Človek nestráca hodnotu, nech by vykonal čokoľvek
Zatiaľ čo Boh čaká so svojím rozsudkom, my sme často so všetkým veľmi rýchlo hotoví, veľmi rýchlo odbavíme človeka a zriekame sa ho.
„Prečo teda súdiš svojho brata? A ty prečo svojím bratom pohŕdaš? Veď všetci budeme stáť pred Božou súdnou stolicou.“ (Rim 14,10)
Každý máme asi v živote ľudí, ktorí u nás skončili. Nevážime si ich, nepriznávame sa k nim, sú nám ľahostajní. Dôvodov na to mohlo byť niekoľko. Buď sa ťažko previnili (alebo opakovane previňovali) voči nám, alebo ťažko zlyhali ako ľudia, ako členovia nejakej profesie, záväzku, poslania, prípadne ťažko mravne padli. Týmito ľuďmi sme začali hlboko pohŕdať, prestali mať pre nás cenu.
// Čítajte celý text //