TOP

Dominikán Filip Pavol Ďubek: Každý, kto má túžbu modliť sa, časom príde k tejto modlitbe

Viete, ako vznikla modlitba ruženca? O jej histórii, ale aj o sile tejto modlitby sme sa rozprávali s bratom Filipom Pavlom Ďubekom, promótorom pre ruženec, ktorý pôsobí v Dominikánskom mariánskom centre so sídlom v Košiciach. Hovorili sme aj o ružencových bratstvách, ktoré na Slovensku nájdete takmer v každej farnosti, a tiež o tom, čomu nás táto modlitba učí.

V čom je sila modlitby ruženca?

Ako hovoril svätý Ján Pavol II., táto modlitba je jednoduchá, ale zároveň veľmi hlboká. Jednoduchá preto, lebo sa ju môže modliť každý – otec rodiny, dieťa, starý, mladý, chorý, robotník, ale i prezident. Jednoduchá tiež preto, lebo sa skladá zo Zdravasov, Otčenášov, Sláva Otcu a fatimskej modlitby.

Hlboká zasa preto, lebo obsahuje tajomstvá Ježišovho života, v ktorých sú ukryté základy našej kresťanskej viery. Keď sa ju modlíme, vstupujeme do Máriinej školy a s ňou uvažujeme nad udalosťami Ježišovho života. Akoby sme sedeli pri nohách Panny Márie a počúvali ju, čo nám hovorí o Kristovi. Ona nás vracia do svojich spomienok na Ježiša, jeho detstvo, mladosť, jeho verejné vystúpenie. Tiež k jeho umučeniu, smrti na kríži i k zmŕtvychvstaniu, a tak počúvame jeho príbeh. Vstupujeme do tajomstiev Ježišovho života. Samozrejme, my tam vkladáme svoje radosti, trápenia, bolesti i ťažkosti, a tak sa Ježišov príbeh stáva i naším príbehom. Dovoľujeme tak Bohu vstúpiť do tajomstiev nášho života, do našich udalostí. Preto nás táto modlitba posväcuje Ježišovým Duchom, oživuje našu vieru, povzbudzuje k nasledovaniu života Panny Márie a Ježiša.

 

Ako vlastne vznikla modlitba ruženca?

Táto modlitba sa formovala skoro šesť storočí. V 11. storočí sa mnísi, ktorí nevedeli čítať a písať, namiesto stopäťdesiat žalmov z breviára modlievali stopäťdesiat Otčenášov. Tak vznikla modlitba „Paternoster“, ktorá sa dostala aj za múry kláštorov medzi laikov a stala sa medzi nimi obľúbenou. Aj jedna ulica v Londýne bola pomenovaná „Pater noster Row“. Pravdepodobne sa tam vyrábala pomôcka pre túto modlitbu, teda guličky spojené niťou do jedného celku.

V 12. storočí sa začali modlitby Otčenáša nahrádzať modlitbami Zdravas’, Mária. Pričinil sa o to aj veľký mariánsky ctiteľ – svätý Bernard z Clairvaux. Túto novú modlitbu začali nazývať žaltárom Panny Márie. Skladala sa zo stopäťdesiatich Zdravasov. Je potrebné dodať, že Zdravas’ bol v tej dobe zložený len z tej prvej – biblickej časti. Druhá časť bola pridaná až v 16. storočí pápežom sv. Piom V. po rôznych morových epidémiách a vojnách.

 

 

Ako to bolo ďalej?

K ďalšiemu rozvoju modlitby ruženca prispeli kartuziáni Henrich Kalkarský a Dominik Pruský, ktorí začali pridávať za prvú časť Zdravasu rôzne krátke zamyslenia z Ježišovho a Máriinho života. Zásadne však túto modlitbu ovplyvnil dominikán, blahoslavený Alan de la Roche, ktorý rozdelil stopäťdesiat Zdravasov na pätnásť desiatkov a pred každý desiatok vsunul modlitbu Otče náš a každý Zdravas’ zakončil invokáciou. Novinkou bolo tiež to, že rozčlenil desiatky do troch skupín podľa tajomstiev vtelenia, umučenia a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, a tak položil základ dnešného rozdelenia na radostný, bolestný a slávnostný ruženec.

Bodku k rozvoju tejto modlitby dal pápež Pius V., ktorý pápežskou bulou ako prvý definoval modlitbu ruženca a ustanovil ju za modlitbu celej Cirkvi. O niekoľko storočí neskôr ešte pápež Ján Pavol II. vložil do modlitby ruženca tajomstvá svetla, ktoré opisujú udalosti z Ježišovho verejného vystúpenia, ale na štruktúre tejto modlitby sa tým nič nezmenilo.

 

Ako súvisí ruženec s rehoľou dominikánov?

Dominikáni používali modlitbu ruženca ako prostriedok svojho kázania už v 15. storočí. Hlavne blahoslavený Alan de la Roche sa veľmi podieľal na šírení tejto modlitby a ako prvý zakladal ružencové bratstvá, ktoré sa aj vďaka nemu stali súčasťou našej dominikánskej rodiny. Tiež rozšíril tradíciu, že Panna Mária odovzdala modlitbu ruženca svätému Dominikovi. Dnes však s určitosťou vieme, že svätý Dominik nie je historický pôvodca tejto modlitby. Avšak pokojne ho môžeme považovať za jej duchovného pôvodcu. Jeho úprimná synovská úcta k Panne Márii a rozjímanie nad tajomstvami Ježišovho života je totiž to, čo ho spája s modlitbou ruženca. Od čias pápeža a dominikána – svätého Pia V. boli dominikáni poverení šírením modlitby posvätného ruženca a aj zakladaním ružencových bratstiev. Po Piovi V. toto pápežské poverenie potvrdili mnohí ďalší pápeži. Dominikáni tak boli po celé stáročia spájaní s modlitbou ruženca.

 

V čom je konkrétne pre vás silná modlitba ruženca?

Vyrastal som v tradične kresťanskej rodine, kde bol ruženec bežnou modlitbou, ktorú sme sa doma modlievali. Vtedy to bola pre mňa zdĺhavá modlitba. V mladosti som Boha nechával skôr stranou a až po svojom obrátení – teda vtedy, keď som konečne pochopil, že Boh je živý, že je skutočná osoba, ktorá koná s láskou v mojom živote – som sa k tejto modlitbe vrátil. Vtedy mi pomáhala udržiavať bdelosť a vnímavosť na prítomnosť Boha v mojom živote. Posilňovala ma a pomáhala mi poznať moje povolanie. Teraz akoby vyjadrovala naše dominikánske povolanie: „Contemplata alis tradére“ (Prerozjímané dávať ďalej), lebo pri tejto modlitbe sa človek ponára do Božej prítomnosti, zakúša Boha a jeho lásku a podáva ju ďalej. Predovšetkým mi dáva pokoj, ktorý svet nemôže dať a ktorý dáva len Ježiš.

 

 

ŽIVÝ, VEČNÝ A SVÄTÝ RUŽENEC – ČO TO ZNAMENÁ?

Ružencové bratstvo – pre staršiu generáciu súčasť života, pre mladšie ročníky možno neznámy pojem. Vysvetlíte nám v skratke, čo to ružencové bratstvo je?

Jednoducho povedané, je to spoločenstvo veriacich ľudí, ktorí sa radi modlia ruženec, pričom sa ho modlia spoločne alebo jednotlivo. Cez modlitbu ruženca a spoločné stretávanie chcú prehlbovať svoj vzťah s Bohom – podľa príkladného života Panny Márie – a nechávajú sa ním premieňať vo svojom každodennom živote. Charakterizuje ich aj to, že je to spoločenstvo založené dominikánmi a pridružené k dominikánskej duchovnej rodine.

 

Ako ružencové bratstvo vzniklo? Aká je jeho história?

Ružencové bratstvá vznikli v dôsledku rozvíjania sa modlitby ruženca, ktorá bola v 15. storočí obľúbenou nielen medzi rehoľníkmi v kláštoroch, ale aj medzi laikmi. Práve naši bratia dominikáni túto modlitbu využívali ako účinný prostriedok pri svojej kazateľskej činnosti, keďže ružencové tajomstvá skrývajú základné pravdy našej viery. Tak sa ruženec rozšíril aj za múry kláštorov a postupne sa ho modlilo viac a viac kresťanov. Samozrejme, laici v sebe mali a majú túžbu vytvárať modlitbové spoločenstvá, preto začali vznikať aj tie ružencové.

Prvé ružencové bratstvo vzniklo v roku 1468 v malom Belgickom mestečku Doui, pričom ho založil dominikán, blahoslavený Alan de la Roche. Avšak významnejšie bratstvo, schválené pápežskou aprobáciou, bolo založené v roku 1475 v Kolíne nad Rýnom pri dominikánskom kláštore, ktorého priorom bol Jakub Sprenger. Stalo sa takým populárnym, že o šesť rokov neskôr malo okolo stotisíc členov. Boli v ňom zapísaní aj cisár Fridrich, jeho manželka Eleonóra a syn Maximilián.

Ružencové bratstvá sa dostali aj do našej krajiny. Najstaršia zachovaná zakladacia listina ružencového bratstva je doložená v Zborove. Píše sa v nej, že miestne ružencové bratstvo bolo založené v roku 1691. No prvá zmienka o prítomnosti ružencových bratstiev u nás pochádza už z roku 1522. Zachoval sa nám totiž testament jedného mešťana z Košíc, v ktorom odovzdáva časť pozostalosti v prospech ružencového bratstva pri miestnom dominikánskom kostole.

 

Aké sú podmienky členov – môže do tohto bratstva patriť každý?

Stanovy ružencových bratstiev upresňujú, že do ružencového bratstva môže vstúpiť pokrstený katolík, ktorý má minimálne deväť rokov (je možná výnimka). Každý, kto chce vstúpiť, si môže vybrať formu členstva – a to buď formu Živého, Večného alebo Svätého ruženca. Rôzne formy členstva sú ponúkané aj preto, aby si každý mohol vybrať to, čo mu najviac vyhovuje.

Každá táto forma má za sebou svojho zakladateľa a históriu. Historicky prvé bratstvá, ktoré založil Alan de la Roche, mali podobu toho, čo dnes nazývame Svätý ruženec. Jeho členovia majú záväzok pomodliť sa za celý týždeň celý ruženec, teda postupne radostný ruženec, ruženec svetla, bolestný a slávnostný ruženec.

O niekoľko storočí neskôr, v roku 1630, vytvoril formu Večného ruženca ďalší dominikán – brat Timotej de Ricci, ktorého túžbou bolo vyplniť každú hodinu dňa modlitbou ruženca. Preto si členovia Večného ruženca zvolia hodinu bdenia – buď raz v roku, alebo raz v mesiaci –, počas ktorej sa budú modliť celý ruženec. Keďže rôzni ľudia si vyberú rôzne hodiny bdenia, docieli sa, že každú hodinu počas roka sa niekto pomodlí posvätný ruženec.

Najmladšia forma, je forma Živého ruženca, ktorá je v našej krajine najviac rozšírená. Vznikla vo Francúzsku a jej zakladateľkou je laička Paulina Jearicot. V týchto časoch prebieha proces jej možného blahorečenia. Členovia Živého ruženca majú dva záväzky: pomodliť sa denne jeden desiatok ruženca a raz za mesiac sa stretnúť na spoločnej modlitbe, pri ktorej si členovia vymenia ružencové tajomstvá.

 

 

MODLIŤ SA, ALE AJ KONAŤ DOBRO

Čo je ešte úlohou členov ružencového bratstva?

Úlohou členov ružencových bratstiev je nielen modliť sa ruženec, ale aj konať dobro či zdokonaľovať sa v láske. Dobrá modlitba vždy vedie a pozýva človeka ku šľachetným, konkrétnym skutkom lásky. To znamená, že ruženčiari či ruženčiarky pomáhajú ostatným členom i ľuďom vo farnosti, podporujú a zapájajú sa do rôznych charitatívnych diel, hľadajú svoje miesto, ako byť užitoční vo farnosti, teda podporujú charitatívny, liturgický i pastoračný život farnosti. Mnohí z nich sú zapojení do programu adopcie na diaľku alebo pomáhajú chudobným deťom duchovne i osobnostne rásť. Aktivity týchto spoločenstiev sú veľmi široké.

 

Ružencové bratstvo má svoje stanovy. S čím podľa vás súčasní veriaci najviac bojujú? Čo je pre nich problém dodržať?

Áno, ružencové bratstvá sa riadia stanovami, ktoré sú pomôckou pri organizovaní bratstva. Vnášajú do činnosti ružencových bratstiev poriadok a riešia rôzne otázky i nejasnosti, ktoré súvisia so životom ružencových bratstiev. Čo je hlavné, zabezpečujú jednotu fungovania bratstiev na Slovensku. Prvé stanovy boli vydané už rok po založení prvého ružencového bratstva, a to v roku 1476. Samozrejme, každá komunita, ak chce byť dobre organizovaná a postupne rásť, musí mať svoje pravidlá.

U nás na Slovensku majú ruženčiari najväčší problém so záväzkom mesačného stretávania sa. Pritom je to jeden zo základných nosných pilierov spoločenstva Živého ruženca. Vlastne veľa ruženčiarov ani nevie, alebo ani nevedelo o tejto podmienke. K tomuto nedostatku došlo kvôli tomu, že počas komunistického obdobia ružencové bratstvá nemali vedenie, keďže naši bratia dominikáni oficiálne nemohli pôsobiť, respektíve pôsobili iba tajne. U mnohých bratstiev tým pádom došlo k zlým návykom alebo k zredukovaniu svojich úloh. Preto postupne navštevujeme ružencové bratstvá, povzbudzujeme ich k modlitbe, ale tiež im vysvetľujeme, čo je to vlastne ružencové bratstvo a aké povinnosti sa od nich vyžadujú.

Spomenuté mesačné stretávanie sa na spoločnej modlitbe vedie ku vzájomnému poznávaniu a vzájomnej láske. Je to prostriedok, ktorý pomáha bratstvám byť živými nástrojmi Ducha Svätého v tomto svete, ktorý je niekedy plný individualizmu. Bez spoločných stretnutí bratstvo stráca formu aktívneho spoločenstva, v ktorom sa členovia usilujú nachádzať cestu k sebe navzájom i k Bohu. Tento komunitný rozmer zo života ružencového bratstva jednoducho nemožno vynechať.

 

Čo všetko ponúka ružencové bratstvo svojim členom?

Už to, že patrím do nejakého spoločenstva, ma posúva k Bohu. My predovšetkým vstupujeme do spoločenstva, aby sme si prehĺbili svoj vzťah k Bohu a rástli vo vzájomnej láske. Samozrejme, vstupom do ružencového bratstva získavame určité výsady, milosti, dary, ktoré sú dané tomu spoločenstvu. Keďže sú jeho členovia súčasťou dominikánskej rodiny, majú účasť na všetkých duchovných dobrách a milostiach daných našej reholi. Z prvých výsad je to osobitná ochrana Panny Márie. Každý mesiac je slúžená svätá omša za živých – a osobitne aj za zomrelých členov ružencových bratstiev. Tiež môžu v určité dni roka získať úplné odpustky. Napríklad v deň výročia vstupu do bratstva, ako aj počas niektorých sviatkov Pána a Panny Márie. Správne vedené ružencové bratstvo však prehlbuje v jeho členoch vieru, nádej a lásku, a pritom upriamuje ich pozornosť na centrum duchovného života – na svätú omšu, stretnutie s Ježišom v Eucharistii, ktorý je zdrojom lásky, radosti a pokoja. To by malo členov obohacovať, napĺňať a spájať s inými členmi ružencových bratstiev po celom svete.

 

 

Vy ste promótorom pre ruženec. Prezradíte nám, čo to znamená?

Je to pomenovanie služby pre toho, komu je zverený ružencový apoštolát v rámci našej dominikánskej rehole na príslušnom území. Máme aj generálneho promótora z rehole dominikánov, ktorý zastrešuje ružencový apoštolát a starostlivosť o ružencové bratstvá po celom svete. Podobne každá krajina, v ktorej je rozvinutý ružencový apoštolát, kde sú ružencové bratstvá, má svojho promótora. Toto slovo promótor pochádza z latinčiny a znamená niečo ako hýbateľ, roznecovateľ. Promótor pre ruženec je teda ten brat dominikán, ktorý povzbudzuje ľudí k tejto modlitbe. Šíri ju medzi ľuďmi – veriacimi i neveriacimi.

 

Máte prehľad, kde všade na Slovensku sú aktívne ružencové bratstvá a koľko majú členov?

Áno, všetky ich poctivo registrujeme. Evidujeme okolo 2 300 ružencových bratstiev s počtom okolo 8 200 ruží v rámci Živého ruženca (jedna ruža zvyčajne pozostáva z dvadsiatich členov). Členov, ktorí sú vo forme Svätého ruženca, je okolo 13 900, a členov Večného ruženca okolo 7 000. Každé miestne bratstvo má svojho horliteľa, ktorý je zodpovedný za spravovanie daného spoločenstva.

Keď si porovnáme situáciu ohľadom ružencových bratstiev v iných krajinách, tak na Slovensku sú tieto spoločenstvá vskutku veľmi rozšírené. Nie je vôbec samozrejmosťou, že v európskych krajinách nájdete takmer v každej farnosti ružencové bratstvo. Ružencové bratstvá na Slovensku sú veľkým duchovným bohatstvom, ktoré v našej krajine máme.

 

Je modlitba ruženca pre vás každodenným chlebom?

Samozrejme, je súčasťou môjho života, modlím sa ju rád a niekedy veľmi často. Už od svojho obrátenia k živej viere sa stala akoby časťou môjho tela. Modlím sa ju v radostných i ťažkých chvíľach. Aj vo chvíľach voľna. Ale i napriek tomu sa ju stále učím modliť. Modlím sa ju takým spôsobom, že vždy do modlitby Zdravas’, za meno Ježiš, vkladám myšlienku z daného tajomstva. A tak sa dostávam do konkrétnej udalosti Ježišovho života, ktorá je napísaná v evanjeliách. Tak viac a viac spoznávam Ježišov život i život Panny Márie a snažím sa kráčať životom po ich boku. Táto modlitba vychádza z Božieho slova, a preto ma posväcuje, rieši moje problémy, dáva mi rady do života, pokoj, istotu, vzbudzuje vo mne túžbu a odvahu konať dobro, posilňuje ma v mojich slabostiach. Myslím si, že každý, kto má túžbu modliť sa, časom príde k tejto modlitbe.

 

Máte nejaké svedectvá, spätnú väzbu, ktorá súvisí s modlitbou ruženca, od členov bratstva?

Ruženčiari sa každý mesiac stretávajú na spoločnej modlitbe a pri stretnutí sa uskutočňuje aj výmena tajomstiev – buď podľa poradia, alebo losovaním. Ak mi to moje povinnosti dovolia, zúčastňujem sa týchto mesačných stretnutí pri našom dominikánskom kláštore v Košiciach. Raz na takomto stretnutí horliteľku bratstva zastupovala jedna z horliteliek ruží, ktorá vyslovila nádhernú myšlienku: „My ruženčiari si meníme tajomstvá ruženca každý mesiac. Je dôležité, aby sme vnímali, že každý mesiac dostávame toto tajomstvo ako dar od Panny Márie. Cez toto tajomstvo, cez uvažovanie nad ním sa chce Boh k nám prihovárať počas celého mesiaca.“ Skutočne dobre pochopila, že jednotlivé tajomstvá ruženca sú darom, ktorý nám pomáha lepšie spoznávať Ježiša Krista, približovať sa k nemu ako k jedinému prameňu lásky a zdokonaľovať sa v duchovnom živote. Práve toto tajomstvo, ktoré ruženčiari dostanú na daný mesiac, im pomáha riešiť aj rôzne problémy v ich každodennom živote. Teším sa z toho, že majú takúto skúsenosť.

 



Komentáre