Dobrá správa z Notre-Dame
Pondelkový večer a noc boli pre mnohých rušné, a to nielen pre Parížanov. Plamene nad Notre-Dame vyburcovali k zastaveniu.
Nie je teraz potrebné polemizovať, kde sa stala chyba pri ochrane takej nádhernej stavby, akou skutočne Notre-Dame je. Ani o tom, prečo vznikol nečakaný požiar štíhlej veže s následkami, na ktoré sa ťažko pozerá.
Fakt je, že do noci sa množstvo požiarnikov usilovalo dostať oheň pod kontrolu a správy prichádzali viac skeptické ako nádejné. Oheň zasiahol príliš veľa, stavba plná horľavého materiálu bola preň výbornou stravou – a to vrátane vzácnych historických pamiatok, ktoré pred rýchlosťou a nebezpečenstvom ohňa napriek heroickému nasadeniu ťažko zachraňovať. Ich hodnota sa naozaj nedá v peniazoch vyčísliť, v tomto ohľade je to nenahraditeľná strata.
Čo bolo fascinujúce vidieť, boli v prvom rade davy Parížanov aj návštevníkov tohto nádherného mesta, pre ktorých zrazu zastal čas a všetko šlo bokom. Chrám Matky Božej v Paríži bol a je viac ako len symbol mesta, viac ako len top miesto turistických návštev, viac ako len nádherná, „vyčipkovaná“ gotická katedrála. Ľudia stáli a nemo pozerali na kúdoly dymu a ohňa. Zastal aj politický život, všetky rokovania, hlavy štátov a medzinárodných organizácií dávali rozum dohromady, ponúkala sa pomoc, ba dokonca aj vízia znovuobnovenia Notre-Dame.
Zvláštne. Európa, a zvlášť Francúzsko, ktoré zápasí s ťažkou krízou viery a skôr sa viac doteraz odstrihávalo, ako vracalo k Bohu, Francúzsko, kde je na jedného kňaza farnosť v rozlohe desiatok až stoviek kilometrov, kde pravidelne do kostola chodia ozaj len tí, pre ktorých je Boh centrom života – tí všetci plakali nad horiacou Notre-Dame.
Nemyslím, že to bolo iba kvôli architektonickej jedinečnosti a národnej hrdosti.
https://www.slovoplus.sk/horela-notre-dame-hori-francuzska-cirkev/
Plač nad posvätným miestom Katolíckej cirkvi, nad Chrámom Matky Božej! V meste, kde sa splieta toľko náboženstiev a aj toľko ľahostajnosti k Bohu. V krajine, ktorá sa dávno verejne rozhodla vylúčiť Cirkev a jej hodnoty z centra svojho rozhodovania. Vo Francúzsku, ktoré nosilo hrdý titul prvorodená dcéra Cirkvi, no dnes žije inú tvár a hodnoty.
Práve tam.
Boh je dobrý. Plač a zastavenie týchto ľudí je totiž bodom, v ktorom sa môžu Parížania, Francúzi, ale aj ktokoľvek z nás pýtať: Prečo mi záleží na tejto katedrále? Boh sa vie dotýkať sŕdc ľudí zvláštnym spôsobom, aj prostredníctvom ťažkých, nepredvídateľných, ľudsky nezvládnuteľných situácií. Dokáže preraziť do duše človeka aj vtedy, ak sa mu smeje do očí.
Preto je ticho a zdesenie, smútok a zastavenie nad požiarom Notre-Dame skvelou správou. Zbytočné sú pre nás nádherné stavby sakrálnej architektúry, ak sú prázdne. Cez popol spálených krovov v Paríži sadí Boh nové semienko viery.
Polievajme ho modlitbami.