Dotkni sa. Zmŕtvychvstalého!
Vzkriesený. Dotyk. Božia milosť. Pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa povedal: „Spása závisí od viery vo vzkriesenie.“ Veríme? A vnímame dotyk zmŕtvychvstalého Ježiša?
Vo vyznaní viery vyznávame, že veríme v zmŕtvychvstanie. Slová, ktoré sme už toľkokrát na svätej omši vyznali… ale naozaj im veríme? Veľká noc preveruje situáciu nášho vlastného srdca – je viac mŕtve ako živé? Dotkol sa ho Ježiš, ktorý vstal z mŕtvych, je skutočne živý a je s nami až do skončenia sveta? Keď sa Ježiš dotkne nášho srdca, urobí v ňom takú reorganizáciu a poriadok, že aj predvianočné upratovanie v našich domácnostiach je oproti tomu len slabý odvar.
„Svojou smrťou Boh priniesol krásu tam, kde sa ty sám sebe hnusíš,“ povedal nedávno počas prednášky páter Jozef Mihok. Čo teda prináša do nášho života dotyk Ježiša vo veľkonočné ráno? Nechajme sa Bohom prekvapiť!
PREDZVESŤ VZKRIESENIA
Najprv potrebujeme prejsť tmou. Ona je však svetlom, čo zistíme, až keď si naň naše oči navyknú. Pretože to svetlo nás zalialo, až oslepilo. Arcibiskup Fulton Sheen často zdôrazňoval, že bez Veľkého piatka v našom živote nemôže byť Veľkonočná nedeľa. „Boh vo svojej výchove zdokonaľuje svojich milovaných utrpením. Vzkriesenie možno dosiahnuť iba nesením kríža. Práve túto časť poslania nášho Pána diabol napadol,“ povedal arcibiskup a dodal: „Bolesť kríža je predzvesťou radosti vzkriesenia. Aby mohli mať účasť na jeho sláve, musia mať účasť aj na jeho utrpení. Teraz cítia smútok, lebo ho už neuvidia v tele, ale radosť príde, keď duchovne vyzrejú a svet im ju nebude môcť vziať.“
SLOVO ŽIVOTA
„Biblia nie je iba krásnou knihou, ktorú máme v knižnici. Je slovom života, ktoré má byť zasiate, je darom, ktorý Vzkriesený Ježiš žiada, aby sme ho prijali a tak mali život v jeho mene,“ napísal v jednom tvíte pápež František. Božie slovo oživuje naše srdce. Nielenže sýti naše srdce, ale je aj miestom stretnutia so živým Bohom. Ak ním pravidelne napĺňame svoje srdce, život, odzrkadlí sa to v celom našom živote. Slovo, ktoré dáva život, dá skutočný život aj našim všedným i nevšedným dňom. A toto slovo života zažívame a zakúšame aj v Cirkvi – obzvlášť účinné je vo sviatostiach. Slovo života, ktoré nás oslobodzuje od hriechov, premieňa obyčajný chlieb a víno na Ježišovo telo a krv…
AUTENTICKOSŤ SRDCA
Keď sa Ježiš dotkne nášho srdca, života, padajú v nás masky a formalizmus, v ktorom sme dovtedy prežívali svoju vieru. Končia sa naučené formulky, frázy a pózy a začína sa život, ktorý prýšti skutočne z hĺbky nášho srdca – a jeho zdrojom je Zmŕtvychvstalý. Už sa nepotrebujeme na niečo hrať – ani vo svojom osobnom, študijnom, pracovnom, rodičovskom živote, ani v živote viery. Prestaneme sa porovnávať a naše zapálené srdce bude mať jedinú normu, s ktorou by sa chcelo rovnať – Ježiš Kristus. Túto autenticitu a živosť pocítia aj ľudia okolo nás, a to vo všetkých sférach. A uvidíte, že budú chcieť mať aj oni to (respektíve toho), čo máte vy. Ježiša Krista.
VŠETKO TVORÍ NOVÉ
Dotyk Vzkrieseného si predstavujem ako elektrický prúd. Spáli všetko, čo bráni v ceste, čo tam nemá čo robiť. A zapojí, zapáli všetko v našom živote, že každý „káblik“ v našom srdci a živote bude oživený prúdom milosti a bude slúžiť na to, na čo bol stvorený Tvorcom. Mŕtve kosti ožijú, to, čo bolo bez života, bude ním prekypovať, mŕtve sa zmení na živé. Budú cesty na púšti a rieky na pustatine. Zavreté hroby v našich srdciach budú mať odvalené kamene, smrť nebude mať posledné slovo a všetko (v srdci) rozkvitne. A to všetko sa vôbec nemusí diať hlučne a za svetla reflektorov, ale v tichosti, v hĺbke srdca, ako keď po zime ešte spod snehu rašia prvé snežienky…
PREMENENÉ SRDCE
Keď sa srdca dotkne Vzkriesený, začne v ňom pulzovať nový život. Už to nie je viac srdce z kameňa, ale živé srdce z mäsa. Pretekajú ním potoky hlbokej radosti, pokoja, lásky, darov Ducha Svätého, na ktoré si len spomeniete. „Duch Svätý v nás završuje to, čo urobil v Ježišovi: jeho rany, tie škaredé zranenia spôsobené zlom, sa silou Ducha Svätého zmenili na kanály milosrdenstva, žiarivé rany, v ktorých jasne svieti Božia láska, láska, ktorá dvíha, ktorá dáva vstať, dáva znovu ožiť,“ povedal pápež František. Láska, ktorej je takéto srdce plné, premieňa ďalej všetko, čoho sa len dotkne. Takýto človek už nekoná sám zo seba a za seba, ale všetko robí skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. A je plný pokoja a odpustenia, ktoré vlieval Zmŕtvychvstalý do srdca každému, s kým sa po vzkriesení stretol. A robí tak aj dnes.
DYNAMICKÁ NÁHLIVOSŤ
Mária Magdaléna uteká od prázdneho hrobu. Berie so sebou (ešte vystrašených) učeníkov a bežia späť. Hoci Peter spočiatku neverí, predsa vstáva, nezostáva zavretý v dome a uteká k hrobu. Nesedia so založenými rukami. Konajú. Bežia. Nedočkavosť. Každý, kto našiel prázdny hrob (a uveril tomu), uteká, aby sa o to podelil s ostatnými. Nezostáva pasívny, statický, ale je poháňaný vpred a koná. Lebo ho ženie Kristova láska a nemôže nehovoriť o tom, čo videl a počul. Dotknutí Vzkrieseným utekajú od prázdneho hrobu, aby túto novotu oznámili celému svetu. Utekajú a nehľadajú pritom seba samých a svoju realizáciu, ale Ježiša.
DO CELÉHO SVETA S ODVAHOU
Vzkriesenie robí z ustráchaných apoštolov odvážnych svedkov evanjelia, ktorí sa rozpŕchnu do celého sveta, aby napĺňali Ježišovu veľkonočnú výzvu: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ (Mk 16, 15) Pridáme sa k nim dnes aj my?
Aj do tmy našich dní zaznieva veľkonočný spev: „Nebojte sa, vstal som z mŕtvych a budem stále s vami!“
Pozrite si video, ktoré hovorí o tom, čo znamená hriech a zmŕtvychvstanie v našom živote.