Bolo Ježišovo zmŕtvychvstanie iba hoaxom?
Lee Strobel je známy americký kresťanský autor, no v prvom rade kritik, pochybovač a konvertita. Vo svojej útlej knihe Kauza Veľká noc hľadá odpovede u odborníkov na tri základné tézy, ktoré by mohli poprieť zmŕtvychvstalého Krista.
EXISTUJÚ MEDICÍNSKE DÔKAZY O SMRTI JEŽIŠA?
Jednou z teórií, ktorá sa dodnes šíri medzi pochybovačmi o zmŕtvychvstaní, je, že Ježiš v skutočnosti na kríži nezomrel, iba odpadol od vyčerpania alebo mu bola podaná droga. S týmto tvrdením sa Strobel rozhodol konfrontovať doktora Alexandra Metherella, uznávaného odborníka na medicínske dôkazy. Metherell opisuje, čo prežíval Ježiš pár hodín pred smrťou. „Všetko sa to začalo po Poslednej večeri v Getsemanskej záhrade. Keďže vedel, čo ho čaká nasledujúci deň, zažíval veľký psychologický stres. V evanjeliu o tom nachádzame dokonca zmienku – potil sa krvou. Tento jav sa odborne nazýva hematidróza. Jeho koža sa tak stala extrémne citlivou na dotyk, takže muky pri bičovaní boli omnoho väčšie. Rímske bičovanie bolo brutálne, mnoho obetí ho neprežilo, pretože už počas neho upadlo kvôli vysokej strate krvi do hypovolemického šoku. Obete vtedy pociťujú obrovský smäd a často viac ráz odpadnú. V evanjeliách nachádzame zmienky o Ježišovom smäde, a dokonca o viacerých pádoch pri ceste na Golgotu. Z toho vyplýva, že Ježiš bol v kritickom stave ešte pred samotným ukrižovaním,“ vysvetľuje Metherell. „Utrpenie sa však zďaleka neskončilo. Nasledovalo totiž samotné ukrižovanie. Ježišovi vykĺbili ramená a približne pätnásťcentimetrovými klincami mu prerazili zápästia a nohy. Cez zápästia i nohy idú veľmi citlivé nervy, takže bolesť už bola v tomto bode naozaj nepredstaviteľná,“ pokračuje. „Samotná smrť na kríži nastáva udusením a zástavou srdca. V evanjeliu však nachádzame ďalšie potvrdenie Ježišovej smrti. Vytvoril sa u neho perikardiálny a pleurálny výpotok – priezračná tekutina, ktorú videli učeníci po tom, čo mu vojak prebodol bok. Kopijou sa dostal až k srdcu, a keď ju vytiahol, z boku vytryskla voda a krv. Ján určite nemal medicínske vzdelanie a zachytil, čo videl, no zanechal nám tak dôležitý dôkaz o smrti Ježiša,“ uzatvára Metherell.
CHÝBAJÚCE TELO – BOL HROB SKUTOČNE PRÁZDNY?
William Lane Craig má magisterský titul z dejín umenia, doktorát z filozofie a teológie a je autorom viacerých diel vysvetľujúcich kresťanskú vieru. Práve s ním viedol Strobel ďalší zo svojich rozhovorov – tentoraz o tom, či bol hrob skutočne prázdny. Ďalej riešia aj dôveryhodnosť svedkov – evanjeliá sa totiž v popise udalostí po smrti Ježiša mierne líšia. „Treba si uvedomiť, že keby si učeníci tento príbeh vymysleli, chceli by mu dať punc dôveryhodnosti. Vo všetkých evanjeliách sa ako prvé svedkyne prázdneho hrobu uvádzajú ženy. Postavenie ženy bolo v danej dobe nízke, ženy nemohli slúžiť ani ako svedkovia pri židovskom súde. Tu sa ukazuje, že evanjelisti opäť zaznamenávajú udalosti tak, ako sa stali – hoci v očiach ich rovesníkov to bolo prinajmenšom trápne,“ vysvetľuje. Konšpirátori sa domnievajú, že chýr o prázdnom hrobe rozšírili učeníci, aby potvrdili svoje vlastné teórie. „Naopak, boli to práve rímski vojaci a Židia, ktorí rozširovali historku o tom, že hrob je prázdny a telo ukradli jeho učeníci. Takže tu máme potvrdenie aj z ďalšieho zdroja – hrob bol skutočne prázdny,“ dodáva Craig.
ZJAVENIA – NAOZAJ VIDELI ŽIVÉHO KRISTA PO JEHO SMRTI?
Ak by Ježiš na kríži nezomrel, ale iba „upadol do kómy“, po troch dňoch v hrobe by bol isto doráňaný a neschopných chodiť na prebodnutých chodidlách. Zmŕtvychvstalého Ježiša však opisujú ako skutočného, ktorý s nimi jedol, pil, chodil, a jediným znakom, že predtým trpel, sú jeho oslávené rany. Gary Habermans sa vo svojej dizertačnej práci venuje práve zmŕtvychvstaniu. „Opisov stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom nájdeme v Biblii niekoľko. Nezjavuje sa len ženám a učeníkom, ale dokonca aj takému pochybovačovi, ako je Pavol,“ približuje Habermans. Niektorí namietajú, že mohlo ísť iba o halucinácie. „Halucinácie sa vždy týkajú jednotlivca. Najčastejšie sa vyskytujú u psychicky labilných ľudí alebo sú spôsobené drogami. Chcete mi povedať, že všetci tí ľudia, o ktorých tvrdenia sa opiera Biblia, mali v rôznom čase v priebehu niekoľkých týždňov rovnaké halucinácie?“ Mohlo však ísť aj o dohodu medzi učeníkmi. „To je málo pravdepodobné. Išlo im totiž o život. Nemyslíte, že by, hoci aj neskôr, v ohrození života upustili od tejto tézy, ak by šlo len o výmysel? Zmŕtvychvstanie sa stalo centrom ich viery – bez nej ich život nemal zmysel,“ uzatvára Habermans.