Boh používa zlomených ľudí
A tam zrazu bol, ležal si na dlážke, rozbitý na milión kúskov. Vystavený pohľadom. Škaredý. Nebezpečný.
Autor: Felicia Alvarez
Nikto sa nechcel ani len priblížiť alebo dokonca vkročiť do kuchyne so všetkým tým sklom na podlahe. Pomyslela som si na čas, ktorý remeselník vložil do návrhu tej šálky… Dal jej tvar… Namaľoval ju… Dokončil ju. Kedysi prekrásny kúsok umenia bol teraz zničený – rozbitý na sto strašných kúskov.
Niekedy sa presne tak cítim aj ja. Rozbitá, zlomená.
Boh ma roky hnietil, dával mi tvar. A potom upadám do hriechu a celú jeho prácu lámem na milión kúskov. A uvažujem, ako ma Boh vlastne mohol milovať. Pokašlem si to. Som sklamaním pre ľudí – som sklamaním pre seba samu. Robím veci, o ktorých viem, že by som ich robiť nemala. Upadám do hriechu. Zlyhávam. Hovorím, že už to nikdy neurobím, a potom opakujem tú istú chybu. Nerozumiem, ako môže Bohu na mne vôbec záležať, ani ten maličký kúsok. Nie som hviezdnou kresťankou. Vlastne sa občas cítim ako veľký, nepekný babrák.
Ale krásna vec je, že Boh nielenže MILUJE zlomených ľudí, on tiež zmetáva všetky polámané kúsky a lepí ich dokopy podľa svojho zámeru.
Všetko, čo od nás Boh chce, aby nás mohol opäť poskladať, je pokánie (1 Jn 1, 9).
Ako to viem? Zo života kráľa Dávida. Som taká vďačná, že Boh zahrnul Dávidov príbeh do Písma, pretože mi dáva nádej. Dávid nebol dokonalý. Neposlúchal Boha. Bol to cudzoložník, vrah a nedbanlivý otec. Jeho hriechy neboli uverejnené len v Jeruzalemskej GAZETTE, ale tiež v Biblii, kde o jeho omyloch čítajú milióny.
V mnohých dôležitých životných udalostiach to Dávid pokašľal. Ale Boh to s ním nevzdal; učil ho skúsenosťou.
Dávid sa kajal, Boh mu odpustil, a Dávid sa učil. Odtiaľ pochádzajú toľké žalmy. Žalmy nie sú piesňami o „Môj život je dokonalý. Vďaka, Bože, že si ma stvoril ako dokonalú bytosť.“
Nie, jeho žalmy vyvierali zo zlomeného ducha – z vedomia zlyhania a víťazstva zároveň.
„Ja síce klesám na duchu, ale ty poznáš moje chodníky… Pane, ku tebe volám a hovorím: Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich. Všimni si moju úpenlivú prosbu, lebo som hrozne zdeptaný.“ (Ž 142, 4. 6-7a)
„Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému. Dobroreč, duša moja, Pánovi a nezabúdaj na jeho dobrodenia. Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi.” (Ž 103, 1-5)
Toto nám nedáva povolenie hrešiť! V žiadnom prípade! Nie, hľadajme svätosť, pretože túžbou nášho srdca je velebiť Boha. Ale, keď zlyháme, nemali by sme dovoliť satanovi vovliecť nás do depresie. Namiesto toho by našou odpoveďou malo byť pokánie, mali by sme sa poučiť zo svojich chýb, a ponoriť sa hlbšie do vzťahu s Bohom.
„Zotriem ako oblak tvoje hriechy a ako mrak tvoje previnenia, vráť sa ku mne, áno, vykúpim ťa.” (Iz 44, 22)
Zdroj: ibelieve.com