TOP

Čomu ma naučili Rómovia

Dostala sa k Rómom zvláštnou cestou vďaka hľadaniu svojho bývalého „dieťaťa“ z detského domova vo Vranove nad Topľou. Dnes sa od Rómov učí ako žena aj ako človek. Zápisky Renáty Ocilkovej (46) by mohli byť na knihu.

Autorka: Renáta Ocilková / redaktor Mária Kohutiarová

Nedávno mi zavolal kamarát z jednej rómskej komunity v malej dedinke na východe Slovenska, že čakajú dieťatko a či by sme im nevedeli pomôcť s detskými vecičkami. Oslovila som kamarátky, čo mali nedávno malé deti, sami sme dali dokopy všetky detské vecičky vrátane kočíka, čo ešte máme po našom najmladšom, a pri najbližšej príležitosti som ich tomu kamarátovi odviezla na severovýchod Slovenska. Vnímala som to len ako jednu z mojich návštev v rómskej osade, keď som aj niečo priniesla. O Rómoch sa hovorí, že pri stretnutí okamžite nastavujú ruku, aby niečo dostali.

Keď som vyložila veci z auta, môj kamarát nastavil ruku. Ale nie preto, aby niečo dostal, ale aby sa odvďačil. S dojatím a so slzami v očiach mi dával peniaze na benzín. Musela som sa dlho brániť, aby ich zobral späť. Myslel to úprimne. Bol dojatý z toho, že som merala tú cestu, že mi za to stál. „Veď on je len Róm a býva tak ďaleko od cesty…“, ako mnohí Rómovia o sebe pokorne hovoria, zmýšľajú…

 

…………

 

 

„Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ Jak 4, 6

V lete sme organizovali vzdelávací seminár pre rómske ženy. Sú to ženy z viacerých marginalizovaných rómskych komunít na východe Slovenska. Ale predovšetkým sú to ženy, ktoré už pred rokmi spoznali Pána Ježiša, vydali mu svoj život a vydali sa na cestu s ním, aj keď je to často cesta úzka a tŕnistá.

Na začiatku seminára sme sa zahrali hru, v ktorej sme sa podelili do dvojíc podľa počtu detí. Na moje veľké prekvapenie žiadna z rómskych žien nemala viac ako šesť detí. Aj tá 6-detná bola len jedna. Päťdetná bola moja kamarátka spoluorganizátorka z Bratislavy. Priemer ďalších žien bol tri deti. A tak som sa ich po čase priamo opýtala: „Čo je pravdy na tom, že rómske ženy rodia 12 detí do blata a potom sa o ne nestarajú? Keď tu predo mnou stoja vzorné maminy a babky s takým počtom detí, ako je v našom spoločenstve v Bratislave…“

A ony mi na to jedna po druhej rozprávali svoje príbehy:

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre