Čo máte vo vreckách?
Čo zaujímavé by som dnes objavila vo vašich vreckách?
Nedávno som na portáli huffpost.com objavila milý článok o sérii fotografií s názvom Poklady vo vreckách predškoláka. Fotografka Melissa Kaseman na fotografiách zachytáva malé predmety, ktoré denne nachádza vo vreckách svojho synčeka po návrate z materskej školy.
„Čaro detstva sa tak rýchlo míňa! Tieto predmety, ktoré v jeho vreckách objavujem, predstavujú kapitolu chlapčenstva, jeho predstavivosť a čaro nájdenia pokladu,“ vraví autorka fotografií. „Páči sa mi nápad zachytiť vo fotografiách správu o detskej fantázii. Dúfam, že ten úžas z objavovania si môj syn ponechá po celý život.“
Fotografka tvrdí, že inšpiráciou pre fotografie boli chvíle po tom, ako zomrela jej matka a ona postupne objavovala vo vreckách jej oblečenia rôzne predmety. Tie sú teraz odložené na neskoršie fotografovanie.
Podobnú myšlienku vyjadrujú i fotografie zo série o vreckách jej malého predškoláka. Melissa verí, že ľudia, ktorí na fotografie pozrú, zbadajú v nich „čaro objavu v detskej predstavivosti“.
Krátky článok a jednoduché, no veľmi milé fotografie ma prinútili na moment sa zastaviť. Čo by tak objavili ľudia v mojich vreckách? Kľúče, telefón, platobnú kartu, vreckovky… Možno mám niekde zapatrošený cukrík od mamy, zvykne mi vždy jeden vložiť do ruky, keď sa lúčime. Tu sa však asi končí všetka romantika.
Čo si nosíme vo vreckách? Sú to iba užitočné veci, či aj dačo, čo malo v istý moment pre nás veľkú hodnotu, hoci v očiach tohto sveta je to iba lístok, kamienok či obal z čokoládky?
Ba osobnejšie – čo si nosíme v myšlienkach? Ako by vyzerali také fotografie? Boli by to portréty našich najbližších? Fotografie obľúbených miest, citáty z obľúbených kníh? Hádky s kolegom, auto, po ktorom túžime, stará krivda?
Možno je čas vyložiť všetky naše „poklady“ na pomyselný stôl a riadne v nich upratať. Niektoré už stratili hodnotu, iným prikladáme väčšiu hodnotu, než skutočne majú. Buďme ako deti. Tešme sa z maličkostí.
Peťa