TOP

Dovolenkujeme doma (z viacerých dôvodov)

A kam vedú vaše dovolenkové kroky?

Sedíš za dreveným stolom s drevenou lyžicou v ruke. Pred tebou veľký tanier halušiek s bryndzou a hrsťou oškvarkov, zasnený pohľad láska zelené kopce posiate ovečkami.  „Mami, ja sa pocikám!“ – úpenlivo vyslovené slová sa vôbec nerýmujú s veršami selanky, ktorá sa práve drala na svet z tvojej rojčivej hlavy. V chvate stávaš od stola, drevená lyžica padá na zem. Utekáš s dieťaťom dnu do reštaurácie a tesne pred toaletou hlavou vrazíš do spiežovca, ktorý zákerne číha v tme.

Ach, dovolenka na Slovensku!

 

SPOMIENKY NA CUDZINU

Priznám sa, boli časy, keď som brázdila Európu. No dobre, „brázdila“ je asi prisilné slovo. Sedávala som pokrčená v diaľkovom autobuse, ktorý ma vláčil tam a späť do Veľkej Británie, kde som pôsobila ako au-pair (au-pair – študentka, ktorá žije v rodine, pomáha so starostlivosťou o deti, domácnosť, kone a psy a popri tom študuje angličtinu, aby mohla deťom plynulejšie vysvetliť, že na raňajky nemôžu mať hamburger a Slovensko nie je africký štát). Párkrát som letela, niekoľkokrát sa plavila trajektom (áno, boli aj plavby počas búrok, počas ktorých sa loď hojdala v rytme jedla v mojom žalúdku – či naopak?) či podmorským tunelom. Navštívila som Anglicko, Škótsko, Portugalsko, Nemecko či len tuhľa – čoby kameňom dohodil, Čechy (jó, třešně zrály).

 

 

DNES VLÁČIME DETI PO SLOVENSKEJ PRÍRODE

S príchodom detí sme na chvíľu zanevreli  na európske krásy a začali sa viac venovať Slovensku. Orava, Liptov, Tatry a Fatry; nesmelé prvé túry s deťmi na pleciach či v nosičoch, pod pazuchami alebo vlečúce za sebou len tak, po krásnej slovenskej zemi; halušky, šúľance, korbáčiky a lesné jahody; rieky, jazerá, priehrady a veselé kaluže na lesných chodníkoch, ktoré preskakujeme so smiechom a obrovskými lopúchovými listami nad hlavami – a čo ešte keď mi cestou manžel odtrhne „kvet, ktorý lásku nám dáva“! Paríž s jeho Eiffelovkou môžu blednúť závisťou!

Aj mimo dovoleniek sme obkolesení kopcami – žijeme totiž na Považí. Z jedného okna vidíš Vršatecké bralá; z druhého túžobne vyhliadaš Vápeč či Strážov; z balkóna sleduješ suseda, ktorý práve venčí svoje nervózne čivavy (prepáčte, zachádzam do nepodstatných detailov)… Máme preto k prírode veľmi pekný vzťah a vedieme k nemu i naše deti.

Priznám sa, občas v úvode výletov čelíme odporu – vzdychom, hranému plaču či prevracaniu očami (novinka), ale s počtom chrobákov, stôp lesných zvierat a náhodne nájdených húb stúpa aj ich radosť. Myslím si, že človek je predurčený nadchýnať sa prírodou – a v týchto chvíľach túto pravdu opäť spolu objavujeme. Na kopcoch potom spolu tancujeme, tešíme sa a fotografujeme vnúčence pre starých rodičov, ktorí kedysi podobne vláčili po prírode nás (ďakujem, tati!).

 

HISTORICKÁ REVUE klapka tridsaťosem

Druhou kategóriou našich dovolenkových výjazdov sú rôzne historické pamiatky – od hradov cez ich zrúcaniny až po múzeá. Po múzeách nás i naše deti s obľubou ťahali a ťahajú učitelia (dodnes si zo školskej exkurzie do Slovenského národného múzea pamätám dvojhlavé teliatko – jeden z exponátov, o ktorom sa mi snívalo ešte asi mesiac), no prečo by sme im trochu nerozšírili obzory i my, rodičia? A tak s deťmi preliezame dreveničky v Čičmanoch a Zuberci, štveráme sa na Beckov, Lietavu a Považský hrad a nakupujeme magnetky a pohľadnice pre rodinu a priateľov. Niekedy len tak stojíme niekde uprostred jednoduchej izbietky s kachľami, obrazmi Presvätej Matky a detskou postieľkou a predstavujeme si, ako by sa nám dnes žilo, keby sme sa zbavili všetkých tých plyšových plameniakov, dekoratívnych predmetov, ktoré pre zmenu darovali naši rodičia a priatelia nám (pomsta je sladká) a počítača, a potom sa vraciame s pocitom obdivu a neurčitej viny späť do konzumu.

 

 

LESNÉ ZVIERATKÁ A LESNÉ JAHODY

Nikdy sme neboli fanúšikmi zoologických záhrad. Môžete mi pokojne oponovať, ale držať medveďa či hyeny na pár metroch betónu mi vháňa do očí slzy. Slovensko ponúka niekoľko takýchto skvostných miest a ja verím v dobré úmysly ich správcov, no predsa len to nie je tak celkom naša šálka čohokoľvek. V jednej zoo sme s deťmi boli a vysvetlili im, že zvieratkám by možno predsa len bolo lepšie vo voľnej prírode – podobne ako nám, keď sme niekde na lúke a môžeme tancovať a viť venčeky. Povýskali si pri pohľade na vysočizné žirafy, nakŕmili trávou umelé dinosaury a šli sme domov.

O čo zaujímavejšie je pozorovať lúčne koníky, žabky a rybičky! Aké vzrušujúce je zazrieť na strome veveričku! Ako nás vie nadchnúť obrovský poľný zajac upaľujúci lúkou, keď sa navečer prechádzame nad naším mestom! Čo ešte líštičky, diviačiky či majestátny jeleň, ktorý nám občas skríži cestu, keď sa potme vraciame autom domov z ďalšieho dobrodružstva! Slovensko je plné krás! (prepáčte mi ten zvýšený výskyt výkričníkov – práve sa ma zmocnilo spomínané nadšenie).

 

SLADKÝ ZÁVER

Slovensko je skutočne nádherné. Hory, jazerá, hrady a zámky, lesy a lúky plné bzučiacich tvorčekov… no i mestá, v ktorých bývajú naši priatelia a radi sa s nami počas prázdnin podelia o domáci chlebík s nátierkou či úhľadne nakrájaný melón, ktorý robí všetkým lepkavé úsmevy od ucha k uchu. Cestujeme radi – pešo, autom, vlakom či na bicykloch. Máme to tu radi a radi sa o tom porozprávame aj s vami nad misou sladkých osích hniezd – príďte! Urobím aj kakao.

 



Komentáre