Boli sme v hračkárstve a nič sme si nekúpili

V sobotu sme boli na návšteve v hračkárstve. Deti si hodinu pozerali všetky regály, obdivovali hračky a potom úplne v pohode odišli domov. Bez kriku a protestov, že TOTO si chcú kúpiť. Bola som na ne veľmi hrdá. 

Ani neviem, ako sme sa dostali k tomu, že pôjdeme do hračkárstva. Ale deti sa na to veľmi namotali a keďže sme v predchádzajúci deň nakoniec išli za kamarátmi, v sobotu odmietli Zahrajkov koncert (!) a zavelili smer hračky.

Dopredu som povedala, že môžeme ísť, ale nič im nekúpim. Kubko sa snažil chvíľku vyjednávať, že aspoň jednu hračku. Keď som to zamietla, skúšal, či mu ich môžem odfotiť.  OK, tie, čo sa mu budú páčiť.
S tým problém nemám, aspoň budú nejaké tipy pre Ježiška. 

Prečo to šlo tak bezproblémovo?

• Dopredu sme si vyjasnili, že dnes nič nekupujeme.

• Sú zvyknutí, že v obchode nič extra neberieme. Občas si môžu vybrať sladký koláčik, či jogurt aj z tých, po ktorých by som ja nesiahla. Ale lízatká či cukríky sú tabu. Hanka ich síce zakaždým dranká, ale ja ju zakaždým pokojne zruším.
  (Raz sa mi istá mamička na ihrisku sťažovala, že prečo majú pri pokladni tie lízatká, takto musí dcére pri každej návšteve potravín jedno kúpiť. Inak by vraj spravila strašnú scénu. Nevedela som sa vcítiť do jej situácie. NIE u nás znamená NIE a bodka. Hanka mala isté obdobie, kedy sa hádzala o zem, ak nebolo po jej. Ale v súvislosti s obchodom mi to nikdy nespravila. Vedela, že aj tak by jej to nepomohlo.)

// Čítajte celý text //