TOP

Čo keby sme trávili s Bohom toľko času ako s mobilom?

„Aj desať minút denne vám môže zmeniť život,“ znelo v jednej reklame na stroj na cvičenie. A čo tak niekoľko minút pravidelnej modlitby? Ako tá dokáže zmeniť život!

Tráviť čas s Bohom rovná sa modliť sa. Ale nemám na mysli len vyčlenený čas modlitby (napríklad ranná, večerná, liturgická…), ale životný štýl modlitby. Neustále prebývanie v Božej prítomnosti.

Aká by bola paralela modlitby a online života či života s naším smartfónom? Nie, vôbec tým nechcem povedať, že zatracujem online svet a smartfóny. Len si dobre uvedomujem, že im neraz vo svojich životoch nedávame správne miesto. Pavel Helan vo svojej piesni IBůh spieva: Aby existoval iBůh, na ploše bych ho měl a na cokoli zeptat, bych se ho nestyděl, tak iBože, prosím, veď mě, když nevím, kudy kam, ať nechodím ve tmě a dojdu tam, kam mám…

Na vymenovanie charakteristík modlitby v porovnaní s používaním nášho telefónu si poslúžim myšlienkami od pápeža Františka. Minulý rok sa v rámci svojich stredajších generálnych audiencií venoval práve modlitbe. No nie sme to len my, ktorí sa modlíme – Ježiš sa vždy modlí s nami a v nás, ako hovorí Svätý Otec. Ježiš nie je vzdialený Boh. Je Bohom, ktorý každému osobne hovorí pravdu o nás samých: „Ty si môj milovaný syn, ty si moja milovaná dcéra, v tebe mám zaľúbenie.“

 

Modliť sa nie je niečo vedľajšie, je to základ.

Modlitba nie je nejaká druhoradá povinnosť, ale – slovami pápeža – to najintímnejšie tajomstvo nás samých. „A práve toto tajomstvo sa v nás modlí,“ vysvetľuje, „city sa modlia, ale nedá sa povedať, že by modlitba bola iba citovým prejavom. Rozum sa modlí, ale modlitba nie je iba úkon rozumu. Telo sa modlí, ale s Bohom môžeme hovoriť, aj keď sme v ťažkej invalidite. Je to teda celý človek, čo sa modlí, modlí sa jeho ‚srdce‘.“ Modlitba kresťana ako vstupovanie do vzťahu s Bohom, ktorý s nami chce budovať vzťah. Vďaka tejto dôvernosti ho môžeme volať Ocko, Otecko. Modlitba ako priestor pre vytvorenie vzťahu dôvery. „Boh je stále pri dverách nášho srdca a čaká, že mu otvoríme. A niekedy klope na srdce, ale nevnucuje sa, čaká.“

Hoci sa v dnešnej dobe stal naším neraz najvlastnejším vyjadrením práve smartfón a online svet, ak sme k sebe úprimní, isto cítime, že toto nie je niečo, čo oživuje naše srdce. Po čom siahame ráno ako po prvom a čomu venujeme posledné minúty dňa? Ak by sme robili prieskum, možno by sme boli prekvapení, pre aké percento ľudí je to práve ich sprostredkovateľ pripojenia na internet. Čo keby sa stala základom dňa modlitba, ktorá je praktickým prejavením nášho vzťahu voči Otcovi, pripojením sa k nemu? Na začiatku možno napríklad venovať Bohu prvé a posledné minúty dňa. A to (respektíve Ten) nás potom bude ťahať ďalej.

 

 

Modlitba ako kyslík života.

Modlitba znamená privolávať k nám prítomnosť Ducha Svätého, ktorý nás vedie vždy vpred,“ – pápež vysvetľuje, prečo toľko hovorí o modlitbe. Sprostredkúva nám príklad Ježiša, ktorý je vzorom nepretržitej, vytrvalej modlitby. Povzbudzuje nás k húževnatej modlitbe. „Avšak Boh je trpezlivejší ako my a ten, kto klope s vierou a vytrvalosťou na dvere jeho srdca, neostane sklamaný. Boh vždy odpovie. Vždy. Náš Otec dobre vie, čo potrebujeme; naliehanie neslúži na to, aby ho informovalo alebo presvedčilo, ale na to, aby v nás živilo túžbu a očakávanie.“ Zdôrazňuje však, že sa nemáme modliť len sporadicky, ale vždy, ba aj vtedy, keď sa zdá všetko márne, keď sa nám javí, akoby bol Boh hluchý a nemý a my cítime, že je to len strata času. „Aj keď sa nebo zatiahne, kresťan sa neprestáva modliť. Jeho modlitba ide ruka v ruke s vierou. A viera sa v mnohých dňoch nášho života môže javiť ako ilúzia, neplodná námaha. Existujú temné chvíle v našom živote a v týchto momentoch sa viera zdá byť ilúziou. Avšak praktizovať modlitbu znamená aj prijať túto námahu,“ a dodáva nám nádej, že kto sa modlí v temných nociach viery, nikdy nie je sám!

Kyslík – niečo, bez čoho nevieme žiť. Bežná hodnota saturácie kyslíka v krvi je u zdravých ľudí 95 – 100 %. Ak klesá pod túto hodnotu, začíname mať problémy s dýchaním a klesajúcimi percentami sa stále viac dusíme. Niekedy môžeme takýto pocit „dusenia sa“ zažiť aj vo chvíľach, keď máme svoj smartfón či počítač ďaleko od seba. A o hysterických záchvatoch tínedžerov (a stále viac aj starších), keď im niekto telefón zoberie, asi ani netreba hovoriť. Preto treba nahradiť kyslík online sveta Božím kyslíkom. Ako hovorí pápež, v modlitbe nachádzame Boha, ktorý nám stále odpovie. Neraz opakovane odomykáme obrazovku telefónu, aby sme zistili, či nám niekto nenapísal, neodpovedal na našu správu… Čo tak skúsiť takto v rovnakom tempe kontrolovať aj Božie odpovede? Čo tak vstupovať denne do Božej prítomnosti rovnako frekventovane, ako vstupujeme do prítomnosti online sveta? Koľko radosti, pokoja, lásky – Boha! – by to prinieslo do nášho života!

 

Boh prostredníctvom Slova volá k životu.

Človek hľadá Boha. A ako prvé nás k nemu ťahajú krása a tajomstvo stvorenia. Človek, ktorý sa modlí, kontempluje všetko vôkol seba. „Vidí hviezdne nebo, ktoré ho prevyšuje – a ktoré nám dnes astrofyzika ukazuje v celej jeho nesmiernosti – a pýta sa, aký projekt lásky musí byť za týmto tak mohutným dielom!“ pokračuje František. Túto skúsenosť máme iste mnohí. Modlitba, ktorá je spojená s úžasom, v nás zažína iskru vďakyvzdania. A vedie nás to k tomu, že sa stávame nositeľmi radosti – veď nimi predsa sme! „Muži a ženy modlitby nesú na tvári odrazy zábleskov svetla: pretože aj v tých najtemnejších dňoch ich slnko neprestáva osvecovať. Modlitba ťa osvecuje: osvecuje ti dušu, osvecuje ti srdce, osvecuje ti tvár. Aj v najtemnejších chvíľach, aj v časoch najväčšej bolesti,“ uzatvára Svätý Otec.

Bez mobilu ako bez ruky, nohy a ba niektorí až celí bez seba. Online svet klamne pokladaný za niečo, čo nás drží pri živote a miesta mimo signálu ako miesta bez života. Vypnúť, odložiť telefón a pozrieť sa na nebo posiate hviezdami – spoznávať tak ich Autora. Vyliezť do hôr a chváliť Boha za stvorenú krásu. Pozrieť sa do tváre dieťaťa a zostať v radostnom úžase. Koľko takýchto chvíľ nám uniklo, lebo sme všetok pohľad a pozornosť venovali tej malej škatuľke?

 

 

Prečo čítame Sväté písmo? Aby ono čítalo nás.

Biblia nie je román. Je to živé Slovo, skrze ktoré hovorí Boh každému z nás osobitne. Vovádza nás do modlitby. Pápež opäť s nadsádzkou hovorí, že mu vadí, keď kresťania recitujú biblické verše ako papagáje: „Áno, Pán hovorí, chce to takto.“ Kladie však otázku – naozaj sme sa stretli v tom verši s Pánom? Čítanie Písma nie je záležitosťou len nášho rozumu, ale musí sa dotknúť aj nášho srdca. „My teda čítame Písmo, aby ono ‚čítalo nás‘,“ a tento nevyčerpateľný poklad si v nás cez modlitbu nachádza príbytok. „Kresťanský život je dielom poslušnosti i tvorivosti zároveň. Dobrý kresťan musí byť poslušný, ale musí byť tvorivý. Poslušný, pretože načúva Božiemu slovu; tvorivý, pretože má v sebe Ducha Svätého, ktorý ho podnecuje ho uskutočňovať, prinášať ďalej.“

Slová, slová, slová, obyčajné slová, ako spieva Marika Gombitová. Napĺňajú v rôznej forme celý náš deň. Aj v online svete sme zaplavovaní množstvom slov, informácií, textov, statusov… No nie všetky slúžia pre dobro nás či našich blížnych. Mnohé vzbudzujú strach, ba dokonca nenávisť. Čo tak napríklad skúsiť vymeniť pätnásť minút čítania všakovakých noviniek, statusov, napríklad za pätnásť minút čítania Svätého písma? Čo by to urobilo s naším srdcom? A potom to, čo v Slove nájdeme, tvorivým spôsobom prenášať aj do online sveta a priniesť povzbudenie ostatným.

 

Vďaka modlitbe chvály prekonávame temné chvíle.

Ako reaguje Ježiš v ťažkých, temných chvíľach? Modlí sa – chváli Otca. K tomu pozýva aj nás. Možno aj vo chvíľach, keď nevidíme Božiu prítomnosť, jeho konanie a máme pocit, že zlo prevláda a my nemáme čo urobiť. „Ježiš, ktorý rovnako veľmi odporúčal prosebnú modlitbu, práve vo chvíli, v ktorej mal dôvod prosiť Otca o vysvetlenie, ho naopak chváli. Vyzerá to rozporuplne, no práve tam spočíva pravda,“ vysvetľuje pápež. Avšak Boh nie je ten, kto potrebuje chválu, ale my. Chváliť Boha môžeme a máme neustále – ale obzvlášť je to výzvou vtedy, keď prežívame v živote niečo ťažké. „Chváliť Boha je ako dýchať čistý kyslík: očisťuje ti dušu, dáva ti hľadieť do diaľky, nenecháva ťa uväzneného v náročnej a temnej chvíli ťažkostí,“ a ukazuje na príklady mnohých svätých, ktorí sú pre nás vzorom, že máme chváliť Boha, ktorý je neustále verný, v dobrom i zlom.

Nie je žiadnym tajomstvom, že neraz napríklad „skrolujeme“ sociálne siete vo chvíľach, keď nám nie je dobre, prežívame niečo ťažké, chceme sa utešiť a zakryť to, čo v nás je. Snažíme sa doslova „zabiť“ čas, liečiť svoje boľavé vnútro a nájsť riešenie, ktoré však riešením nie je. Čo tak ísť na to z iného konca? V ťažkých a temných chvíľach nevziať do ruky telefón, ale chváliť Otca. A Boh nám v modlitbe dáva nielen riešenie, ale upokojuje naše vnútro, utišuje nás, potešuje. Nedáva nám lacné riešenia a náplasti na naše rany, ale dáva nám nič viac a nič menej, ako Boha samého. A to je všetko, čo potrebujeme.

 

Prosebná modlitba nie je odtrhnutá od reality.

Kresťanská modlitba nie je oddelená od reality, ale je plne ľudská – zahŕňa to, čím sme, aj to, že sa modlíme ako ľudia. Chválime a prosíme. Preto sa nemáme báť prosiť (Boha ani ľudí) – najmä vtedy (ale, samozrejme, nielen vtedy), ak sme v núdzi. A netreba sa báť byť konkrétny: „Pane, potrebujem toto a toto. Pomôž mi!“ František hovorí, že je to výkrik srdca k Bohu, ktorý je Otcom, a potrebujeme sa naučiť robiť to aj v šťastných chvíľach a nepokladať nič za samozrejmé či zaslúžené. To nás vedie k tomu, aby sme boli neprestajne v očakávaní Pána, ktorý prichádza každý deň v intimite srdca, ak sme v postoji očakávania, vôbec nie len vo výnimočných chvíľach či okolnostiach. „Pán prechádza, Pán prichádza, Pán klope. Ale ak máš uši plné iných hlukov, nezačuješ Pánovo volanie,“ hovorí. Neustále očakávanie. To je modlitba!

Často sa hovorí o tom, že online svet nie je realita. Iste je na tom veľa pravdy, ale úplne by som to nezavrhovala – pretože do online sveta neraz vstupujeme kvôli vzťahom, ktoré máme. No skúsme dnes využiť svoj prístup k tomuto „novému“ svetu inak – pozrime si správy, prečítajme si, čo je nové, a vložme to do rúk Otca. Modlime sa. Prihovárajme. Zverujme Bohu svoje potreby i potreby svojich blížnych. A nezabudnime pritom očakávať Pána, ktorý neustále prichádza. Dôležité však je, že to potrebujeme robiť v tichu, aby sme Pánovo volanie započuli. Čo tak stíšiť nastálo (alebo aspoň na pár hodín denne) zvuky mobilných aplikácií? Aj to sa môže stať prostriedkom, ako v tichu viac začuť Boha.

 

 

Žalmy sú slovníkom jazyka modlitby.

Pápež hovorí, že žalmy nás učia, ako hovoriť k Bohu. Ide o učenie sa jazyka modlitby. Zbierka žalmov – čítajme ich znova a znova! Stopäťdesiat žalmov, v ktorých sú zhrnuté azda všetky ľudské emócie, s ktorými sa bežne stretávame aj my. Žalmy nás učia modliť sa, keď sami nevieme, ako sa modliť. (Ale aj vtedy, keď vieme.) „Žalmy sú skrátka slovo Božie, ktoré my ľudia používame, aby sme s ním hovorili,“ pápež zdôrazňuje, že na to, aby sme sa ich modlili, stačí byť tým, čím sme. „Nesmieme zabudnúť, že aby sme sa dobre modlili, musíme sa modliť takí, akí sme, nie s nejakým mejkapom. Netreba si dušu nalíčiť, aby sme sa modlili.“ Prísť pred Pána takí, akí sme – nevynímajúc to pekné, ani škaredé. Pápež hovorí, že v žalmoch sa utrpenie premieňa na otázku, veriaci v nich nachádza odpoveď; žaltár ako veľká škola modlitby. „Keď sa modlíme, každá vec získava hĺbku. Akoby ju Boh vzal do ruky a premenil,“ avšak upozorňuje, že modlitba nie je akýmsi tíšidlom na zmiernenie úzkostí života. A s humorom dodáva, že sa netreba modliť ako papagáje, ale srdcom, pretože modlitba je centrom života.

Online svet je dobrým príkladom toho, že sa jazyk vyvíja – vďaka nemu prijímame nové slová, udomácňujú sa v našej slovnej zásobe, obohacujú ju. Vďaka tomuto novému svetu sa dozvedáme aj nové veci, vzdelávame sa, rozširujeme si obzory. Takto sa online priestor stáva akýmsi online slovníkom, príručkou či encyklopédiou. Odporúčam však siahnuť – ideálne denne – aj po inom slovníku. Je to Kniha žalmov, ktorá nás učí jazyku modlitby. Jazyku potrebnejšom ako všetky cudzie jazyky na svete. A bonusom je, že je to slovník bez mejkapu, ktorého je na sociálnych sieťach – či vo svete – priveľa!

 

Modlitba ako cesta k jednote.

Modlitba. Jednota. „Modliť sa znamená bojovať za jednotu,“ vraví Svätý Otec. Duch Svätý spája, diabol rozdeľuje – je rozdeľovač, rozdelenie mu vyhovuje a navádza k nemu všakovako aj nás. Duch Svätý nás, naopak, privádza k jednote. „Diabol nás vo všeobecnosti nepokúša ohľadom vysokej teológie, ale ohľadom slabostí našich bratov. Je ľstivý: zveličuje chyby a nedostatky druhých, zasieva nesváry, vyvoláva kritiku a vytvára štiepenie. Božia cesta je iná: berie nás takých, akí sme – tak veľmi nás miluje,“ a súčasne nás neustále pobáda k jednote.

Zdá sa vám, že je online svet priestorom, ktorý buduje jednotu? Asi sa zhodneme na tom, že je to skôr opak. Nevzbudzuje len búrlivé, vášnivé reakcie, niekedy azda ako na štadióne či v krčme – ale je to neraz aj priestor, ktorý mnohých ľudí rozdeľuje, stavia múry, vnáša nelásku, ba až nenávisť. Ako vniesť ducha jednoty do tohto priestoru? Tak, že ho najprv načerpáme v modlitbe. Nezveličovať nedostatky druhých, nevynášať ich na svetlo (a už vôbec nie pred online publikom), neohovárať, nevytvárať rozdelenia. Skúsime to?

 

Zveriť každý deň do Božích rúk.

V jednej z katechéz pápež pomenúva – podľa Ježišovho príkladu – niektoré charakteristiky kresťanskej modlitby: 1. patrí jej prvenstvo (prvé a posledné chvíle dňa); 2. je to načúvanie a stretnutie sa s Bohom (v ktorom sa problémy nestávajú prekážkami, ale výzvami); 3. je to umenie, ktoré má byť praktizované s vytrvalosťou (nejde o príležitostné emocionálne modlitby, ale modlitba si vyžaduje disciplínu, cvik a je životným pravidlom); 4. samota – (neutekáme zo sveta, ale hľadáme ticho, lebo v ňom hovorí Boh); 5. je to miesto, kde sa chápe, že všetko od Boha pochádza a k nemu sa vracia. „Skúšky života sa v modlitbe menia na príležitosti k rastu vo viere a láske. Modlitba má moc premeniť v živote na dobro to, čo by inak bolo odsúdením; modlitba má moc otvoriť mysli veľký obzor a rozšíriť srdce,“ vraví Petrov námestník. A práve táto vytrvalá modlitba nás premieňa.

Keď tak premýšľam nad týmito piatimi charakteristikami, nachádzam ich aj v online svete – avšak nie v pozitívnom kontexte. Dávame online svetu a svojim smartfónom neraz prvenstvo; načúvame a stretávame sa viac s virtuálnym svetom ako reálnym; považujeme to za umenie, ktoré dokážeme praktizovať naozaj s vytrvalosťou; utláča nás do samoty za naše obrazovky; zdanlivo sa to zdá byť miestom, kde sa všetko začína a skončí. Výzva: integrovať týchto päť prvkov do svojej každodennej osobnej modlitby a pomaličky ich odstraňovať zo zvyku online sveta.

 

 

BONUS: TIPY OD PRIATEĽOV Z BIBLIE

Čo by nám biblické postavy odporučili vniesť do nášho modlitebného života? Aj im sa pápež vo svojich katechézach o modlitbe venoval.

Tip od Abraháma: Volajú ma praotcom viery a skutočne ním som. Čo vás môžem naučiť? Modliť sa s vierou, viesť dialóg s Bohom, nebáť sa s ním diskutovať, ale súčasne aj prijať jeho Slovo a praktizovať ho. Hovoril som s Bohom ako so svojím Otcom, a to sa potrebujete naučiť aj vy. Nebojte sa diskutovať, ale zostaňte verní.

 

Tip od Jakuba: Nemyslite si, že modlitba je nejaká pasívna – je to doslova zápas s Bohom. Ja som si to sám zakúsil. Pamiatkou na to mi zostal vykĺbený bedrový kĺb. Boh mi vtedy zmenil meno a ja som z tej noci vyšiel zmenený. Už som viac nebol pánom svojej situácie a hoci som v tú noc mal strach, dal som ho Bohu spolu so svojou krehkosťou, bezmocnosťou aj hriechmi. Bol som zranený a zraniteľný, avšak s novým menom aj srdcom. Odporúčam vám začať veľmi jednoducho a konkrétne: Pane, ty ma poznáš. Premeň ma, prosím.

 

Tip od Mojžiša: Boh ma povolal vtedy, keď som bol doslova skrachovaný. Nemyslite si, že som bol iný ako vy – bol som plný strachov, pochybností, slabostí. A Pán Boh po mne v takomto neľahkom rozpoložení chcel, aby som sa prihováral a modlil za svoj ľud. Uf, celkom výzva! Chcem vás však naučiť modliť sa so zápalom – iste, bez Božej milosti to nepôjde. Prihovárajte sa za svet (aj ten online)!

 

Tip od Dávida: Bol som svätec i hriešnik, prenasledovaný i prenasledovateľ, obeť i kat. Mnohé tieto protichodné črty nachádzate vo svojom živote aj vy, však? Ak by ste však hľadali červenú niť v mojom – nie vždy príliš svätom – živote, jednoznačne by to bola modlitba. Práve vďaka nej som nikdy nebol sám, hoci som poznal samotu. Rád by som vám pomohol v tom, aby ste boli aj vy mužmi a ženami modlitby a vkladali do nej skutočne všetko. Všetko, počujete?

 

Tip od Eliáša: Dejiny ma vidia ako človeka kontemplatívneho a  činného života súčasne. Nechal som sa v modlitbe Bohom niesť a zároveň som sa nebál konať a hovoriť, keď bolo treba. Aj vy potrebujete stáť pred Pánom a zároveň ísť v ústrety bratom. Nie sa len uzamknúť v modlitbe s akýmsi mejkapom duše, ale úprimne sa stretnúť s Bohom zoči-voči a nechať sa ním poslať slúžiť svojim blížnym. Pretože – verte, mal som s tým nemálo skúseností – práve táto konkrétna láska k blížnemu je skúšobným kameňom našej modlitby. A platí to aj opačne. Ak sa budete modliť, určite nebudete ignorovať svet, ale pôjdete mu v ústrety.

 

Tip od Panny Márie: Okrem iného ma volajú aj ženou modlitby. Iste, je pravdou, že som si nezariaďovala život sama od seba, ale dovolila som Bohu, nech túto úlohu prevezme on. Zverila som mu svoj život a nechala som sa viesť. Poslušná, ticho šepkajúca svoje fiat, s otvoreným srdcom voči Bohu a všetkým vôkol seba. Ak by som vás mala naučiť jednu vec, bola by to moja otvorenosť voči Bohu – hádate správne, ide o moje fiat, ktoré som však nevyslovila len raz, ale opakovala som ho celý život, stále znova.

Komentáre