Deň má iba 24 hodín…
… no niekedy by sa nám zišlo, keby ich mal aspoň dvadsaťpäť. Nemáme však veľmi na výber a s tým málom (?), čo nám je na jeden deň nadelené, musíme nakladať čo najefektívnejšie. Ako na to?
Podľa štandardných výpočtov mal byť deň dospelého človeka rozdelený na tretiny. Osem hodín venovaných spánku, osem práci a osem odpočinku. Po prečítaní tejto vety sa smejem i ja sama. Hoci sedem – osem hodín spánku sa snažím chrániť si najviac, ako sa dá, o tom ostatnom musím pomlčať.
Spánok
Koľko hodín potrebujeme skutočne spať? Národná spánková nadácia (National sleep foundation) vydala jednoduchú tabuľku, v ktorej sú uvedené spánkové hodnoty potrebné pre zdravý vývoj jedinca. Pre zaujímavosť: deti vo veku 6 – 13 rokov by mali spať denne 9 – 11 hodín, tínedžeri 8 – 10 hodín a dospelí (od 18 do 64 rokov) 7 – 9 hodín denne. Dlhodobá spánková deprivácia, teda nedostatok spánku, môže viesť k chronickej únave či iným závažným ochoreniam.
Kedy ísť spať? Tu sa údaje tiež rôznia. Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje kvalitu nášho spánku, môže byť to, či ste tzv. nočná sova, alebo ranné vtáča. Nočné sovy sa pádom tmy prebúdzajú k životu a zväčša sú práve vo večernom či nočnom čase najaktívnejšie. Ak ste umelecká duša a zároveň nočná sova, existuje vysoká pravdepodobnosť, že vaše najlepšie diela budú vznikať medzi deviatou a dvanástou hodinou v noci. Ak ste, naopak, ranné vtáča, patríte medzi študentov, ktorí sa na skúšky najviac naučia okolo šiestej ráno a radi začínajú svoj deň s východom slnka. Nočná sova si teda môže ísť ľahnúť do postele okolo pol desiatej večer, no ak nie je dostatočne unavená, jej myseľ to len naštartuje a okolo pol jedenástej sa stále bude ešte prehadzovať. Naopak, najviac si vychutná ranný spánok, čo však dokonale protirečí cyklu ranných vtáčat.
Hĺbka a kvalita spánku sa vyvíja od spánkového cyklu, v ktorom sa práve nachádzate. Priemerná dĺžka spánkového cyklu je 90 až 120 minút a za noc ich človek absolvuje tri až štyri. Okrem toho môže váš spánok ovplyvňovať aj čas, keď ste vystavený modrému žiareniu – svetlu mobilov, počítačových monitorov či televíznych obrazoviek. Modré svetlo zabraňuje tomu, aby sa v našom tele tvoril v dostatočnom množstve melatonín – regulátor spánkového rytmu závislý od striedania svetla a tmy.
Práca
Dospelý človek zamestnaný na plný úväzok pracuje denne minimálne osem hodín. Čo však ďalšie povinnosti, ktoré sa za prácu považovať prestali, no napriek tomu ich neradíme do fázy oddychu? Napríklad šoférovanie, rozvoz detí do školy a na krúžky, nákup, varenie, pranie, starostlivosť o domácnosť, písanie úloh s deťmi, práca v záhrade či okolo domu, odpovedanie na emaily a podobne. Práve tieto činnosti sú svojou povahou oveľa bližšie k práci ako k oddychu, no výrazne nimi zvyšujeme podiel hodín venovaných zamestnaniu a fyzickému i psychickému vypätiu.
Existuje vôbec možnosť, ako to zmeniť? Niektoré krajiny experimentovali so štvordňovým pracovným týždňom v rôznych obmenách. V najčastejšej variácii išlo o pracovný týždeň od pondelka do štvrtka s úpravou pracovných hodín – nie osem, ale desaťhodinový deň, takže k strate odpracovaných hodín v praxi nedochádzalo, no ľudia „pro forma“ získali ďalší deň voľna – piatok. O oveľa odvážnejšiu alternatívu sa pokúsila jedna firma na Novom Zélande. Dáta z tohto experimentu sa podujali spracovať až dve miestne univerzity. Firma Perpetual Guardian rovnako skrátila pracovný týždeň na štyri dni, ponechala však pôvodných osem pracovných hodín.
Výsledky boli zarážajúce – firma zaznamenala o 20 % vyššiu produktivitu, o 30 % narástol záujem zákazníkov a zamestnanci uviedli, že po pár týždňoch experimentu sa ich level stresu znížil až o 24 %. Pravda je však taká, že niektorí účastníci pokusu uviedli, že sa vo svoj extra voľný deň nudili a práca im chýbala, prípadne sa cítili viac pod tlakom, aby zadanú prácu splnili v kratšom časovom úseku. V konečnom dôsledku to bol jediný komplexne monitorovaný výskum, ktorý rozprúdil verejnú debatu o dĺžke pracovného týždňa.
Oddych
Človek ako bytosť má štyri rozmery – duchovný, duševný, mentálny a fyzický. Zdá sa nemožné, aby sme každý z nich dokonale využívali na oddych, no faktom ostáva, že len čo začneme jeden z rozmerov dlhodobo zanedbávať, odrazí sa to na našom výkone, zdraví aj všeobecnej spokojnosti so životom.
Duchovný rozmer pre kresťana znamená vieru – modlitbu, meditáciu, adoráciu, svätú omšu alebo čítanie Svätého písma.
Duševný rozmer je o našej potrebe spoločenstva – napĺňame ho cez tvorbu vzťahov v našom okolí. V praxi to môže znamenať dobrý rozhovor s partnerom, s dieťaťom, kávu s kamarátkou či zdieľanie na stretku.
Mentálny rozmer zanedbávame vtedy, keď sa zabúdame permanentne vzdelávať či formovať. Čítanie kníh, lúštenie krížoviek, sudoku, intelektuálne rozhovory, počúvanie kvalitnej hudby, písanie, dobrovoľné štúdium či pozeranie dokumentárnych filmov – to všetko patrí k pravidelnému rozvoju nášho mentálneho ja.
Fyzicky si môžeme oddýchnuť pri prechádzke na čerstvom vzduchu, športe či výlete s priateľmi. Pre niekoho môže byť fyzickým oddychom práca v záhradke, pre iného je to stresový a záťažový faktor.
Každý je iný a práve z našej inakosti vyplýva aj potreba inak si zariadiť dni a rozložiť sily. Na našu vlastnú škodu však málokedy máme energiu na niečo iné ako lacný seriál, prelistovanie časopisu či tri vety s partnerom tesne pred spaním.
—
Hoci sa nám spočiatku môže zdať nereálne vyhradiť si čas na kvalitný spánok, oddych a primeranú prácu, v konečnom dôsledku je to nevyhnutnosť. Pri zanedbaní starostlivosti o seba samého dochádza k vyhoreniu (a to už u čoraz mladších ľudí!), kolapsu či pesimistickému pohľadu na život. Zo správneho sebapoznania prúdi aj lepšia schopnosť efektívneho narábania s časom. Najdôležitejšie je však jedno – nevzdávať sa a hľadať ten správny životný štýl, ktorý nás bude robiť šťastnými a naplnenými naším povolaním!