TOP

Cukrárka Jozefína Zaukolcová: Momentov, kedy som cítila úžasnú prítomnosť Boha v mojom živote, bolo veľa

Popri natáčaní druhej série úspešnej šou Pečie celé Slovensko si našla čas na zopár otázok. Je jedna z top slovenských cukrárok, učiteľka a zároveň porotkyňa. Svoju prácu vníma ako dar, preto sa jej venuje s láskou už dlhé roky. Pani Jozefína Zaukolcová.

Hovorí sa, že pečenie je radosť. Čo je to pre vás osobne, ako by ste to opísali?

Áno, aj pre mňa je pečenie radosťou, ale určitým spôsobom aj priestor, kde môžem tvoriť, relaxovať a realizovať svoje nápady.

 

Svoje bohaté skúsenosti odovzdávate ďalej žiakom na strednej škole. Vedia aj oni motivovať, inšpirovať vás?

Práca pedagóga, teda práca so žiakmi, je inšpiratívna, je to stále niečo nové, čo vás núti byť stále trendy, mať prehľad a ísť s dobou. Tým, že mám rôznych žiakov, sú aj ich nároky na vzdelanie rozličné. Veľmi sa teším, keď sa nájdu medzi nimi takí, ktorí naozaj chcú robiť prácu cukrára a ich záujem je veľký. Vtedy si hovorím, že moja práca má zmysel.

 

Čo máte najradšej na programe Pečie celé Slovensko?

Šou Pečie celé Slovensko je jedinečnou svojho druhu. Má veľké množstvo pozitívnej energie a ľudí, ktorých spája láska k pečeniu. Teší ma, akí sú kreatívni, šikovní, tvoriví a vždy ma prekvapia ich chute a celkové prezentácie.

 

Keby ste mali upiecť tortu pápežovi Františkovi, aká by bola aj chuťovo, aj na vzhľad?

Určite by bola na vzhľad biela s jemným zdobením – kvety príjemných mariánskych farieb, možno biela, belasá a pápežská jemne žltá. Chuť: piškótovo-mandľový korpus, chrumkavá karamelovo-oriešková vrstva prepojená ľahkým vanilkovým krémom a zmesou ovocia ako je marakuja, mango, pomaranč (želé s malými kúskami). Na doplnenie chuti by som vložila ganache z mliečnej čokolády z oblasti Jávy alebo Ghany, je naozaj výnimočná.

 

Máte sen, túžbu, komu by ste chceli niečo upiecť?

Zatiaľ také túžby nemám, aj keď mám veľa známych.

 

 

ZRAZU SME SA MOHLI STRETÁVAŤ S ROVESNÍKMI SLOBODNE, BEZ OBÁV, V SPOLOČENSTVÁCH SPOLU S KŇAZMI

Viedli vás rodičia od malička k viere v Boha?

Pochádzam z rodiny, kde nás k viere viedli rodičia, najmä mama. Od malička sme boli vychovávaní vo viere, a aj keď už teraz nežijú, všetci súrodenci pravidelne chodíme do kostola. Do kostola chodia aj ich deti.

 

Čo vám dalo do života štúdium teológie?

Štúdium teológie bolo v mojom živote tak trochu neplánované. V čase, keď som skončila strednú školu, padol na Slovensku totalitný režim. Zrazu sme sa mohli stretávať s rovesníkmi slobodne, bez obáv, v spoločenstvách spolu s kňazmi. Prišli k nám do farnosti misionári Matky Božej z La Salette, môj postoj k náboženským otázkam a vzťahu k Bohu sa prehĺbil, a tak som sa začala nad týmito otázkami viac zamýšľať. V tom období sa otvoril kurz pre katechétov, ktorý sa zmenil na štúdium katolíckej teológie, aby sme boli kvalifikovanými učiteľmi náboženskej výchovy. Boli sme prvými študentmi, laikmi, pri ktorých sa nastavoval študijný plán, aké budú predmety, aké skúšky a všetko, čo s tým bolo spojené. Trvalo to šesť rokov diaľkovo a ja som veľmi vďačná za tento čas v mojom živote. Upevnila som sa vo viere, pochopila som mnohé otázky, našla som odpovede. Už vtedy som pracovala ako cukrárka a cítila som, že aj keď som sa dostala na túto cestu, svoje povolanie som začala vnímať ako dar, a pri tom som aj zostala.

 

Zažili ste niekedy v živote priamy zásah, dotyk Boha?

Momentov, kedy som cítila úžasnú prítomnosť Boha v mojom živote bolo veľa. Lebo častokrát bola situácia, kedy som sa pýtala, prečo ja, a v krátkom čase som dostala odpoveď… Hovoriť o konkrétnom zásahu by bolo možno veľmi odvážne, preto si tieto momenty nechám pre svoj vnútorný vzťah s Bohom.

NAJVÄČŠÍM PRÍKLADOM A VZOROM V MOJOM OSOBNOM ŽIVOTE BOLA MOJA MAMA

Ste zrejme rodinne založený človek. Čím si posilňujete vaše rodinné putá?

Ako dieťa som vyrastala v početnej rodine, bolo nás šesť detí, zostalo to vo mne, že rodina je v živote veľmi dôležitá. Aj keď nám nebolo dopriate, aby sme boli kompletnou rodinou, lebo s manželom deti nemáme, máme okolo seba našich blízkych, ktorí sú tou našou veľkou rodinou. Vzťah, pomoc, porozumenie sú vzájomné, a to je práve to, čo posilňuje v živote.

 

Kto je pre vás v živote vzorom?

Vzorov v mojom živote bolo veľa v odbornej oblasti, ale aj v náboženskej, nikdy to nebol len jeden. Snažila som sa nimi inšpirovať, ale aj motivovať. Počas štúdia teológie ma veľmi inšpiroval život svätého Františka z Assisi a Jána Mária Vianney, a obľúbila som si Vyznania od svätého Augustína. V odbornej oblasti bol pre mňa veľkou inšpiráciou francúzsky cukrár Yves Thuries a veľa ďalších francúzskych cukrárov, lebo francúzske dezerty boli, sú aj budú v cukrárstve vždy tie top. A najväčším príkladom a vzorom v mojom osobnom živote, keď tak spätne rozmýšľam, bola moja mama, tichá, pokorná, jednoduchá, pracovitá žena, ktorá sa nikdy nesťažovala a v živote vždy brala všetko s veľkou pokorou.

 

Komentáre

v Slovo+ od roku 2015

Vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, estetickú výchovu na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Býva v Prešove s manželom a štyrmi deťmi. Deti vzdeláva doma v rámci individuálneho vzdelávania. K jej záľubám patrí divadlo, dobrá kniha, tanec. V článkoch sa venuje hlavne kultúrnym, rodičovským či manželským témam. Je dlhoročnou členkou spoločenstva MaranaTha v Prešove, kde slúži prevažne v tanečnej chválovej službe.