TOP

Dovoliť Bohu, aby sa na nás pozeral

Tak veľmi sa snažím dobre sa modliť, a neustále zlyhávam. Moja modlitba nie je taká, ako by som si predstavoval… Čo robiť?

Snažím sa modliť… Naozaj sa snažím! Ale myšlienky mi vždy uletia niekam inam. Modlím sa ruženec a zrazu zistím, že som na treťom desiatku a vôbec som nemyslel na modlitbu. Alebo sa počas omše pristihnem, až keď mám ísť na prijímanie, že som vlastne nevnímal. Keď prosím Pána, vtedy sa viem sústrediť. Ale pri bežnej modlitbe som neraz duchom neprítomný. Je na to vôbec liek? Alebo sa s tým mám zmieriť?

 

Skús pustiť Boha k slovu…

Na prvom mieste treba podotknúť, že Pán nás veľmi dobre pozná a vie, že sme občas slabí. Je trpezlivý a prijíma naše modlitby, aj keď vidí, že sa nesústredíme. Aj modlitba, pri ktorej nie sme plne pozorní, má obrovský zmysel a nemali by sme ju zanechať (napríklad spomínaný ruženec), ale v pokore povedať Pánovi: „Prepáč, nabudúce sa budem snažiť viac sústrediť, teraz, prosím, prijmi aspoň takúto nedokonalú modlitbu…“

On nás však pozýva stále hlbšie. Chce s nami rozvinúť hlboký vzťah lásky a túži, aby sme spoznali, aký je dokonalý a ako veľmi nás miluje. Na to však nestačí, aby sme mu my „odrapkávali“ naše modlitby. Je to, ako keby sme išli na rande s druhou osobou a nepustili ju k slovu. Asi by sme sa o nej veľa nedozvedeli a nedovolili by sme prehĺbiť náš vzájomný vzťah. Pre lásku je potrebné aj ticho. Pretože ticho je priestorom, aby ten druhý prehovoril, aby poodkryl svoje vnútro, aby sa prejavil. Ale vieme byť ticho?

 

 

Stupne modlitby

Osobnú modlitbu človeka by sme mohli rozdeliť na tri, respektíve štyri stupne: Ústna, ktorá môže byť naučená (napríklad Otčenáš) alebo spontánna (vlastnými slovami prehovárame k Bohu a prosíme ho, ďakujeme mu, chválime ho alebo odprosujeme). Druhým stupňom v poradí je rozjímanie. Vtedy si prečítame nejakú časť Svätého písma alebo duchovnej literatúry alebo si uvedomíme nejakú Božiu vlastnosť (napríklad otcovská láska) a rozumom uvažujeme nad predmetom našej modlitby, premýšľame, čo to pre nás znamená, a napokon vôľou sa rozhodujeme aplikovať niečo konkrétne do nášho života, pozmeniť niečo na svojom správaní a podobne.

Tretím, a môžeme povedať vrcholným stupňom modlitby je kontemplácia, ktorá v Bohom požehnaných prípadoch môže viesť až k istému spôsobu nazerania. Každý z týchto stupňov modlitby ovplyvňuje všetky ostatné (nezabúdajme na to!). Kontemplácii by sme sa teraz chceli venovať trošku dlhšie.

 

Nekontemplujú iba mnísi? To nie je pre mňa…

Keď zaznie slovo kontemplácia, mnohí kresťania si povedia, že to nie je pre nich. Predstavia si mníchov, pustovníkov, ktorí kdesi v samote tak hlboko prenikli do Božej prítomnosti, že ich Boh požehnal týmto spôsobom modlitby. Isteže, kontemplácia je dar, ale možno sa preň postupne otvárať a je dostupný každému človeku.

Najdôležitejšie nie je ani tak zanechanie všetkého majetku alebo opustenie miesta, v ktorom bývam. Najdôležitejšie je ponúknuť

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre