TOP

Madeleine Rivest: Čistotu a sexualitu vždy pošliapu

Madeleine Rivest (80), kanadská autorka knihy Mať tak krídla, si pripravila jej druhé obnovené vydanie, a to dokonca bilingválne. Na nedávnej slovenskej prezentácii tohto vydania sme ju oslovili aj my.

Autorky: Jana Vilmanis / Miriam Bicková

Titulná foto: Jakub Šimoňák

Vaša kniha Mať tak krídla teraz vychádza bilingválne. Prečo ste sa rozhodli obnoviť ju práve takto?

Máme tu novú generáciu a mnoho ľudí sa veľmi usiluje hovoriť po anglicky. Zdalo sa mi, že bude užitočné skombinovať výhody štúdia inej reči (angličtiny či slovenčiny) s niektorými vážnymi črtami ľudského života, ako sú čistota, sexualita, láska a zodpovednosť.

Diskutovala som o tom s mnohými priateľmi, zvlášť s Františkom Petríkom z Novej Ľubovne, od ktorého úmrtia uplynuli 19. októbra dva roky. On ma presvedčil, že z takéhoto projektu by malo osoh mnoho ľudí.

 

Bolo tiež potrebné aktualizovať knižný dialóg tak, aby zahŕňal plusy a mínusy moderných technológií, ktoré napredujú míľovými krokmi a často zbavujú človeka jeho ľudskej stránky. Pridala som aj opis niektorých mojich osobných zlyhaní ako svedectvo o tom, že Boh absolútne miluje a odpúšťa a dokáže nielen zachrániť tvoj život, ale dať mu aj smer a spraviť ho šťastným, ak mu to dovolíš.

 

Od prvého vydania ubehlo sedemnásť rokov. Máte prehľad, koľkým ľuďom kniha možno zmenila život? Prišli vám nejaké ohlasy? 

Iba Boh vie, koľkým ľuďom sa zmenil život vďaka tejto knihe, mne to však ešte nepovedal. No ak by sa k dobrému obrátil život hoci len jednej osoby, to úsilie stálo za to.

Aj keď som dostala veľmi pozitívne ohlasy, na druhej strane nie každý s mojimi slovami súhlasí. To však nie je v tomto slobodomyseľnom storočí žiadnym prekvapením. Pre mňa to nie je problém, ja to nechávam úplne na Boha.

 

Kniha sa zameriava na oblasť čistoty, sexuality ako Božieho daru. Vnímate, že túto oblasť aj po rokoch stále viac pošliapavajú, či vidíte nádej na zmenu?

Máte úplnú pravdu. Čistotu a Boží dar sexuality pošliapavajú a mohla by som dodať, že aj vždy budú, pretože diabol má stále kopu roboty. Mám však veľkú nádej, napríklad pri pohľade na to množstvo ľudí, ktorí sa zúčastnili na blahorečení Anky Kolesárovej. Tejto generácii mladých ohromne dôverujem.

 

Svoje dielo teraz venujete práve aj Anke, teraz už blahoslavenej. Aký máte pocit z tejto čerstvej udalosti? Prežívali ste to?

Knihu som venovala Anke aj vyššie spomenutému Františkovi Petríkovi, lebo som presvedčená, že obaja sú skvelými kresťanskými príkladmi pre mladých i starších. Tiež sa veľmi teším, že Cirkev uznala Anku za hodnú toho, aby sa volala blahoslavenou.

Ja som sa s jej príbehom prvýkrát stretla okolo rokov 1995-1996, keď ma požiadali, aby som do angličtiny preložila slovenskú modlitbu na malej záložke s jej obrázkom. Prednášala som aj v jej rodnej obci a odvtedy som sa často modlila, aby jedného dňa bola vyhlásená za svätú. Pre mňa bola vždy slovenskou Máriou Goretti.

 

Slovensko vám, zdá sa, prirástlo k srdcu. Bývali ste hlavne v Košiciach. Viete vysvetliť, prečo vás Boh tak často posielal práve sem?

Slovensko a jeho ľudia majú v mojom srdci pevné miesto už navždy. Svätá Matka Tereza hovorievala, že Boh ťa nikdy nepošle pracovať pre jeho Cirkev v takej krajine, ktorú by ti predtým nevtlačil do srdca. Mne tak bezpochyby spravil v januári roku 1992, keď poslal skupinu Slovákov (a dvoch Čechov) do rakúskeho Gamingu, aby tam študovali angličtinu. Ja som tam bola zodpovedná za anglický katechetický program, kde sa katolíci zo Západu stretávali s katolíkmi z východnej Európy, ktorí sa vtedy vymaňovali spod komunistickej nadvlády. Tento úžasný projekt pokračuje do dnešných dní.

 

Robilo na mňa nesmierny dojem, ako si títo ľudia zachovali vieru aj pod neznesiteľným utrpením. Pri preklade knihy Silva Krčméryho To nás zachránilo som spoznala a spolupracovala s otcom Benediktom Hajasom.

Silvo sám sa mi stal veľmi dobrým priateľom a pozvala som ho Gamingu, aby porozprával o svojich skúsenostiach z tých čias, keď vašu vieru napádali zo všetkých strán. Pozvanie smerovalo aj ku skvelému maliarovi, pánovi Záborskému. Spriatelila som sa s mnohými inými ľuďmi, s ktorými ma spája vrúcna láska a ktorých budem mať naveky vo svojom srdci.

 

 

Sú podľa vás Slováci dostatočne otvorení téme sexuality?

Slováci, ako všetky ostatné ľudské bytosti na zemi, dostali dar sexuality od Boha. Problém veľkého množstva ľudí všade na svete je, že tento dar tak nevnímajú. Mali by pozrieť knihu Genezis 1, 27-28. Boh stvoril Adama a Evu a prikázal im, aby sa množili. Odtiaľ je teda sex.

Žiaľ, mnohí ľudia pokladajú sex za niečo nečisté, o čom sa nikdy nesmie hovoriť v tej istej vete ako o Bohu. Ale Boh stvoril sex ako dar. Dôvod, prečo sa toľkí ľudí cítia nesvoji, keď majú hovoriť o sexe, je, že ho vnímajú mimo jeho duchovného kontextu, kam naozaj patrí. Ak človek naozaj chápe sexualitu ako nádherný dar od Boha, ktorý má zväčšovať lásku medzi manželom a manželkou a otvárať im možnosť mať deti, potom nemá žiadny problém o tom hovoriť.

 

Keď ste medzi mladými, v čom by ste povedali, že potrebujú najviac povzbudiť, aby vedeli žiť čisto?

Mladí ľudia by podľa mňa najprv mali cítiť, že sú milovaní a rešpektovaní a že je pre nich bezpečné pýtať sa na čokoľvek, čo chcú vedieť. Potom by mali počuť, PREČO je čistota pre nich najlepšia po stránke morálnej, duchovnej, fyzickej aj duševnej. Po tretie, a to nájdete v mojej knihe, by mali spoznať, ako sa zachovať k ľuďom, ktorí chcú ignorovať a vysmievať sa z čistoty, a ako odolávať telesným túžbam.

 

Boh si vás viedol v živote k poslaniu ohlasovať tému sexuality. Čo bolo podľa vás najdôležitejšie, aby ste splnili jeho plán?

Nikdy v živote som si nemyslela, že by mi Boh niekedy dal nejaké poslanie. Viac ma zaujímalo, ako porušovať všetky pravidlá. Potom sa všetko zmenilo v septembri roku 1978.

Ako vysvetľujem v kapitolách päť a sedem, Boh mi dal neuveriteľne jasne najavo, že ma skutočne miluje a odpúšťa mi všetko, čo som spravila, a pozýva ma zmeniť môj život. Ja som toto pozvanie prijala. Môj život už nikdy nebol taký ako predtým, ale ešte stále som nebola pripravená na tú pravú misiu, ktorú mi chcel dať.

 

Udialo sa to až v jednu noc v roku 1996. Dostala som ponuku prednášať na ľubovoľnú tému, ale nevedela som sa rozhodnúť, čo to bude. Pred spaním som povedala Bohu: „Ty mi vyber, ja neviem, čo mám robiť.“ Potom som zaspala, ale zobudila som sa o tretej v noci so slovom SEXUALITA, ktoré som nevedela dostať z hlavy.

Tá myšlienka bola taká silná, že som nevedela znova zaspať, tak som vstala a o piatej ráno som mala hotovú schému prednášky. Takto sa to začalo. To bolo Božie poslanie. Spýtal sa ma, či sa do toho pustím, a ja som povedala áno. Pochopila som, že celé tie predchádzajúce roky ma pripravovali na to, čo odo mňa chcel on.

 

Najdôležitejšia na plnení toho povolania bola a stále je moja úplná dôvera v Boha, lebo ja sama nie som špecialista na nič. Druhá je obrovská láska, ktorú mi dal k všetkým jeho ľuďom kdekoľvek na svete bez ohľadu na pohlavie, farbu, náboženské vyznanie, národnosť či hocičo iné.

Môj život sa dá zhrnúť slovami: Moja viera je vierou radosti a lásky a moja láska je láskou zodpovednou a dúfajúcou.

 

Skúste zhodnotiť, či sa vám tento plán podarilo plniť…

Iba Boh vie ohodnotiť, ako sa mi darí, a ja dôverujem a úplne sa oddávam jeho nekonečnému milosrdenstvu, lebo viem, že z času na čas (teda vlastne dosť často) padám a zlyhávam.

 

Je niečo, čo ste možno ešte nestihli vo vašom ohlasovaní alebo máte túžbu to urobiť?

Kým žijeme, nič nie je úplne dokončené. Stále si želám, aby som mala krídla, lebo tak by som mohla osloviť viac ľudí a povedať im o Božej láske a milosrdenstve. 



Komentáre