TOP

Cesta k úspechu podľa Malej cesty svätej Terézie z Lisieux

Sme na začiatku nového roka, máme nové diáre, ktoré sa postupne – deň po dni – zaplnia úlohami, stretnutiami i dlhodobými víziami. Niektoré budú naoko všedné, iné, naopak, zásadnejšie. Aj môj diár sa už začal plniť. Na jeho prvých stranách mám sformulované dlhodobé vízie – na mesiac, pol roka, rok… No potom prichádzajú strany „všedných dní“ a s nimi spojené každodenné povinnosti – malé kroky, v ktorých je nutné byť verný. Ako na to? Ako zdolať ten pomyselný vrchol? V tejto súvislosti mi napadá istá analógia s Malou cestou svätej Terezky z Lisieux…
Mať cieľ a vedieť, kto som

Na ceste k úspechu je kľúčové vedieť, čo chceme dosiahnuť – kam kráčame. Predstavme si horolezca, ktorého ženie túžba po zdolaní vrcholu. Týmto horolezcom môže byť v prenesenom význame ktokoľvek. Je však nepredstaviteľné, aby horolezec nevedel, kam ide. Jednoducho by sa vydal na cestu „kamsi“ na pomyselný vrchol bez zmapovania terénu, bez informácií o poveternostných podmienkach a nepoznajúc svoje limity.

Koľkokrát sme už počuli o neúspešných horolezeckých výpravách? Stroskotali pre nepriazeň počasia, ale často zlyhal ľudský faktor, precenili sa (nepoznali sami seba – nebrali do úvahy svoje limity) – podcenili vážnosť situácie. Sebapoznanie je pre integrálny rozvoj osobnosti kľúčové. Keď poznáme sami seba – svoje silné a slabé stránky, talenty, dobré i zlé vlastnosti, vieme sa v sebe zorientovať a vieme, kam nás to „ťahá“ a „na čo máme“.

Svätá Terézia Avilská píše, že človek si má dávať vysoké ciele, jeho ideál by mal byť vždy vyšší než ten, o ktorom predpokladá, že zvládne. „Treba mať veľké túžby, z ktorých sa rodia veľké projekty, aj keď ich človek nemôže uskutočniť.“ Je dobré mať vysoké ciele, „nebesky“ vysoké. Človeka to motivuje i posúva vpred.

 

Malé kroky

„Nemám iný prostriedok, ako by som ti dokázala svoju lásku, len sypať kvety, čiže nedám si ujsť nijakú malú obetu, nijaký pohľad, nijaké slovo, budem využívať každú maličkosť a robiť ju z lásky…“ (svätá Terezka z Lisieux)

Svätá Terezka z Lisieux sa dobre poznala a vedela, že je príliš slabá na heroické činy lásky, že tadiaľ cesta nevedie. Rozhodla sa preto kráčať malými, „nepatrnými“ krokmi, skutkami lásky, aby tak postupne – krok za krokom – prešla tú pomyselnú cestu do neba. Rozhodla sa ju „vyskladať“ tým, čím len mohla. Je o nej známe, že si nikdy neprisáľala jedlo. Malý skutok, môžeme povedať nepatrný až zbytočný. Ale pre ňu malo aj toto gesto naplnené láskou veľký význam.

Jednak nechcela uraziť sestru, ktorá varila, a jednak to bolo pre ňu isté sebazaprenie z lásky k Ježišovi, ako sama píše – a povzbudzuje nás v tejto ceste: „Keby ste vedeli, akú hodnotu má v Ježišových očiach malé zrieknutie, usilovali by ste sa o ne ako lakomec, ktorý sa naháňa za pokladmi.“ Celú svoju bytosť upriamila na cieľ – na nebo, a robila všetko pre to, aby nestratila ani minútu, keď by mohla urobiť akékoľvek dobro.

 

A čo ja? Aké malé kroky môžem robiť?
  1. Hrdinská minúta

V prípade nás – „bežných smrteľníkov“ – to môže byť napríklad vstať na „prvý budík“. Svätý Josemaría Escrivá hovorí o takzvanej hrdinskej minúte: „Hrdinská minúta – je to moment presného vstávania. Bez váhania. Nadprirodzená myšlienka a… hor sa! Hrdinská minúta: tu máš umŕtvovanie, ktoré posilní tvoju vôľu a nezoslabí tvoju prirodzenosť.“ Nie nadarmo sa hovorí, že ráno je základ dňa. Aké je ráno, taký bude celý deň. A skutočne, je to odrazový mostík do nového dňa, treba si na ňom dať záležať.

 

  1. Zachovať si poriadok, návyk, čnosť

Pre nás môže byť „hrdinstvom malých krokov“ ranný „rituál“, ako napríklad pravidelné vstávanie, modlitba, zdravé raňajky, ranné cvičenie. Začiatky sú ťažké, ale postupne si vytvoríme návyk – a návyk konať dobro nazývame čnosťou. Postupne sa naše ja bude premieňať, bude sa viac a viac pripodobňovať Bohu, budeme sa rozvíjať po duchovnej, duševnej i fyzickej stránke. Ďalej to môže byť sebaovládanie pri deťoch, trpezlivosť v dopravnej zápche, správne využitý čas čakania na autobus.

„Zachovaj poriadok a poriadok zachová teba.“ Je staré známe, že človek, ktorý dodržiava istý režim dňa, je vyrovnaný, sebavedomý a zdravý. Vytvoriť si systém je nutnosťou hlavne pre tých, ktorí pracujú z domu. Chce naozaj veľa námahy a motivácie ráno vstať, keď viem, že nemusím, že som „sám sebe pánom“. Zachovať si poriadok v pravidelnosti spánku je hrdinstvo v pravom slova zmysle. Vedieť si odoprieť elektroniku pred spaním a dať prednosť knihe je pre dnešok hrdinstvom… No aj tieto (naoko) drobnosti sú kľúčové skutočnosti, ktoré tvoria mozaiku úspechu.

 

  1. Byť na seba náročný a niekomu vykázateľný

Láska je náročná a neuspokojí sa s hocičím. Terezka z Lisieux píše: „Je pravda, že láska sa nikdy nevyhovára na nemožnosť, lebo verí, že všetko jej je možné a všetko jej je dovolené… Naopak, ľudská opatrnosť sa trasie na každom kroku a neodvažuje sa, takpovediac, ani nikam stúpiť.“

Ak skutočne chceme zdolať vrchol, musíme na sebe pracovať: bez výhovoriek, s odvahou a sprievodcom na ceste. Nikde sa totiž človek nemýli natoľko ako pri pohľade na seba samého. Preto je dobré mať niekoho, komu budem vykázateľný – či už to bude mentor, alebo duchovný sprievodca. Objektívne posúdenie situácie, v ktorej sa nachádzame, nám môže odhaliť nebezpečenstvá i pohnútky, ktoré – ak nesprávne rozlíšime – nás navedú zlým smerom.

Je dobré si pravidelne – napríklad každý mesiac – urobiť sebareflexiu. Jej predmetom bude pravdivo sa pozrieť na to, či sa nám podarilo splniť to, čo sme si zadali, ako dodržiavame náš ranný rituál, či nás nepremohla lenivosť a či sme sa skutočne niekam posunuli – v celkovom rozvoji našej osobnosti: vzťahy, práca, zdravie, duchovný život…

 

Do toho!

Hrdinská minúta, pravidelnosť vytvárajúca návyk a správna sebareflexia sú malé kroky, ktoré je možné uskutočniť. Ak máme dostatočne silnú motiváciu, bude sa nám kráčať o niečo ľahšie. Iste aj s pomocou svätej Terezky, ktorá sľúbila, že na zem zošle pomoc – „dážď ruží“.



Komentáre