Barbora Okruhľanská a Peter Šebo: Nerobme z digitálu katastrofu, každý má v sebe túžbu po reálnych zážitkoch
Digitálny svet si nosí vo vrecku takmer každé dieťa. Jeho ponuka je (takmer) neobmedzená a obsah natoľko lákavý, že sa často nevieme od neho odtrhnúť my – rodičia. Aj o tom, či je cestou všetko zakázať alebo či by mali deti jesť pred obrazovkami, sme sa rozprávali s Barborou Okruhľanskou a s Petrom Šebom, autormi podcastu Digitálni rodičia.
Čo je na digitálnom rodičovstve pre vás najťažšie?
Peťo: Napriek tomu, že v digitále pracujem, bežne sa mi stane, že ma moje deti „nachytajú“. A keď sa to podarilo im, tak si len povzdychnem, že chudáci ostatní rodičia, musia to mať fakt ťažké. Pre mňa je asi najťažšie nájsť rovnováhu v sebe samom. Môžeš vychovávať koľko chceš, keď sám nejdeš príkladom. Uvedomujem si, že nie som ideálny príklad, keďže celý môj pracovný svet sa odohráva za obrazovkou nejakého digitálneho zariadenia a teda darmo, moje deti ma takto vidia a považujú to za normálne. Snažím sa to však vyvažovať a musím povedať, že to naozaj vnímam ako výzvu.
Baška: Ja som dostala od kolegov z agentúry kryt na mobil, na ktorom bolo napísané: „Ja sa nehrám na mobile, ja pracujem.“ Túto vetu som si osvojila a často som ju aj hovorila svojim deťom, ale malé deti to skrátka vnímajú inak – berú mobil ako hračku a nechápu, ako ja môžem na mobile pracovať. To pochopia, až keď budú starší.
NAŠE DETI SA UŽ NARODILI DO DIGITÁLNEJ DOBY
Mnohí rodičia by možno chceli počuť, že najlepšie je vychovávať dieťa úplne bez digitálnych technológií.
Baška: Je to jedna z ciest, ktorá sa môže javiť ako veľmi jednoduchá. Predstavím si rodiča, ktorý si mädlí ruky a vraví si – áno, super, všetko vypnúť a všetko schovať. Ja by som povedala dobre, ale asi len do dvoch rokov dieťaťa. Reálne robíme všetko pre to, aby deti netrávili čas pred obrazovkami, ale potom sa s nimi pomaly nemáme ani o čom rozprávať. Oni sa už narodili do digitálnej doby a chcieť od nich, aby sa úplne vzdali digitálnych technológií, je nemožné.
Peťo: Všetko zakázať je jeden z dvoch veľmi zlých prístupov. Rodič si povie – som hrdina, všetko som doma zakázal, moje deti k tomu nemajú prístup. No jediné, čo docielil je, že sa jeho dieťa chodí hrať na mobil ku kamarátovi. Žije si svoj „tajný život“ a váš vzťah sa kazí. Tu si ako rodič zlyhal. V tomto som veľmi tvrdý, pretože je naivné myslieť si, že vaše dieťa sa k tomu nedostane.
Potom je tu aj druhý prístup – všetko dovoliť. Totálny liberalizmus v zmysle aj tak to tu je, nech má dieťa v ruke mobil hoci aj celý deň, nedá sa s tým nič robiť. To je druhý extrém. A niekde medzi týmito dvoma prístupmi je zdravá výchova. Celé je to o normálnom zdravom vzťahu rodičov a detí. Predstavme si teraz školopovinné dieťa, ktoré má doma všetko zakázané – influencerov, hry, seriály. O čom sa bude to dieťa rozprávať so svojimi rovesníkmi v škole? Aký bude jeho život, keď všetci okolo budú žiť nejakým trendom, hitom a ono bude hovoriť: my to máme doma zakázané a sme na to hrdí? Žiadne dieťa nezvládne takúto pozíciu v kolektíve. To však neznamená, že treba všetko povoľovať.
CHCETE SI PREČÍTAŤ CELÝ ROZHOVOR?
Prečítali ste si úryvok z tlačeného vydania Slovo+ (máj 2023). Celý rozhovor nájdete v papierovej forme.
Dozvedeli by ste sa ešte:
- Ako byť deťom dobrým príkladom v narábaní s online svetom
- Ako nájsť správnu mieru medzi súkromím a kontrolou detí
- Kde sa rodičia môžu učiť, ako fungovať v digitálnom svete spolu s deťmi? Je v poriadku učiť sa od detí?
Každý mesiac prinášame v tlačenom Slovo+ tie najkvalitnejšie články a najzaujímavejší obsah, ktorý si môžete vychutnať doma a s vôňou papiera v modernej grafike. Objednajte si tlačené Slovo+ domov, pomôžete nám zachovať projekt Slovo+ a dostanete navyše úplne zdarma májový výtlačok do vašej schránky priamo z redakcie.