TOP

Chceš zachrániť nenarodené dieťa? Duchovne si ho adoptuj

Každý deň sa iba v USA zabije viac ako štyritisíc nenarodených detí. Ako sa dá duchovne bojovať proti potratom? Na kolenách, duchovnou adopciou nenarodeného dieťaťa.

Čo hovoria o potrate štatistiky?

Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sa za rok 2017 na Slovensku vykonalo vyše 7 500 potratov. Je to málo alebo veľa? V porovnaní s USA, kde sa zabije viac ako štyritisíc nechcených detí denne, je to zo štatistického hľadiska oveľa menšie číslo. Dá sa však hodnota ľudského života porovnávať a hodnotiť v číslach?

Zatiaľ čo sa potratovosť u žien s trvalým bydliskom v SR znížila o šesť percent, vzrástol počet potratov žien, ktoré nemajú trvalé bydlisko na Slovensku. Štatistiky NCZI jasne hovoria, že dnes sa Slovensko stáva jednou z putovných krajín, kde sa môže žena legálne zbaviť nenarodeného dieťaťa.

 

Budúca mamička nerozhoduje o svojom tele

Kto sa pohybuje na internete a na sociálnych sieťach, neraz narazí na diskusiu ženy – budúcej matky, ktorá zistila, že je tehotná a nevie, ako ďalej. Alebo zistí, že jej nenarodené dieťa nenapreduje vo vývoji, navyše mu zistili ochorenia a poškodenia orgánov nezlučiteľné so životom. Neraz sa v diskusných fórach debata zmení na bojové pole žien s dvomi protichodnými názormi. Jedny obhajujú právo na život nenarodeného dieťaťa a druhé právo matky slobodne sa rozhodnúť, čo urobí so svojím telom.

Rozumiem ľuďom, ktorí si myslia, že ženy majú slobodné právo rozhodovať sa o svojom tele, ale často zabúdame na fakt, že ak žena čaká dieťa, rastie v nej nový život s vlastným telom a dušou. A teda, žena – budúca matka – nerozhoduje o svojom tele, ale rozhoduje o živote nového človeka v nej. Ak tvrdí, že dieťa je jej telo, potom by šlo o potrat ženy samej. Niekedy je zbytočné viesť siahodlhé diskusie so ženami, ktoré sú takmer rozhodnuté pre potrat alebo presviedčať tie, ktoré sú za ukončenie života nenarodeného dieťaťa. Neraz sa diskusia zvrhne úplne iným smerom, ktorý so sebou prinesie slovné útoky na Boha, Cirkev a na veriacich. Aj Ježiš nám hovorí: „Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nepošliapali nohami, neobrátili sa a neroztrhali vás!“ (Mt 7, 6) Oveľa viac dobra vykonáme, ak sa za tieto ženy, matky a ich nenarodené deti budeme modliť a žehnať im.

 

Boj o život detí sa začína na kolenách

Boh od počiatku vekov plánoval každého jedného z nás. Dozvedáme sa o tom zo Svätého písma, keď Boh povedal Jeremiášovi: „Skôr než som ťa utvoril v matkinom živote, poznal som ťa; skôr než si vyšiel z lona, posvätil som ťa; ustanovil som ťa za proroka pre pohanov.“ (Jer 1, 5) Boh pozná každého jedného z nás po mene a žiadne z nenarodených detí sa nezrodí v Božom pláne náhodne alebo ako „nehoda“ rodičov. S každým nenarodeným dieťaťom má Boh svoj plán, aj to môže byť odpoveď na to, prečo Boh niekedy dopustí na dieťa choroby nezlučiteľné so životom. Dieťa je dar, ktorý je ničím nezaslúžený. My nie sme tvorcami života nenarodeného dieťaťa, a preto my mu ho vziať nemôžeme. Len Boh má právo rozhodnúť o jeho živote a smrti. Malé, bezbranné vyvíjajúce sa dieťa si preto zaslúži ochranu. Je niečo krajšie, ako obetovať naše modlitby Bohu, ktorý sám rozhodne, ktoré dieťa potrebuje najviac duchovnú adopciu?

 

Čo je duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa?

Každodennou modlitbou počas deviatich mesiacov a vyslovením sľubu si môžeme duchovne adoptovať ešte nenarodené dieťa, ktorému hrozí potrat. Duchovná adopcia je sľub daný Bohu, ktorý je potrebné dodržať. Duchovné osvojenie ešte nenarodeného dieťaťa sa začína zložením sľubu, ktorý vykonáme oficiálne pred kňazom, alebo individuálne v súkromí. Za miesto si môžeme zvoliť kostol, alebo ak nám to okolnosti neumožňujú, tak doma pred krížom. Musí však byť dodržaná predpísaná forma. Duchovne adoptovať sa dá len jedno dieťa na deväť mesiacov. Po skončení adopcie si môžete adoptovať ďalšie. Nenarodené dieťa si vyberá Boh, nie my. So svojím duchovným dieťaťom sa stretneme až vo večnosti.

Do každodennej modlitby môžeme zapojiť aj deti. Zvlášť modlitba detí za deti má v očiach Boha vysokú hodnotu. Deti tak naučíme a vedieme k hodnote a ochrane života od počatia až po prirodzenú smrť.

 

História duchovnej adopcie

Duchovná adopcia bola zavedená v Poľsku roku 1987 po zjaveniach Panny Márie vo Fatime. Je to odpoveď na výzvu Matky Božej, ktorá nás neustále pozýva k modlitbe svätého ruženca, k pokániu a zadosťučineniu za hriechy, ktoré najviac zraňujú jej Nepoškvrnené srdce.

 

Ako sa modliť za duchovne adoptované dieťa a rodičov?

Forma sľubu pozostáva:

  • zo zloženia sľubu (napríklad pred Eucharistiou alebo krížom),
  • z každodennej modlitby,
  • z jedného ľubovoľného desiatku ruženca (Otče náš…, 10-krát Zdravas Mária…, Sláva Otcu…),
  • z inej ľubovoľnej modlitby.

 

Slová zloženia sľubu:
Oslavujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a obozretnými a zjavil si ich maličkým. Tak sa ti zapáčilo. Najsvätejšia Panna, Bohorodička Mária, všetci anjeli a svätí. Vedený(á) túžbou pomôcť brániť nenarodených, ja (meno), vyhlasujem a sľubujem, že od dňa (konkrétny dátum) beriem do duchovnej adopcie jedno dieťa, ktorého meno pozná len Boh, a počas deviatich mesiacov, každý deň sa budem modliť za záchranu jeho života a za jeho spravodlivý a dobrý život po narodení.

Každodenná modlitba počas deviatich mesiacov:
Pane Ježišu, pod ochranou tvojej matky Márie, ktorá ťa porodila s láskou, a svätého Jozefa, muža dôvery, ktorý sa staral o teba po narodení, prosím ťa za mnou duchovne adoptované nenarodené dieťa, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti. Prosím, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby svoje dieťa nechali žiť život, ktorý si mu určil ty sám. Amen.

 

Modlitby boli cirkevne schválené Mons. Františkom Tondrom, spišským biskupom, v Spišskom Podhradí 16. marca 2007 (číslo: 444/07).

 

Ak sa niekto zabudne pomodliť modlitby v daný deň, je potrebné duchovnú adopciu predĺžiť presne o počet zabudnutých dní. V prípade dlhšej pauzy od modlitieb, napríklad týždeň, je potrebné obnoviť sľub duchovnej adopcie. K modlitbám je vhodné pridať aj iné predsavzatia a skutky, napríklad: častá svätá spoveď, časté prijímanie Eucharistie a adorácia, čítanie Svätého písma, pôst o chlebe a o vode, boj so zlozvykmi, pomoc núdznym, dodatočné modlitby a podobne.

 

Na záver

Duchovná adopcia nenarodeného dieťaťa je hlavným aktom lásky k blížnemu a obety za neho. Má silu uzdravovať emocionálne rany spôsobené neprijatím dieťaťa rodičmi, neláskou k nemu alebo násilím vykonaným na nenarodenom dieťati. Duchovnou adopciou môžete u Boha vyprosiť veľa duchovnej sily a uzdravenia, milostí a požehnania nielen pre nenarodené dieťa, jeho rodičov, ale aj pre seba a svoju rodinu. Dokonca sú známe svedectvá neplodných manželov, ktorí po zložení sľubu duchovnej adopcie ostali v radostnom očakávaní.

Autor: Júlia Baranišinová

Komentáre