Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne
Na okraji Nitry, za nenápadnou odbočkou, stojí oáza pokoja a vnútorného načerpania. Duchovné centrum Lukov dvor tu stojí už od roku 1998. Čo ponúka a ako to vyzeralo na jednej duchovnej obnove?

Hneď pri príchode vás vrelo privíta sestra Katka, koordinátorka duchovného centra, a páter Tomasz. Celé duchovné centrum je v krásnom prostredí. Tvoria ho dva domy: Dom Srdca Ježišovho a novovybudovaný Dom Kána. Taktiež veľký park, v ktorom nechýbajú hojdačky či lavičky, krížová cesta, ihrisko, záhrada, vonkajšia kaplnka, v areáli chovajú niekoľko zvierat, ktoré tiež prispievajú k atmosfére domova. Je to naozaj miesto spočinutia, pokoja, ticha a oddychu.

Lukov dvor sa stal známym aj vďaka pátrovi Jozefovi Hegglinovi, ktorý minulý rok odišiel do večnosti. Centrum spravuje Kongregácia Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho spolu s Kongregáciou Dcér našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z Kiribati, ktorá veľmi dotvára unikátnu atmosféru tohto miesta, a sestrami z misijnej Kongregácie Služobníc Ducha Svätého. Duchovným správcom centra je otec Radovan Hasík, člen Komunity Emanuel.

Je to miesto, ktoré ponúka celistvé vzdelávanie v oblasti katolíckej spirituality, psychológie, pedagogiky a medziľudskej komunikácie. Dáva možnosť načerpať nové sily, prežiť chvíle ticha a spojenia s Bohom. Je tu pre tých, ktorí chcú napredovať v duchovnom a ľudskom dozrievaní, ako aj pre tých, ktorí sú unavení, utrápení a potrebujú načerpať.

História Duchovného centra Lukov dvor sa začala písať 2. februára 1998, keď ho posvätil kardinál J. Ch. Korec. Pôvodný kláštor mal len dvanásť dvojposteľových izieb, avšak v roku 2019 bol postavený aj druhým dom – Dom Kána, a tým sa zväčšila kapacita duchovných obnov a kurzov, ktoré tu prebiehajú. Lukovmu dvoru tak pribudlo ešte desať dvojposteľových izieb spolu s ďalšou kaplnkou. Spolu sú na Lukovom dvore štyri kaplnky – jedna v exteriéri, jedna v Dome Kána a dve v Dome Srdca Ježišovho, z ktorých jedna sa nachádza v pivničných priestoroch a ponúka príjemné osvieženie na tele i na duchu aj počas horúcich letných mesiacov.

 

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

 

LUKOV DVOR JE O TÍMOVEJ PRÁCI

Duchovný správca Radovan Hasík, ktorý je vo funkcii od júla 2021, sa na Lukov dvor prvýkrát dostal, keď hľadal stíšenie, miesto spočinutia a ticha. „Zhodou okolností vtedy, keď som sem prišiel, prebiehali duchovné cvičenia vedené individuálne, tak sa ma pýtali, či chcem aj sprevádzajúceho. Pridelili mi pátra Jozefa,“ spomína. Pridáva sa k nemu aj psychologička Jana Vindišová, jedna z lektoriek na Lukovom dvore, ktorá naň prišla na pozvanie pátra Hegglina: „Spoznali sme sa a on ma potom v roku 2018 zavolal na jednu Uzdravujúcu cestu života, keď im ochorela psychologička. Na poslednú chvíľu ma zavolal na osemdňový kurz, a to bol môj prvý intenzívnejší kontakt s Lukovým dvorom.“

Otec Radovan hovorí o tom, že v prvom rade je to preňho miesto, ktoré jemu samému veľa dáva: „V prvom rade ako človeku – mužovi, potom ako kňazovi. Prichádza mi na um slovo ‚dar‘. Rozhodol som sa pre to, ale nevyberal som si to. Veľmi veľa sa spoznávam a zisťujem, že sa dá so sebou pracovať. A keď sa človek sám spozná, vie oveľa viac milovať seba, druhých, pristupovať k druhým s oveľa väčšou pokorou, bázňou, opatrnosťou, jemnosťou, lebo tak pristupuje aj k sebe, lebo ho to druhí naučili.“ Sám sa na Lukovom dvore, vďaka programu pre kňazov Holy-days, ktorý tu prebieha, naučil načerpať a má radosť z toho, že na to nie je sám, ale je to tímová práca: „Teším sa zo sestier z Kiribati, ktoré tu sú, človek si nevie predstaviť tú veľkú charizmu, silu, energiu, akú dávajú tomuto miestu. A to celé vytvára mozaiku vzťahov tu, nie je to len o kurzoch, prednáškach, ale je to o celkovej atmosfére, v ktorej sa človek dokáže kúpať, ktorá dokáže aj mne pomáhať, a potom aj tým ľuďom. Ja sa teraz cítim veľmi dobre, slobodne, odovzdane, oveľa lepšie ako na začiatku, keď som si myslel, že musím niečo spĺňať a dokazovať. Teraz je to slobodnejšie,“ vysvetľuje. Samotný tím Duchovného centra Lukov dvor pozostáva z pátra Tomasza, otca Radovana, brata Daniela, sestry Katky ako koordinátorky, sestry Benetety, ktorá je predstavenou sestier z Kongregácie Dcér našej milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Stretávajú sa a pracujú spolu tímovo.

 

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

 

ČASTO JE ČLOVEKU JEDNODUCHŠIE UTIECŤ DO VZŤAHU K BOHU, AKO SA STRETNÚŤ SO SEBOU

„Lukov dvor je duchovné centrum, ktoré založila Kongregácia Misionárov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Špecifikum tohto duchovného centra, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku aj v Čechách, je, že sa stará o človeka komplexnejšie, ako sme zvyknutí z klasických duchovných centier či exercičných domov. Aj ja som tu mal prvýkrát kontakt s tým, že boli vo mne oslovené aj iné zložky ako duchovné – duševné. To potvrdzuje, že nie sme len spirituálne bytosti, ale aj telesné a máme aj psychiku. Je to také širšie postaranie sa o človeka. To má potom vplyv na všetko, vzťahy, vieru,“ vysvetľuje otec Radovan poslanie duchovného centra.

Čo to však znamená, že sa tu na človeka pozerajú celostne? Objasňuje to otec Radovan: „Celkom konkrétne – keď človek vidí názvy kurzov, sú podstatne iné ako iné kurzy. Už z nadpisu a popisu sa v nich človek môže viac nájsť ako v nejakej duchovnej obnove, ktorá môže pôsobiť viac „univerzálne“, hoci Pán, našťastie, vždy koná svoje dielo. Špecifikum tohto miesta je individuálnejší prístup – možnosť individuálneho rozhovoru nielen s kňazom, ale aj s psychológom, terapeutom, niekedy koučom. Človek rieši svoj život, to, s čím prišiel, z iného pohľadu – prirodzeného, nielen nadprirodzeného.“

Paleta duchovných obnov, duchovných cvičení a kurzov je veľmi pestrá. Ďalej ponúkajú kurzy na uzdravenie duše (Uzdravujúca cesta života; Smútok a depresia; Traumy: Keď sú rany príliš hlboké; Uzdravenie zo zármutku…), kurzy na rozvoj osobnosti (Nenásilná komunikácia; Cesta k sebe, cesta k láske; Úzkosť, OCD, škrupulozita...), kurzy na duchovný rast (Duchovné cvičenia vedené individuálne; Identita ženy; S hudbou nad Božím slovom…) či kurzy pre manželov. „Je tu postarané o človeka. Cíti, že začína rozumieť, všetko sa mu ako skladačka skladá a on s tým ďalej vie v živote narábať,“ pokračuje otec Radovan.

 

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

 

MIESTO NA DUCHOVNÉ NAČERPANIE A RAST

Kurzy a obnovy sú určené pre ľudí od osemnásť rokov, vrchná hranica nie je určená. Je to miesto, kde môže prísť každý dospelý a načerpať. „Pre všetkých ľudí, ktorí by chceli zažiť čas duchovných cvičení alebo kurzu, ktoré môžu mať trvalejšie následky – v pozitívnom zmysle. Keď vychádzam z vlastnej skúsenosti, je to niečo, že sa sem človek príde nielen pomodliť, vypočuť si prednášku, ale je to o práci na sebe samom. Už samotné názvy kurzov často v človeku niečo oslovia. Ak niekoho nič nezachytí, ponúkame tu možnosť tráviť čas individuálne bez kurzov, prísť sem, byť sám so sebou a s Bohom, učiť sa mať kontakt so sebou, lebo často je človeku jednoduchšie „utiecť“ do vzťahu k Bohu, ako sa stretnúť so sebou,“ vraví duchovný správca Lukovho dvora Radovan Hasík.

Ako sa pozerajú na Duchovné centrum Lukov dvor účastníci duchovnej obnovy? Jana hovorí: „Boží pokoj ako vytryskujúci prameň živej vody pre všetkých, čo prídu načerpať (stačí si otvoriť srdce – aj doráňané). Určite nikto neodíde naprázdno. Katarína ho vníma ako „oázu pokoja, prijatia a nabratia nových síl pre dušu i telo“. Podobne hovorí aj ďalšia Jana: „Lukov dvor je oázou pokoja na okraji hluku mesta. Na človeka pôsobí upokojujúco nielen príroda so zvieratkami, ale aj prístup ľudí, a to rehoľných sestričiek, kňazov a psychoterapeutky Janky. Duchovné cvičenia sa vedú nenásilne, s rešpektom na stav človeka.“ Ľudmila sa pridáva: „Je to jedno z mojich najbezpečnejších miest na svete, na ktoré sa budem vždy rada vracať“. Peter zas vyznáva: „Je to pre mňa oáza, kde sa môžem vrátiť, keď som vnútorne ubolený. Tu si môžem oddýchnuť a načerpať nové sily do života“. Účastníci považujú Lukov dvor za skvelé miesto na duchovné načerpanie a duchovný rast.

 

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

 

BOL TO KURZ, KTORÝ BOL VEĽMI KREHKÝ

V čase našej návštevy prebiehal na Lukovom dvore kurz Trauma: Život s ranami, ktoré môžu byť oslávené. Traumy ako rany na duši. Cieľom kurzu nebolo uzdraviť účastníkov, ale ukázať im, ako môžu ďalej vo svojom živote kráčať a kde nájsť pomoc.

Prečo práve takáto nezvyčajná téma tráum v rámci duchovnej obnovy? „Téma nadväzovala na jeden webinár, kde sa rozoberala tematika traumy. Bol to nápad sestry Katky, keďže o ten webinár bol veľký záujem, že tí ľudia by možno potrebovali viac, nielen dvojhodinovú prednášku. Lukov dvor už dlhodobo poskytuje útočisko ženám po sexuálnom zneužívaní, ale kategória traumy je oveľa širšia. A tak, ako sú tu s láskou prijaté ony, tak by mohli byť prijaté všetky ostatné traumy – ktoré sa zväčša zmestia aj do iných kurzov, ale keď je to špecificky len pre túto kategóriu, tak si v tých ranách budú rozumieť a bude tam niekto, kto im v tom bude rozumieť,“ vysvetľuje motiváciu ponúknuť takýto kurz psychologička Jana Vindišová, lektorka na Lukovom dvore. Zdôrazňuje, že ľudia, ktorí si nesú veľkú ranu v psychologickej alebo telesnej oblasti, realizujú veľmi ťažko aj duchovný život: „A práve to, čo sa ponúka v exercičných domoch, to by pre nich mohlo byť niekedy veľmi zaťažujúce, možno by im to nič nedalo a možno by sa cítili zlí, že im to nič nedáva. Týmto ľuďom treba vytvárať bezpečný priestor – možno im ho dávajú terapeuti, rodina, ale v duchovnom svete nemusí byť pre nich základný priestor Cirkvi, kostola, sviatostí natoľko bezpečný ako miesto, kde niekto o tých ranách vie a vie o ich potrebách. Toto miesto mali dostať ponúknuté v tomto kurze. A hlbší úmysel toho bol, aby to nebolo ladené v duchu toho, že sa tie rany musia uzdraviť. Od prvopočiatku malo byť zrejmé, že tí ľudia sa tu uzdraviť nejdú, ale idú sa sem naučiť objať svoje rany a dotknúť sa ich ako rán oslávených.“

Kurz viedli psychologička Jana Vindišová a otec Radovan Hasík. Obaja doň vstupovali s bázňou. „Očakávala som, že tento kurz bude v niečom iný ako tie ostatné, že tam bude treba vytvoriť viac bezpečia, že sa môže stať všeličo, môžu sem prísť ľudia, ktorí sú na tom ťažšie… Dá sa povedať, že keď je kurz pre depresívnych, aby človek nemal depresiu v akútnom štádiu, ale nedá sa povedať, aby nemal traumu. Lebo keď sem príde, tak ju má, a nedá sa zadefinovať, že nakoľko ju má zvládnutú alebo nezvládnutú. Bol to kurz, ktorý bol veľmi krehký. Bola to práca s krehkými dušami. A krehké veci sú väčšinou veľmi vzácne,“ hovorí Vindišová. Spomína aj to, čo povedal pápež František, že bolesť traumatizovaných je aj našou bolesťou a ľudia s akýmkoľvek zranením by mali mať vždy dôležité, ba dokonca popredné miesto v Cirkvi i v srdciach ostatných veriacich: „Súcit je jazykom Boha.“

Otec Radovan vstupoval do kurzu okrem bázne aj s veľkým rešpektom: „Vždy sa cítim byť obdarovaný ľuďmi, ktorí prídu za mnou, otvoria sa, rozprávajú, často povedia, že to nikdy nikomu nepovedali. Vtedy sa pýtam, že kto som ja, aby som ako prvý človek toto počúval, od koho si zaslúžim takú dôveru… Takže sa cítim byť v prvom rade obdarovaný, posilnený, učím sa. Tí ľudia sú pre mňa obrovským povzbudením, ako sa s tým pasujú, ako kráčajú, ako to nesú…“

 

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

 

TRAUMA AKO NIEČO, ČO PREKRAČUJE HRANICE NÁŠHO ZVLÁDANIA

Možno si kladieme otázku, čo to vlastne trauma je. Ide o dramatické udalosti v živote (sexuálne zneužívanie, týranie, smrť blízkeho, nehoda) alebo môžeme zažiť traumu aj za menej dramatických okolností? Psychologička Jana to vysvetľuje nasledovne: „Je to každá udalosť, situácia, vzťah, ktoré prekračujú bežné možnosti zvládania. Človek to v tej chvíli, so svojou disponovanosťou, fyzickými, psychickými silami, vekom nedokáže zvládnuť tak, ako bežnú skúšku alebo branie krvi u lekára, ale čo je ťažšie a zanechá na človeku následky.“ Vďaka neurobiológii vieme, že tieto rany zanechávajú stopy aj na ľudskom mozgu a nervovej sústave. Psychologička vyvracia mýty o tom, že traumy sú len v súvislosti s dramatickými životnými udalosťami: „Niekedy si ľudia predstavujú, že trauma je len nejaká nehoda, nešťastie, znásilnenie, katastrofa, ale traumatizácia môže prebiehať aj kontinuálne – keď dieťa žije bez lásky, v kritike, neprijatí, keď sú vzťahy zaťažujúce a bolestivé namiesto toho, aby boli láskyplné, to sa nazýva takzvaná komplexná traumatizácia. Mnohí ľudia zistia až po čase, že to, čo ich bolí, sú vlastne traumy, ktoré možno neboli jasne ohraničené.“

Pridáva sa k nej aj otec Radovan: „Aj toto centrum často ponúka programy alebo duchovné cvičenia, kde je trauma akoby zobudená a človek v sebe zrazu niečo objaví a môže aj vďaka kontaktom a ľuďom, ktorých tu stretol, sa o to postarať. Duchovná stránka je jedna časť toho, ale často je nedostatočná. Ako keď vlak ide po oboch koľajniciach, inak by sa vykoľajil, tak potrebujeme ísť po dvoch koľajniciach prirodzenosti a nadprirodzenosti. Prirodzená rovina je právo v tom, že sa začnem starať aj o svoju psychiku, začnem to riešiť aj touto cestou. A to sa tu niekedy zobudí. Človek neodchádza z duchovných cvičení vždy nabudený, šťastný, ale možno práve rozorvaný, dobitý. Práve toto môže byť začiatkom novej cesty postarania sa o niečo, čo sa mohlo ozvať, otvoriť.“

Bolo by skvelé, keby sa na tejto duchovnej obnove všetci uzdravili zo svojich tráum, ale o to organizátorom nešlo: „Presvedčivejšie je, keď niekto povedal, že chce teraz oslavovať Boha svojimi ranami alebo ide vyhľadať pomoc a ide na terapiu, alebo ide spraviť veľmi ťažké životné rozhodnutie, ktoré ho bude bolieť,“ s radosťou vraví psychologička Jana.

 

Duchovné centrum Lukov dvor: Miesto, kde sa na človeka pozerajú celostne

 

AJ ČLOVEK S RANAMI MÁ BUDÚCNOSŤ

Organizátori kurzu sa snažili vytvoriť najmä priestor bezpečia, aby sa zranení ľudia necítili ohrození. Podľa vyjadrení účastníkov sa im to aj podarilo.

Štvordňový program sa niesol v troch bodoch: môj príbeh – prítomnosť (žijem s ranou tu a teraz) – aj človek s ranami má budúcnosť. Samozrejmosťou boli spoločné prednášky na témy ako zranenia, traumy, ale aj odpustenie. Každý mal možnosť polhodinového rozhovoru s kňazom alebo psychologičkou, nechýbala možnosť prijať sviatosť zmierenia či spoločné sväté omše. Spoločne vyšli na Kalváriu v Nitre a posledný večer si dopriali aj spoločný oddychový čas. Pomedzi program bolo nemálo voľného času, ktorý sa dal využiť hoc aj na spánok, oddych, premýšľanie nad tým, čo počuli, modlitbu či čas v krásnom parku v areáli Lukovho dvora.

Aj účastníci prišli na tento kurz s rôznymi očakávaniami. „Zastaviť sa, oddýchnuť si, prehodnotiť doteraz prežité a dovoliť iným, aby sa na moje rany pozreli zblízka,“ hovorí účastníčka Katarína. Pridáva sa k nej aj Jana: „Spoznať bližšie seba, príčiny svojich tráum a hľadať možnosti zlepšenia môjho stavu, aby môj život bol znesiteľnejší.“ Ďalšia účastníčka Ľudmila zas vraví: „Porozumieť lepšie svojim ranám a reakciám, ktoré sa spúšťajú a vďaka odbornej pomoci sa pokúsiť posunúť sa na ceste k uzdraveniu aspoň o krôčik ďalej.“ Peter chcel „získať nadhľad, sčasti porozumieť životu“. Taktiež to bol pre účastníkov priestor rozprávať o ťažkých situáciách či oddych od každodenného kolotoča a načerpanie nových síl.

Splnil kurz ich očakávania? Čo na ňom zažili? Účastníci sa s nami podelili o svoje vzácne prežívanie času na Lukovom dvore na už spomínanom kurze. „Bol to dotyk Božej starostlivosti… Božieho aj ľudského prijatia mňa takej, aká som, doráňanej a ubolenej,“ vyznáva Jana. Katarína hovorí: „Pochopila som, že bolesť je súčasť môjho života, patrí ku mne a je dobre, keď v nej neostávam sama, ale dovolím iným, aby mi tie rany ‚pofúkali‘, ale chce to odvahu.“

Účastníci vyzdvihovali aj odbornosť lektorov: „Páčila sa mi odbornosť lektorov, príjemná atmosféra – napriek náročnosti témy –, to, že dávali na správnu miernu rôzne kresťanské klišé, ako hnev, odpustenie,“ povedala Zuzana. „Vďaka hodnotným a zaujímavým prednáškam som sa snáď naučila aj lepšie rozpoznávať aj zranenia iných ľudí a vďaka tomu aspoň trošku lepšie pomôcť alebo len vhodnejšie reagovať… Naučila som sa, že aj človek s ranami môže byť svätý, že Boh nás nekonečne miluje a prijíma a objíma aj s týmito našimi ranami, a že cesta k ich uzdraveniu môže byť dlhá, ale aj ten najmenší a neistý krôčik má na nej obrovský význam!“ prináša svoj pohľad Ľudmila.

Každý máme svoje traumy, niekto väčšie, niekto menšie, dôležité je, čo s nimi urobíme ďalej. Kurz splnil svoj cieľ – mnohých účastníkov nasmeroval k tomu, ako prijať svoje rany, ako sa o ne starať a ako kráčať ďalej. Kvôli veľkému záujmu sa kurzu uskutoční na jar aj v lete budúceho roka. „Ako poznamenala jedna z účastníčok: Boh ma možno uzdravuje práve tým, že ma neuzdravuje. Dotyk rán je mystickou skúsenosťou, a preto sa trpiaci stávajú darom pre nás i pre celú Cirkev,“ dodáva psychologička Jana.

Ak by ste chceli zažiť podobný kurz či duchovnú obnovu, neváhajte si vybrať TU. Ak chcete aspoň okúsiť spôsob vedenia kurzov, ale nemáte voľný víkend, skúste online kurzy, ktoré sú taktiež v ponuke.

 

Reportáže+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00