Dobré manželstvo neznamená vždy iba šťastné manželstvo

Dobré manželstvo neznamená vždy iba šťastné manželstvo
Mnohí si myslia, že dobré manželstvo je šťastné manželstvo: ľudia sa v ňom cítia komfortne, spokojne a šťastne. Ale my z manželského sľubu vieme, že realita je iná. V sľube hovoríme o tom, že budeme spolu aj v nešťastí. Niekto to môže chápať tak, že môže prísť nejaké nešťastie a my budeme držať spolu a spolu to zvládneme.

Nešťastie môže znamenať aj nejaký vývoj, okolnosti, zmenu zdravia, nie vždy sa musíme cítiť šťastne a prežívať eufóriu a pocit blaha – šťastie nie je základom dobrého manželstva.

Láska v manželstve je bezpodmienečná, nehľadí na okolnosti, je prítomná aj v šťastí a nešťastí, zdraví a chorobe. Cieľom manželstva je, aby som miloval. Samozrejme, túžim byť aj milovaný. A toto je dôvera: milujem ťa a chcem ťa milovať po celý život a dôverujem ti, že aj ty chceš milovať mňa a chceš to na celý život.

Ak mi ľudia povedia, že sa už nemáme radi, dodám: v tej vete je nesprávne slovo – teda nie, že vy sa nemáte radi, ale vy sa ešte nemáte radi. Keď sme sa zaľúbili, zacítili sme, čo je to láska – prežili sme pocit šťastia, bolo to pozitívne, správali sme sa voči sebe pekne. A aj toto je láska. Treba však ísť do ďalšieho levelu.

Je to ako pri počítačovej hre: Hráš prvé kolo, zabiješ sa, musíš začať odznova, znova sa zabiješ, znova začínaš. Možno si povieš: „To je nanič hra…!“ Nie je, to si len ty stále na prvom leveli a nedostal si sa do ďalších.

Niekto prejde prvé kolo a povie si: „Som majster sveta!“ Posunie ťa to do ďalšieho levelu a rýchlo zistíš, že tam idú veci komplikovanejšie, rýchlejšie a zložitejšie. Keď ho však budeš hrať dlhšie, zlepšíš sa a dáš ho! Zvládneš to? Pozvú ťa do tretieho levelu.

Nie sme tu na to, aby sme v manželstve vegetovali, ale aby sme si pomáhali a rástli v svätosti. A to nejde inak, len s láskou.

Keď sme cestovali s deťmi po Grécku, našli sme odbočku do jednej dediny, ktorá sa volala Agapé. Hovorím im: „To je aké krásne, keď sa volá dedina Láska.“ Boh je láska, píše sa v gréčtine v Biblii takto: Theos agape estin.

My v dnešnom svete, keď hovoríme o láske, myslíme predovšetkým na eros. Aj eros je druh lásky, ktorý je dobrý a pochádza od Boha – je to erotická a romantická láska. Tá najhlbšia láska je však agapé: Láska, ktorá sa dáva. Dáva, a nič za to nečaká. Nedáva podmienky, že ti dá len toľko, koľko dostane.

Dobré manželstvo neznamená vždy iba šťastné manželstvoPán Boh nám cez lásku eros v manželstve pomáha. Stvoril nás ako mužov a ženy, dal nám nejaké túžby, city a pudy – a to nás k sebe prirodzene priťahuje a smeruje. Mužskosť, ženskosť a manželstvo je taká Božia pasca lásky.

Boh nás do niečoho naláka, čo v začiatkoch nevnímame ako problém pri konfrontácii s naším egoizmom, ale keď ho začneme žiť, vidíme, že ide do živého a naša pýcha a egoizmus dostávajú zabrať. Až si povieme: „Uf, to je nepohodlné, nekomfortné a nepríjemné!“ Máme tendenciu utekať, ale to je láska, aby rástla celý život. Nestačí mesiac, rok či dva roky.

 

 

Úryvok je z našej knihy Politik Richard Vašečka, ktorú dopredávame za výnimočnú cenu (4,90 EUR). Objednajte si ju v našom eshope tu.

 

 

Rozhovory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00