TOP

Čo robiť, aby sme nevyhoreli

Známy český gréckokatolícky kňaz, psychiater, spisovateľ Max Kašparů vo svojich prednáškach neraz hovorí o šiestich stenách, ktoré človeka chránia pred vyhorením. Aké sú to?

Nikto z nás nemá imunitu pred vyhorením. Tento „syndróm“ číha na každého ako nevybuchnutá mína, a preto sa potrebujeme v tomto vystresovanom a uponáhľanom svete zameranom na výkon o niekoho/niečo oprieť. Potrebujeme mať istotu, aby sme sa nezrútili a nevyhoreli.

Jaroslav Křivohlavý vo svojej knihe Horieť, ale nevyhorieť píše: „Koreň burnout (syndrómu vyhorenia) spočíva v našej existenciálnej potrebe veriť, že náš život je zmysluplný a veci, ktoré robíme, sú užitočné, dôležité, ba v určitom zmysle dokonca hrdinské.“ Ďalej pokračuje, že potrebujeme vnímať, že je náš život dôležitý v širšom i úzkom zmysle, a zároveň sa potrebujeme spájať s niečím, čo nás presahuje. „Burnout je často dôsledkom zlyhania pri hľadaní zmyslu života,“ dodáva.

Ak sa chceme chrániť pred syndrómom vyhorenia, môžeme sa inšpirovať šiestimi stenami. Keď si ich vo svojom živote vybudujeme, nevyhoríme. Tieto steny pomenúva už spomínaný autor, my ich len trošku viac rozvinieme.

Kašparů používa príklad miestnosti, v ktorej je sviečka. Bude horieť, ak je miestnosť obklopená zo všetkých šiestich strán. Ak sa však stane, že jedna alebo viac stien spadne a do miestnosti začne prúdiť vzduch, vznikne prievan a plameň sviečky zhasne. Čím viac stien padne, tým skôr sa tak stane. To sa stáva obrazom nášho vlastného života. O akých šiestich stenách to hovoríme?

 

 

  1. PREDNÁ STENA

To, čo je pred nami.

Potrebujeme mať nejakú víziu, perspektívu. Niečo, na čo sa konkrétne tešíme, niečo, čo plánujeme, čo vidíme. Vôbec nehovoríme o nalinkovanom živote v budúcnosti, ale o svojich predstavách, snoch, túžbach, ktoré túžime pretaviť vo svojich ďalších dňoch. Ide o to, aby sme svoj život nežili v zúfalstve, že je všetkému koniec a nič nie je pred nami. Môže to byť aj naša túžba po večnom živote – ako niečo, na čo sa tešíme, k čomu smerujeme, čo je cieľom našej cesty, nášho života a putovania. Pavol Kosorin povedal: „Veriaci človek by nemal mať nízke ciele, smeruje predsa k Najvyššiemu.“

 

 

  1. ZADNÁ STENA

Ľudia, o ktorých sa môžeme vo svojom živote oprieť.

Táto stena symbolizuje rodinu a spoločenstvo, Cirkev. Potrebujeme obzvlášť spoločenstvo ľudí, v ktorých prítomnosti môžeme rásť. My sami sme sa krstom stali Cirkvou, sme jej živými údmi. Nezáleží na tom, v akom stave sme. „Keď sa spoločenstvo, malé či veľké, stane vyjadrením vzájomnej lásky, určite bude možné uveriť evanjeliu,“ povedal švajčiarsky mních Roger Louis Schütz-Marsauche.

Samotná rodina je pre nás nielen oporou a základným znamením, ale aj zjavením Božej lásky. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše: „V radostiach lásky a rodinného života Kristus už na tomto svete dáva vopred okúsiť Baránkovu svadobnú hostinu.“

 

 

  1. ĽAVÁ STENA

Naši priatelia.

Táto stena, ktorá je bližšie k srdcu, predstavuje našich skutočných priateľov, pri ktorých môžeme byť autentickí, takí, akí sme, nemusíme sa na niekoho/niečo hrať a môžeme si pred nimi vyliať svoje srdce. Priateľov potrebujeme v akomkoľvek spoločenskom stave – ako slobodní, ženatí či vydaté, v zasvätenom živote. Každý z nás potrebuje priateľa.

Ako čítame v Knihe Sirachovcovej: „Verný priateľ je ako mocná pevnosť. Kto takého nájde, nájde si poklad.“ (Sir 6, 14) Alebo ako povedal Napoleon Bonaparte: „Spoľahlivý priateľ je skutočným obrazom Boha.“

 

 

  1. PRAVÁ STENA

Tí, s ktorými spolupracujeme.

V rámci tejto steny vnímame ľudí, s ktorými vo svojom živote spolupracujeme. V práci potrebujeme mať dobré vzťahy. Nikto by sa nemal cítiť utláčaný, ubíjaný, nemal by chodiť každý pondelok do zamestnania so stiahnutým žalúdkom a stresom z toho, čo sa zase stane. Potrebujeme vedieť, že má naša práca zmysel. Ale nejde len o ňu, týka sa to aj nejakej dobrovoľníckej činnosti, napríklad služby vo farnosti. Spisovateľ F. M. Dostojevskij povedal: „Keby sme chceli človeka úplne zdeptať a zničiť, potrestať ho najhroznejším trestom, stačilo by len dať jeho práci ráz absolútnej neužitočnosti a nezmyselnosti.“

 

 

  1. PODLAHA

Miesto, na ktorom máme pevne stáť.

Pevne stáť na mieste znamená byť ukotvený tam, kde som, bez toho, aby som sa neprestajne pozeral, kde by to bolo lepšie. Netreba sa mi obzerať neustále dozadu do svojej minulosti, ale ani dopredu. Môžem pevne stáť na Božích prisľúbeniach, Božom slove, pevne stáť na dôvere v Boha, nech sa deje čokoľvek. Je to miesto, na ktoré nás postavil Boh a na ktorom máme rásť a kvitnúť. Kam nás chce Boh na tejto zemi zaviesť, to nevieme. Vieme iba toľko, že tým, ktorí Pána milujú, slúžia všetky veci na úžitok. A tiež, že cesty, po ktorých nás vedie Pán, vedú ponad túto zem,“ povedala svätá Edita Steinová.

 

 

  1. STROP

Veci, ktoré nás presahujú.

Táto šiesta stena predstavuje duchovné hodnoty – vieru, nádej, lásku, dobro, krásu, ale aj kultúru či umenie. Nechať sa nadchnúť krásou, ktorá nás vedie k Bohu. I budovať s ním vzťah. Albert Einstein povedal: Duchovný život mnohých stroskotáva preto, lebo nehľadajú Boha pre neho samého, ale aby od neho niečo dostali. Tak nám Božie dary často prekážajú, aby sme došli k samému Bohu, stavajú sa ako múr medzi nás a Boha.“ Spočiatku hľadáme Boha preto, aby naplnil naše prosby či výkriky, no neskôr sa naša viera zredukuje už len na fakt, že prosíme Boha len o neho samého.

 

 

HORIEŤ, ALE NEVYHORIEŤ

„Budujte tento šesťsten a triasť sa bude každé vyhorenie,“ hovorí Max Kašparů. Opakom vyhoreného človeka je nadšený človek, ktorý, ako píše Křivohlavý: má pre čo žiť; má cieľ; má niečo, čo je pre neho zmysluplné, čo dáva jeho životu zmysel, čo mu dodáva silu a energiu.

No aj keby sme vyhoreli, je tu dobrý Boh i ruky odborníkov, ktorí nám pomôžu opäť sa zapáliť a horieť novou radosťou a láskou. Jeho milosrdenstvo nám dáva nádej, že aj keby všetkých šesť stien v našom živote padlo, on dokáže kriesiť a z prachu môže povstať niečo nové. Nové zapálenie, nové nadšenie, nový život. Aby sme (opätovne) zapálili nielen seba, ale aj svet okolo nás.



Komentáre