Cez najväčšie zúfalstvo sa mi dostalo najväčšej lásky

Tento rozhovor je o mladej, cieľavedomej žene, matke, blogerke, bojovníčke za lepší a krajší svet, ktorá napriek svojmu mladému veku má za sebou množstvo životných skúseností a ktorá napriek všetkému, čo v jej živote nebolo práve “light”, svedčí o láske. Aj o tej Božej. Ďakujem za jej otvorenosť a ochotu podeliť sa so svojím životným svedectvom s čitateľmi Bezhraničnej lásky.

Keď sa zahľadíš na svoj život ako na celok, ako ho vnímaš? K čomu by si ho možno prirovnala? 

Môj život by som charakterizovala ako cestu. Možno cestu plnú kamenia, tŕňov a bolestivých pádov, ale zároveň cestu obklopenú úžasnou krásou. Pripomína mi chodník k domu starých rodičov na lazoch… stará, rozbitá, roztrieskaná poľná cesta, ale po stranách vidíš rozkvitnuté stromy a kvety, srny, ako sa pasú s mláďatami a lesné pramene, a ty, hoci sa potkýnaš o každý druhý kameň na ceste, po ktorej kráčaš, vždy máš možnosť oddýchnuť si popri nej. Na lúkach bez kamenia. Asi tak by som ho charakterizovala.

Vráťme sa teda na začiatok tvojej cesty životom. Môžeš nám ho trošku priblížiť?

// Čítajte celý text //