TOP

Anketa: Čo vám dodáva nádej?

V našej májovej ankete sa dozviete, čo dodáva nádej opernému spevákovi aj profesionálnemu hokejistovi a či sa v živote hasiča vyskytla niekedy beznádejná situácia. O svoj pohľad na nádej sa s nami podelili aj vedúca Átria Dobrého pastiera, herec a dvaja rehoľníci.

 

 

Mária Sroková

vedúca Átria Dobrého pastiera, Žilina

Život nám všetkým občas prinesie chvíle, keď je náročné žiť. Niektorí to znášame ťažšie ako iní. V takýchto chvíľach, keď sa život stáva viac ťažobou ako radosťou, mi je nádejou pohľad na potenciál detí, s ktorými pracujem, blízkosť rodiny či pokoj starých rodičov, inými slovami – život samotný. Lepšie hádam povedať Život, veď Darca života je, ako verím, nakoniec ten, kto má posledné slovo. A jeho Slovo je život.

 

Daniel Holúbek, SDB

salezián, správca profilu @iambondosco

Mne osobne určite najviac dodávajú nádej moji spolubratia saleziáni. Samozrejme, nie všetci naraz! Ale vždy je niekto, kto tú pomyselnú pochodeň nadšenia nesie a zostáva radostným a veľkodušným. To je pre mňa povzbudením, že keď nás už Pán Boh povolal, tak je s nami, aj keď sú veci zložité. Nádej, to je pre mňa vedomie, že som synom dobrého Otca.

 

Ján Húšek

hasič, Sekule

Práve vďaka modlitbám mojej starej mamy som mal milosť hlbšie prežiť nádej aj uprostred na prvý pohľad beznádejnej situácie. Ako mladý dospelý som stratil finančné zabezpečenie, pretože som dôverčivo zveril svoje peniaze nevhodnej osobe. Vtedy som skutočne prežíval chvíle, ktoré sa javili ako beznádejné, no bol to len môj pohľad – musel som naučiť trpezlivosti. Nádej je totiž vždy, len riešenie nemusí byť okamžité. Celá situácia mi priblížila príbeh Jóba – ja som zakúsil len jednu jeho časť a skrze tú ma Boh naučil bezvýhradne mu dôverovať – a to nielen vo veciach financií, ale aj v celom mojom živote. Mám nádej, že Boh ma neopustí, nech sa deje čokoľvek, a raz sa s ním stretnem vo večnosti.

 

Titusz Tóbisz

operný sólista, Košice

Mal som niekoľko zamestnaní naraz a cítil som sa dosť v pasci. Chcel som byť operným sólistom, ale každý deň som robil do noci alebo do rána a nevedel som na sebe dostatočne pracovať. Vtedy sa stala taká zvláštna, pre mňa priam zázračná vec. Odišiel som na konkurz do Národného divadla v Miškolci a dostal som rolu Jeana Val Jeana – a to mi úplne zmenilo život. V muzikáli Bedári je jedna ária, volá sa Modlitba Jeana Val Jeana. Myslím si, že v momente, keď som túto áriu spieval na pódiu prvýkrát s orchestrom, som až do kostí precítil, aké je to byť blízko Boha. Zrazu som pochopil, že nie som opustený a že mojou nádejou a prácou je práve to – aby som sa modlil každým jedným tónom, ktorý zaspievam, či už je to sakrálna ária, alebo Jean Val Jeanova či Othellova ária. Hoci to spievam ja, tie slová som dostal od Niekoho iného. Vtedy som pochopil, že kde je Láska, nie je úzkosť, starosti alebo utrpenie a že práve vrúcnou láskou sa rozpúšťajú všetky tiene.

 

Filip Štrba

herec, Spišské divadlo

Nádej mi vždy dodali tí najbližší ľudia – rodina a blízki priatelia, a niekedy aj nejaký neznámy človek, ktorý možno len videl človeka prežívajúceho beznádejnú situáciu a zasiahol. Keď má človek rád život, keď chce žiť, tak si myslím, že tá trpezlivosť, že vydrží, nesiahne si na život, že prežije nejaké veľmi ťažké životné obdobie, stojí za to, pretože vždy sa objaví svetlo na konci tunela.

 

fr. Alan Ján Dely, OP

dominikán, aktuálne na štúdiách v Ríme

Nádej mi dodávajú priatelia, rodina, moji rehoľní bratia, Boh. Už mnoho ráz som sa presvedčil, že keď sa vytrácala nádej, keď som to vzdával, tak ma na nohy postavil obyčajný dotyk priateľstva, rozhovor, povzbudenie alebo aj spomienka na najbližších. Priatelia sú často tí, ktorí, či už vedome, alebo nevedome, primiešavajú viac svetlej farby do môjho tmavého videnia rôznych situácií. Samozrejme, všetky náročné, beznádejné situácie, ale nielen tie, odovzdávam Bohu. Viera v neho ma učí, že hoci sa beznádejná situácia napokon skončí zle, nie je to koniec všetkého. Zlý koniec beznádejnej situácie sa s Bohom po boku môže zmeniť na nádejný začiatok niečoho dobrého.

 

Juraj Bezúch

hokejista HK Dukla Trenčín

V športe bývajú rôzne zápasy – raz sú lepšie a raz horšie. A tak je to aj v živote. Nádej mi dodávajú hlavne moja manželka a deti. Rodina je pre mňa na prvom mieste. Aj keď zápas nevyjde, vždy si uvedomím, že doma ma čakajú tri zdravé deti, za ktoré som najviac vďačný a nič to nenahradí. Spomínam si na situáciu, keď som hral v zahraničí – mali sme už jedného syna a boli sme tam s manželkou sami. Po tréningu som sa dozvedel, že ma posielajú do iného klubu. Hneď som sa musel zbaliť a odcestovať a manželka so synom ostali sami. V tej situácii sme si hovorili, že horšie sa už nemohlo ani stať. Po istom čase sa to obrátilo v môj prospech. Človek si až neskôr uvedomí, že všetko je tak, ako má byť, a treba v tom hľadať len to dobré.

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2014 Vyštudovala filmovú a televíznu réžiu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Absolvovala stáž v YAP Italia v Ríme a Erazmus+ na Rome University of Fine Arts. Od strednej školy sa venovala písaniu pre Don Bosco dnes a do roku 2022 bola lektorkou a garantkou programu Mediálna škola. Dva roky pôsobila na Základnej škole v Turni nad Bodvou v rámci programu Teach for Slovakia. Je autorkou kníh Príbehy spoza katedry a Ruže uprostred zimy. Miluje Boha, svojho manžela, svoje deti a kávu. Venuje sa písaniu, fotografovaniu i nakrúcaniu videí a nebojí sa otvárať aj kontroverzné témy. Má vášeň pre čítanie kníh, vzdelávanie, storytelling a digitálny marketing.