TOP

Duchovného boja sa netreba báť!

Nezvykne byť témou našich rozhovorov pri kávičke, no predsa ho každý z nás zvádza. Tí, ktorí sa mu venujú, hovoria, že ho zažívame preto, lebo sme vzácni očiam Boha a sme stvorení na Boží obraz.

Málo sa o ňom hovorí, ale bojuje v ňom každý. „Diabol existuje a je nutné s ním bojovať. Nie je to len ojedinelý stret, ale trvalý zápas,“ povedal Svätý Otec František. Pridáva sa k nemu aj známy, dnes už zosnulý taliansky exorcista Gabriel Amorth: „Život je ustavičné zápasenie so zlom a ten, kto chce zápasiť, musí svojho protivníka dobre poznať. Keď chceme premôcť nepriateľa, ktorého základnou zbraňou je klamstvo a podvod, potom pravé poznanie znamená polovicu úspechu. Láska, ktorú človeka získava z modlitby, potom znamená pravý triumf.“

Diabol nás neraz zotročuje nejakou závislosťou, ale mnoho ráz na nás útočí cez myšlienky, predstavy – nečisté či žiadostivé predstavy, nutkavé myšlienky. Toto sa často deje práve vo chvíli, keď sa usilujeme zamerať svoje myšlienky na Boha. Hoci diabli nie sú všadeprítomní ani všemohúci, sú veľmi inteligentní. Nepoznajú náš vnútorný život, naše myšlienky, ale môžu to odhadnúť na základe nášho vonkajšieho správania. Miestom nášho útoku je aj naša reč, naše slová, ale aj naše telo. Autori hovoria aj o takzvanom démonovi únavy, ktorý nás napáda obzvlášť vtedy, keď sa ideme modliť. Nejde však o prirodzenú ospalosť. Chceme sa večer modliť, ale pár minút po tom, čo si to zaumienime, už spíme. Ale oveľa dlhšie sme schopní strácať čas za počítačom alebo televízorom.

Hoci duchovný boj nie je témou našich bežných rozhovorov, už svätý Pavol VI. ho považoval za nesmierne dôležitý: „Aké sú najväčšie potreby Cirkvi v dnešnej dobe? Nech vás naša odpoveď neprekvapí a neodpíšte ju ako zjednodušenú alebo poverčivú: jedna z najväčších potrieb Cirkvi spočíva v tom, aby sme sa bránili pred Zlým, ktorého nazývame diabol.“

 

 

BOŽIE SLOVO A DUCHOVNÝ BOJ

O duchovnom boji často čítame vo Svätom písme. V Jakubovom liste počujeme: „Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás.“ (Jak 4, 7) Apoštol Peter píše: „Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral. Vzoprite sa mu, pevní vo viere, a vedzte, že také isté utrpenie dolieha na vašich bratov po celom svete.“ (1 Pt 5, 8 – 9)

Svätý Pavol v Liste Efezanom píše: „Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť úkladom diabla. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatstvami a mocnosťami, s vládcami tohoto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. Preto si vezmite Božiu výzbroj, aby ste mohli v deň zla odolať, všetko prekonať a obstáť!“ (Ef 6, 11 – 13) V ďalších veršoch nám radí, akú výzbroj si máme obliecť, keď ideme do duchovného boja: „Stojte teda: bedrá si prepášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti a obujte si pohotovosť pre evanjelium pokoja! Pri všetkom si vezmite štít viery, ktorým môžete uhasiť všetky ohnivé šípy zloducha! A zoberte si aj prilbu spásymeč Ducha, ktorým je Božie slovo!“ (Ef 6, 14 – 17)

Aj duchovný boj je otázkou rozlišovania v našom živote – čo je dobré, čo zlé. „Všetko smiem. Ale nie všetko osoží. Všetko smiem. Ale ja sa ničím nedám zotročiť,“ čítame v Prvom liste Korinťanom (6, 12). Cestu dobra a zla nám predkladá aj Deuteronómium: „Hľa, dnes som predložil pred teba život i šťastie a smrť i nešťastie.“ (Dt 30, 15) A mohli by sme uviesť ešte mnoho príkladov.

„Z Písma tiež dobre vieme, že v danom zápasení (dobra proti zlu) človek rozhodne nie je nikdy osamotený. Môže sa rozhodnúť, že chce byť sám. Lenže už v tom okamihu, keď začne hľadať Božiu pomoc, je Božia milosť rozhodnutá sprevádzať ho a poskytnúť mu prostriedky na to, aby mohol svoje zápasenie doviesť do víťazného konca,“ napísal otec Gabriel Amorth.

 

 

AK SME S KRISTOM, NEMUSÍME SA BÁŤ

Autor Lorenzo Scupoli vo svojom diele Duchovný zápas rozoznáva štyri nástroje či zbrane v duchovnom boji. Sú nimi: 1. schopnosť nespoliehať sa výlučne na svoje sily, 2. dôvera Bohu, 3. duchovné cvičenia, 4. modlitby. „V duchovnom zápase vybojovaný pokoj je však skúsenosťou overená istota viery, predstavuje životný postoj, umožňujúci vysoké etické cítenie, a uvoľňuje aktivity pretvárajúce svet,“ píše autor. Zaoberá sa tým, ako Nepriateľ nenávidí pokoj, ktorý je darom Ducha Svätého, a robí všetko pre to, aby nás oň obral.

Ďalší autor, Neal Lozano, v knihe Vyslobodení píše: „Diabol má veľa stratégií. Jedna z nich spočíva v tom, že sa veľmi rád skrýva zamaskovaný v tme, aby nás mohol podvádzať z tajného miesta. Pamätáte sa? K Adamovi a Eve prišiel zamaskovaný ako had, jedno z Božích stvorení. Môže to znieť ako protirečenie, ale druhá diablova taktika spočíva v tom, že chce pritiahnuť pozornosť a vziať Bohu to, čo Bohu patrí.“ Autor však zdôrazňuje: „Je chybou príliš sa zaoberať tým, aký je diabol silný. Tým sa naša pozornosť odvracia od Pána.“

Na inom mieste pokračuje: „To, čo je pochované v tme, má na nás najväčší vplyv: to, čo sme nikdy nikomu nepovedali, to, čo sme ešte nespracovali vo svetle Božej lásky k nám.“ Práve preto sa veľmi odporúča hovoriť o svojom duchovnom zápase so svojím spovedníkom, duchovným vodcom alebo človekom, ktorému dôverujeme – vyniesť tieto veci na svetlo.

Dôležité je tiež so Zlým nevyjednávať, ale len sa bližšie primknúť ku Kristovi. Aj (a najmä) uprostred boja. „Ak sme spojení s Kristom, nemusíme sa obávať žiadneho nepriateľa a žiadnej zášti,“ zdôrazňuje aj emeritný pápež Benedikt XVI.

Aj keď diabol nie je vždy priamym zdrojom pokušenia, využije každú príležitosť, aby vyťažil zo situácie, uprostred ktorej sa nachádzame, a vniesol do nás nepokoj, zviedol nás k hriechu. Práve z tohto pramení náš duchovný boj. „Pán dopúšťa pokušenia, či už pochádzajú od diabla, alebo si ich človek spôsobuje sám, lebo pomocou nich sa kresťania stávajú silnými. V modlitbe potvrdzujú svoju vernosť Bohu a zásluhy, získané v pokušení, im pomáhajú kráčať na duchovnej ceste. A tu nastupuje duchovný boj: alebo sa oprieme o Pánovho Ducha, alebo sa necháme zlákať volaním diabla,“ píše Elias Vella.

 

 

DUCHOVNÝ BOJ PREŽÍVAME, LEBO SME STVORENÍ NA BOŽÍ OBRAZ

Možno si kladieme otázku, prečo každý z nás viac či menej vo svojom živote prežíva duchovný boj. Dušan Mesík sám seba charakterizuje ako dedinského farára, ktorý trošku „pričuchol“ k veciam o duchovnom boji, o Zlom. Vysvetľuje, čo duchovný boj vlastne je:

„Sme ľudia, ktorí sú nielen z tela a krvi, ale sme predovšetkým duchovní – sme pneuma, soma a psyché. Ťahá sa to od závisti padlých anjelov. Cirkevní otcovia hovoria o princípe „non serviam“, čiže „nebudem poslúchať“, ktorým si zahatali cestu do neba, svojou vlastnou predstavivosťou, ako má Boh fungovať. Veľmi žiarlia na človeka, lebo oni už vedia, že nemajú šancu dostať sa do neba, pretože mali vliate poznanie a už pre nich niet cesty späť. Pre človeka, ktorý je stvorený na obraz Boží, ktorého Boh vykúpil drahou krvou svojho Syna, je šanca po krste dostať sa do neba. Žiarlivosť, obrovská nenávisť útočia na človeka, stvoreného na obraz Boží.“ Tak charakterizuje to, aký vzťah k nám majú padlí anjeli.

Exorcista Vladimír Beregi vraví, že téma duchovného boja sa začína už pri prvom a nenahraditeľnom bode kerygmy: „Boh ťa miluje! Nebeský Otec ťa miluje bezdpodmienečne a chce pre teba to najlepšie.“ Vysvetľuje: „Niekde tu by sme mohli hľadať „bojisko“ duchovného boja. Ide totiž o Božiu lásku, konkrétnu a nenahraditeľnú, o ktorú nás „niekto“ chce okradnúť. Ide o lásku, ktorá má svoje meno: Ježiš. Ide o lásku, ktorá má svoje priezvisko: Spasiteľ. Nepriateľ Boha a ľudí, diabol, chce svojím pôsobením zviesť človeka a okradnúť ho o to najcennejšie. On chce zosmiešniť Božie konanie a zabrániť spáse. Človek zažíva duchovný boj, pretože je „vzácny očiam Boha“ a „je stvorený na jeho obraz“.“

Bosý karmelitán Dušan vraví, že duchovný boj zažívame preto, „lebo pracujeme na svojom „ja“ a rastieme. Každá zmena v našom živote prináša určité neistoty, bolesti, nevieme, či máme, alebo nemáme ísť do nejakej premeny. Boj je v tom, či chcem vyjsť zo svojej komfortnej zóny, alebo nie. Každá premena niečo stojí; ak chcem zabehnúť maratón, musím cvičiť, oddychovať, správne sa stravovať, mať motiváciu, prečo to robím. Čo, samozrejme, prinesie svalovicu, únavu, premáhanie samého seba, keď prší alebo sa mi nechce,“ vysvetľuje.

„Duchovný boj prežívame preto, lebo nie sme len fyzickí ľudia, ale aj duchovní, máme ducha a dušu,“ hovoria Eva Sýkorová a Katarína Hudáková zo spoločenstva Maranatha v Prešove. Citujú Katechizmus Katolíckej cirkvi (§ 2516), ktorý hovorí o napätí medzi duchom a telom: „Už v samom človeku, pretože je zložená bytosť – duch a telo –, jestvuje určité napätie a odohráva sa určitý boj náklonností medzi „duchom“ a „telom“. Ale tento boj patrí v skutočnosti k dedičstvu hriechu, je jeho následkom a zároveň potvrdením. Je súčasťou každodennej skúsenosti duchovného boja.“

Inšpirujúce sú aj slová jezuitu Petra Dufku, ktorý vo svojom článku napísal: „Všade tam, kde sa ľudia usilujú o duchovný rast, narazia nielen na prirodzené prekážky, ale i na nadprirodzené ťažkosti. Diabol totiž ako padnutý anjel vie, že pre svoju pýchu stratil nebo, a robí prekážky všetkým, ktorí sa o nebo usilujú.“

Zároveň definoval niektoré príznaky prítomnosti Zlého medzi ľuďmi:

  1. prekážka pri modlitbe (napríklad všímať si spôsob recitovania modlitby, čím prekazí jej duchovný úžitok),
  2. vyvoláva rušivé spomienky (napríklad z minulosti, nostalgický smútok za minulosťou, čo dušu oberá o pokoj a prežívanie prítomnosti),
  3. vedie k necitlivosti voči iným (za jeho taktiku považuje to, že mení prirodzené potreby na závislosti: jedlo – maškrtnosť, odpočinok – lenivosť; potrebná je bdelosť),
  4. nabáda ku skrytej pýche a hnevu (rád podporuje vedomie vlastnej dôležitosti či dokonalosti),
  5. nabáda nedávať Boha na prvé miesto (nabáda človeka, aby sa zabezpečil, čím stráca vieru v Božiu prozreteľnosť).

Hoci Dufka na ne poukazoval u zasvätených osôb, môžeme povedať, že platia aj pre veriacich iných stavov.

 

 

PREČO TENTO BOJ NIEKTO PREŽÍVA INTENZÍVNEJŠIE?

Najčastejším prejavom Zlého v našom živote je pokušenie, s ktorým sa každý z nás stretáva dennodenne. Aj keď je pre ľudí často strašiakom posadnutosť či útlak, ktoré sú tiež spôsobom, akým Zlý pôsobí, oveľa závažnejší je stav človeka, ktorý sa nachádza v ťažkom hriechu. Exorcista Cesa Truqui v jednom rozhovore hovoril o tom, pod akými formami vystupuje Zlý: „Diabol pôsobí stále rovnako. Nevšimneme si to, ak sa v boji proti nemu necvičíme. Najzákernejším spôsobom jeho činnosti je pokušenie – svätca pokúša v jeho svätosti, hriešnika v jeho hriechu. To je najbežnejší štýl, ale existujú aj ďalšie.“

Neal Lozano v knihe Vzoprite sa Zlému píše: „Pokušenie vedie k hriechu; ak sa hriech neuzdraví, môže to prerásť do závislosti a následne viesť k strate slobody. Hriech a všetky skutky diabla nás majú postupne dohnať k čoraz väčšej spútanosti.“ Pokračuje, že ako je láska jazykom Boha, tak je strach jazykom diabla – a ten nám prekáža úplne dôverovať Ježišovi.

Druhá otázka, ktorá môže ohľadom duchovného boja vyvstať, je, prečo ho niekto prežíva intenzívnejšie ako druhý a na čom v tejto skutočnosti záleží. „Je to vec vzťahu ja a Boh. Ak mám s Bohom vzťah, on ma bude premieňať a ja budem rásť a budem pre tento vzťah robiť, čo sa dá. Je to aj o vychádzaní a premene môjho „ja“ a môjho srdca. Ak mám s Bohom intenzívny vzťah, moje „ja“ sa bude meniť, čo je niekedy boj a naše ego sa bráni. Ak nemám vzťah, nechcem ani zmenu a nepotrebujem rásť v láske – ja sám si vystačím,“ opisuje bosý karmelitán Hricko.

„Záleží aj na tom, aby sme rozlišovali riadne a mimoriadne pôsobenie diabla,“ vysvetľuje Beregi, ktorý je predstaveným Koinonie Jána Krstiteľa – Oázy Sklené. Hovorí, že za riadne pôsobenie považujeme „každodennú prácu Zlého“, ktorý nás zvádza a nabáda k zlému konaniu (pokušenie) – aby sme robili to, čo nemáme, a nerobili, čo máme, a teda usilovali sa o svätosť. „Na druhej strane je mimoriadne pôsobenie, ktoré je spôsobené tým, že človek otvorí diablovi takzvané vstupné brány – ťažký hriech (v ktorom zotrváva a nekoná pokánie), okultizmus, mágia, veštenie, vyvolávanie duchov a podobné, emocionálne ťažké rany (sexuálne zneužitie, odmietnutie, agresivita),“ vymenúva exorcista.

„Intenzita duchovného boja je úmerná týmto okolnostiam. Buď ide o to, že človek je volaný posvätiť svoj život, urobiť nové kroky viery a lásky, alebo má pred sebou rozhodnutia, ktoré ovplyvnia jeho budúcnosť, alebo ide o človeka, ktorý svojím pričinením zotrváva v ťažkých hriechoch alebo preňho nebolo možné otvoriť srdce ohľadne svojich trápení v živote, tráum, ktoré prekonal,“ dodáva.

Dušan Mesík, ktorý je farárom vo farnosti Čerín, vraví, že duchovný boj je útok, útlak či iné rozmery útoku Zlého. Opisuje, že človek dneška má obzvlášť hlad po duchovne a chce mať zážitok duchovna a neraz sa potom otvára pre spoluprácu so Zlým. „Hriechom dávame seba do područia Zlého,“ vraví. „Je to zaujímavé, ak rodičia prijmú dieťatko od Boha dané, vychovávajú ho vo viere, zvolávajú naň Božie požehnanie, dajú ho pokrstiť, ono je pod Božou ochranou. Ak rodičia, starí rodičia žili bez Boha, otec ako kňaz rodiny nestaval duchovné múry okolo svojej rodiny, Zlý sa tam dostane. Záleží na tom, ako sa ten človek alebo rod otvorili pre zlo. Aj tým, že nežili Krista naplno, intenzívne. My sme tu preto, aby sme Boha milovali, slúžili mu, chválili ho, klaňali sa mu,“ pokračuje.

Členky spoločenstva Maranatha hovoria: „Intenzitu prežívania môže ovplyvniť duchovné nastavenie človeka, či a do akej miery je otvorený duchovným veciam. Do akej miery je citlivý na Ducha Svätého. Sú ľudia, ktorí duchovný boj „podceňujú“, a potom tí, ktorí ho „preceňujú“. Je dôležité nájsť rovnováhu, opierať sa o Božie princípy.“

 

 

NAOZAJ IDE O DUCHOVNÝ BOJ?

Naši respondenti, ktorí majú čo-to dočinenia s duchovným bojom – či už z vlastnej skúsenosti, alebo v rámci svojej služby –, hovoria aj o tom, ako môžeme rozlíšiť, či ide o duchovný boj, duchovnú záležitosť, alebo je to niečo prirodzené – napríklad po telesnej či duševnej stránke.

„Zdravou vyváženosťou života. Ak človek nežije sám, ale má rodinu a duchovné spoločenstvo, vtedy je jednoduchšie odhaliť, či ide o duchovný boj, alebo o niečo prirodzené. Väčšinou sú to práve priatelia alebo rodina, ktorí si všímajú, keď sa deje niečo zvláštne. Ďalej je potrebné otvoriť srdce. Či už pri spovedi, alebo pri duchovnom sprevádzaní. Ak už sa prejavujú niektoré javy, vždy je dobré začať skúmaním prirodzenej cesty: konzultácia s lekárom, psychológom a odborníkmi v lekárskom odvetví. Ak sa vylúči, že ide o prirodzenú príčinu, je vhodné navštíviť duchovného poradcu (kňaza, exorcistu, pastiera a tak ďalej),“ zhŕňa exorcista z Koinonie Jána Krstiteľa.

Pridávajú sa k nemu aj ďalší dvaja kňazi a tvrdia, že je dôležité rozlišovanie a treba to skúmať. „Často to býva kombinácia psychickej aj duchovnej roviny a je potrebné to rozlíšiť. Samozrejme, po psychickej stránke psychologickými prostriedkami a po duchovnej stránke duchovnými. Moje skúsenosti sú, že ak človek prijme Krista, obráti sa a žije a pracuje pre Božie kráľovstvo – kvalitnou svätou spoveďou, kvalitným životom s Pánom, konaním pokánia –, mnohé tie útlaky zmiznú po nejakom čase,“ hovorí Dušan Mesík.

„Odhaľovať je lepšie pri sprevádzaní a veľmi dôležité nerozlišovať len sám, či je to duchovný boj, alebo je to len únava či niečo iné. Ten, kto ma duchovne sprevádza, má odstup od okolností, v ktorých sa nachádzam, a vidí ma ako osobu a Božie dieťa, vníma moje emocionálne prežívanie, ale aj to ľudské. Preto je veľmi dôležité nechať sa sprevádzať. Pretože nie každá ťažoba je duchovný boj, ale môže to byť dôsledok mojich správnych alebo nesprávnych rozhodnutí,“ vysvetľuje Dušan Hricko.

Eva Sýkorová a Katarína Hudáková sa zhodujú v tom, že prežívanie duchovného boja je veľmi úzko spojené so službou iným – a zväčša sa niečo stane, keď idú niekam slúžiť alebo sa nejakým spôsobom zúčastňujú nejakej duchovnej akcie. „Stalo sa, že nám ochoreli deti, keď sme mali ísť slúžiť, prežívali sme rôzne ťažoby, znechutenie, prekážky. Nie všetko má duchovné pozadie a nemali by sme za každou chorobou alebo problémom hľadať len to duchovné. Niektorí ľudia majú napríklad naozaj vážne psychické problémy. Pri rozlíšení je určite potrebná múdrosť Ducha Svätého, je dobré poznať okolnosti, človeka, pozorovať situácie, radiť sa s duchovným vodcom,“ dodávajú.

 

 

HALÓ, BUDÍČEK, PREBUĎ SA, SME VO VOJNE!

Sme uprostred duchovnej vojny. Mesík zdôrazňuje, že táto duchovná vojna je realitou pre každého, kto vníma duchovný svet. „Boj dobra a zla je realita, zlo nie je len nejaký deficit dobra, je reálne, je to realita, ktorá útočí na človeka,“ pokračuje. Spomína autora Petra Herbecka, ktorý vo svojej knihe píše: „Haló, budíček, prebuď sa, sme vo vojne!“

Ak si uvedomujeme, že sme uprostred tejto duchovnej vojny, pochopiteľne hľadáme prostriedky, ktoré nám pomôžu. Bosý karmelitán Hricko spomína príklad svätej Terézie z Avily, ktorá svojim sestrám odporúčala dve cnosti: pokoru a poslušnosť. „Poslušnosť spovedníkovi alebo tomu, ktorý nás sprevádza a s kým rozoznávame všetko, čo sa v nás deje. Pokora je dovoliť Bohu meniť a premieňať, aj keď veci v našom živote nejdú podľa našich predstáv,“ vysvetľuje.

Exorcista Beregi hovorí, že modlitbu nám nič nenahradí. „Vždy je potrebné začať pri intenzívnom a každodennom živote modlitby. Ďalej posilňovať si myseľ čítaním a kontempláciou Božieho slova. Vyhlasovaním Božích prísľubov. Aktívny sviatostný život: spoveď a Eucharistia. Kráčanie v spoločenstve, kde človek duchovne rastie v láske k blížnym a poznaní Boha,“ dodáva.

Dušan Mesík k týmto prostriedkom pridáva to, že sa človek prikrýva Kristovou krvou, žije evanjelium Ježiša Krista a žije verne a sväto, vedie dobrý duchovný život. „Ak človek žije odmalička poctivo realitu viery a cíti nejaké útlaky, vieme, že to treba hľadať v nejakom rodovom prekliatí, keď jeho rodičia, starí rodičia sa dlhodobým hriechom otvorili pre zlo. Zlý má na to právo. Ak niekto v rodine vedome a dobrovoľne spácha samovraždu, môžeme povedať, že duch smrti aj týmto spôsobom vstúpi do toho rodu,“ pokračuje.

Eva a Katarína zo spoločenstva Maranatha zdôrazňujú, že je dôležité v prvom rade si uvedomiť, že nie je možné, aby sme v tomto boji obstáli sami. „Musíme sa spoliehať na Boha a ísť v jeho ochrane. Boh nás vyzbrojil všetkými prostriedkami a tie musíme aktívne používať.“

Exorcista Elias Vella vo svojej knihe Zlí duchovia a exorcizmus píše: „Diabol pokúša každého človeka (dobrých možno viac ako tých, ktorých už má v hrsti). Nesmieme nechať otvorené ani jedno okno, cez ktoré by nás mohol napadnúť.“ Okrem už vyššie spomínaných prostriedkov v duchovnom boji, ako sú sviatosť zmierenia, v ktorej je odhalený diablov podvod a všetko sa dostáva na svetlo, Eucharistia, ktorej sa diabol bojí, modlitby, Božie slovo, pripomína aj znamenie kríža, vzývanie mena Ježiš, Ducha Svätého – lebo keď sme ním naplnení, môžeme sa postaviť Zlému a zahnať jeho útoky –, Nepoškvrnenú Pannu Máriu, ktorú diabol nenávidí, pretože sa nedokáže zmieriť s tým, že nad ním zvíťazilo stvorenie“, posvätné predmety (sväteniny), relikvie svätých („Diabol sa na svätých veľmi hnevá, lebo nad ním zvíťazili tým, že získali slávu spasenia. Sú to duše, ktoré unikli pazúrom diabla.“) a svätého Michala archanjela, ktorý je víťazným kniežaťom a zvíťazil nad Luciferom (Zjv 12, 7 – 9). Exorcista spomína príklad svätého Františka, ktorého diabol často trápil. Usiloval sa nájsť protilátku, aby predišiel jeho útokom. Nakoniec ju objavil: spočívala v dokonalej duchovnej radosti. (Už ste zažili, ako sa vás Zlý usiloval obrať o vnútornú radosť?)

 

 

SVÄTOSŤ NIE JE STAV, ALE CESTA

Ak už znášame ťažkosti duchovného boja, sme uprostred duchovnej vojny, možno sa pýtame, či je to aj na niečo dobré a či nám to môže byť užitočné na ceste (k) svätosti. „Samozrejme, že áno. Duchovný boj je súčasťou kresťanského života. Netreba sa ho báť. Bol nám daný Duch Svätý, ktorý nás sprevádza a vedie k víťaznému boju. Svätosť nie je stav, ale cesta. Na tejto ceste je veľa prekážok, ktoré musíme zdolať. Spoločne to dáme. Buď silný a odvážny! Tvoj Boh je s tebou vo všetkom, čo podnikneš!“ rozhodne hovorí Vladimír Beregi.

Dušan Mesík vysvetľuje, že to vidíme aj na somatickej rovine – keď tréner nešetrí svojho zverenca, ak z neho chce vytrénovať šampióna. „Zlý, jeho útlaky a pokúšanie nám môžu pomôcť, aby sme si uvedomili – áno, je tu zlo, a ešte tesnejšie sa primkli k Ježišovi a jeho matke Márii. Realita duchovného boja, obrany, život s ním nám môže pomôcť k svätosti života,“ pokračuje. Hovorí, že aj mnohí svätí zakúsili veľmi silné útoky Zlého, spomína napríklad svätú Miriam Baouardy, patrónku mieru, pokoja na Blízkom východe.

Členky spoločenstva Maranatha tiež súhlasne hovoria a spomínajú verš zo Svätého písma: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ (Rim 8, 28) Ďalej pokračujú: „Každou ťažkou skúsenosťou, v ktorej s Božou pomocou obstojíme, sa buduje naša dôvera v Boha a mení sa náš charakter.“ Za neoddeliteľnú súčasť nášho života považuje duchovný boj aj bosý karmelitán Dušan Hricko: „Naše srdce sa mení a chceme prísť k tomu, čo píše svätý Pavol v Liste Galaťanom (5, 22 – 25).“ Svätopisec spomína ovocie Ducha, ktorým je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“.

 

 

(DO)TÝKA SA DUCHOVNÝ BOJ AJ MŇA?

Svoj názor na prežívanie duchovného boja vyjadrilo aj temer tristo respondentov v dotazníku. Skoro všetci (99 %) zodpovedali už na prvú otázku, že veria, že existuje duchovný boj medzi mocnosťami dobra a zla. A väčšina z nich (95 %) uviedla, že si myslia, že aj oni sami prežívajú duchovný boj, a zdieľajú sa o tom, čo v ňom prežívajú, s druhými (74,5 %).

Našou ďalšou otázkou bolo, s kým sa najčastejšie zdieľajú o týchto veciach:

  • blízky priateľ/priateľka (38,2 %),
  • kňaz (19,3 %),
  • manžel/manželka (17,3 %),
  • príbuzný (8,8 %),
  • zasvätený človek (6,4 %),
  • spoločenstvo (1,2 %).

Okrem toho pridali aj odpovede ako Boh, birmovný rodič či ten, kto je v danej situácii väčšmi nablízku.

Zaujímalo nás tiež to, čo je pre nich v znášaní a bojovaní duchovného boja najväčšou pomocou. V tomto prípade mohli označiť viacero možností:

  • modlitba (73,8 %),
  • svätá omša a Eucharistia (67,6 %),
  • sviatosť zmierenia (62,8 %),
  • rozhovor s človekom, ktorému dôverujem (46,2 %),
  • modlitba ruženca a pomoc Márie (40,7 %),
  • adorácia (34,5 %),
  • duchovné vedenie (18,3 %),
  • modlitba za oslobodenie (17,9 %),
  • vzývanie svätých, Michala archanjela (16,6 %).

 

 

AKÉ SÚ DIABLOVE PASCE?

Naši respondenti odpovedali na obzvlášť dôležitú otázku: Čo si myslíte, aké sú diablove pasce? Odpovede boli skutočne rozmanité. „Útočí tam, kde vidí, že je človek najviac zraniteľný,“ napísal jeden z nich. „Že nám klame, že Bohu na nás nezáleží,“ pridal sa ďalší.

Často sa opakovali pýcha (aj v duchovnom živote – „myslím, že som na tom dobre“), klamstvo – neraz najmä o tom, kým sme, o našej identite, o tom, ako nás vidí Boh a aký je. Hriech, sebeckosť, strach, neistota, nedôvera a pochybnosti. Neraz sa nás snaží oklamať, že Bohu na nás nezáleží, sme mu ľahostajní a nepomôže nám, že sa zbytočne modlíme. Rovnako aj nepokoj a naše slabosti, zranenia a emócie, pocity menejcennosti a sebaľútosti, neodpustenie, urazenosť, klebety, porovnávanie sa s ostatnými, spiritualizácia problémov.

Berie nám radosť a chce nás dostať na svoju stranu, oberá nás o nádej. Ďalej k diablovým pasciam radili peniaze, kariéru, úspech i zaneprázdnenosť, rýchle životné tempo, ale aj nudu, pohodlnosť či lenivosť. Pôžitok, žiadostivosť, pokušenia v čistote i sexualitu, pripútanosť k materiálnym veciam, konzum, závislosti, internet a sociálne siete, okultizmus a ezoteriku. Všetko, čo odpútava od spojenia s Bohom, neustály návrat k starým hriechom, presvedčenie, že diabol neexistuje, rozdelenia, vtieravé myšlienky, ospravedlňovanie sa a robenie ústupkov, kompromisy a mnohé ďalšie.

„Rafinovane chce napodobniť Boha a ponúka falošné dobro, ktorého ovocím nie je pokoj a láska ako od Boha, ale utrpenie, zlo a skaza vo všetkých oblastiach života,“ píše jeden z respondentov. „Čím ďalej, tým viac si začínam uvedomovať, akým jednoduchým, a pritom efektívnym spôsobom sa diabol snaží zničiť každého človeka. Stačí, aby človek v sebe umlčal všetky pocity okrem troch – strachu, hnevu a chtivosti,“ vysvetľuje svoje presvedčenie iný respondent. „V mojom živote to je vyvolanie pocitu, že som pre Pána Boha sklamaním. Potom následne aj nutkanie a potreba získať si Božiu lásku skutkami. Jednou z pascí je aj presvedčenie, že ja sama môžem vyhrať boj s hriechom, že je to iba o mojej pevnej vôli,“ opisuje respondentka. Boh ťa opustil, vzdaj sa, aj tak nemá cenu bojovať ďalej, pýcha, duchovná lenivosť, pozri, kde je druhý a kde si ty…“ čítame.

Zhodujú sa v tom, že diablove pasce sú veľmi sofistikované, preto je potrebné rozlišovanie. „U mňa diabol útočí na to, kde som najslabšia, na vzťahy s ľuďmi, ktorých mám rada. V službe, kde má prísť veľké požehnanie a kde je dajaká slabina, či už v tíme – veľmi často útočí zvnútra, najmä ak sa hovorí o zle, útočí cez kritiku – hovoríme negatívne. To sú jeho zbrane a jeho pôda. Ak chválime a ďakujeme aj za zlo, kapituluje – toto jemu nepatrí,“ hovorí ďalšia.

 

 

DUCHOVNÝ BOJ A SVÄTOSŤ?

Napokon nás zaujímalo, či si respondenti myslia, že nám znášanie a bojovanie duchovného boja môže pomôcť k svätosti. Zhodli sa na tom, že áno. Práve preto, lebo sme vtedy väčšmi závislí na Bohu, približuje nás to k nemu, upevňuje nás vo viere, vytrvalosti, stávame sa silnejšími a duchovne rastieme, prekonávame seba samých. Viacerí tiež napísali, že áno, lebo duchovný boj nás očisťuje, učí pokore – a každé cvičenie zdokonaľuje človeka, keď sa snaží plniť Božiu vôľu. Duchovný boj je taktiež príležitosťou k obete, rastieme v odovzdanosti do Božích rúk.

Považujú ho za cestu k cieľu, ktorým je svätosť, ku ktorej sa ide cez utrpenie. Zároveň ho považujú za prostriedok mnohých milostí pre dušu, ktorá v boji zostane verná. Pretože Boh chce verných, ktorí sa slobodne rozhodli ho nasledovať. Ak človek neprešiel žiadnou skúškou… bolo by to ako chodiť do školy bez skúšok. Nikto by sa neučil. V Božej skúške sa overuje vernosť,“ čítame. „Nebojujeme, aby sme získali vlastné víťazstvo, bojujeme, lebo víťazstvo získal On!“ napísal jeden respondent. Áno, lebo nás robí silnejšími a citlivejšími pre Božie veci,“ pridal sa ďalší.

Mnohí hovoria o tom, že duchovný boj je u nich sčasti spojený so službou v rámci duchovných akcií – pred ňou či počas nej. A zhodujú sa aj v tom, že sa o ňom málo hovorí. „Duchovné boje sú najťažšie, ale aj cez ne sa formujeme a získavame skúsenosti. Niekedy počas toho najväčšieho boja príde také maličké svetielko nádeje v podobe citátu alebo dobrej udalosti a ty máš zrazu pocit, že všetko sa obracia k lepšiemu, a to ťa motivuje, aby to naozaj bolo lepšie. Je fajn mať niekoho, s kým sa o týchto veciach porozprávaš, lebo nie je dobre byť „natlakovaný“ ako plechovka,“ píše jeden z respondentov.

Mnohí vyjadrili, že čím je človek bližšie pri Bohu, tým má väčšie boje. „Myslím si, že človek, ktorý je blízko k Bohu a aspoň sa snaží žiť dobrý život, zvádza boj častejšie. Diabol nepotrebuje pokúšať vlažných ľudí, ktorých už má vo svojej moci.“ Mnohým pomáhajú aj blízki svojimi modlitbami a pomoc Božej Matky. „Keď si spätne vybavím niektoré svoje duchovné boje, som za ne teraz veľmi vďačná, lebo som cez ne mnoho dostala vďaka Bohu, a uvedomujem si, ako ma veľmi posunuli vpred vo vzťahu v láske, v odovzdanosti Ježišovi.“

 

 

SVÄTÁ FAUSTÍNA A DUCHOVNÝ BOJ

Napokon, inšpirujúce a podnetné sú aj tajomstvá duchovného boja, ktoré zjavil Ježiš sestre Faustíne Kowalskej. Dal jej dvadsaťpäť rád, ako sa chrániť pred útokmi diabla. Začal slovami: „Dcéra moja, chcem ťa poučiť o duchovnom boji.“ (Denníček, 1760)

  1. Nikdy sa nespoliehaj na seba, ale celkom sa odovzdaj do mojej vôle.
  2. V opustenosti, temnote a rôznych pochybnostiach sa utiekaj ku mne a k svojmu duchovnému vodcovi. On ti vždy odpovie v mojom mene.
  3. Nevyjednávaj so žiadnym pokušením, ihneď sa ukry v mojom srdci.
  4. Pri prvej príležitosti o ňom povedz spovedníkovi.
  5. Samoľúbosť postav na posledné miesto, aby neznehodnotila tvoje skutky.
  6. S veľkou trpezlivosťou znášaj samu seba.
  7. Nezanedbávaj vnútorné umŕtvovania.
  8. Názor predstavených a spovedníka vo svojom vnútri nikdy nespochybňuj.
  9. Utekaj od šomrajúcich ako od morovej nákazy.
  10. Nech každý robí, ako sa mu páči, ty konaj tak, ako od teba žiadam.
  11. Zachovávaj čo najvernejšie regulu.
  12. Keď zakúsiš nepríjemnosti, mysli na to, čo dobré by si mohla urobiť pre človeka, ktorý ti spôsobil utrpenie.
  13. Nezveruj sa ľuďom so svojimi zážitkami.
  14. Mlč, keď ťa napomínajú, nepýtaj sa všetkých na ich názor, ale svojho duchovného vodcu, voči nemu buď úprimná a jednoduchá ako dieťa.
  15. Nedaj sa znechutiť nevďačnosťou.
  16. Neskúmaj zvedavo cesty, po ktorých ťa vediem.
  17. Keď omrzenosť a znechutenie zaklopú na tvoje srdce, utekaj sama pred sebou a skry sa v mojom srdci.
  18. Neboj sa boja, už samotná odvaha často odstraší pokušenie a neodvažuje sa na nás útočiť.
  19. Bojuj vždy s hlbokým presvedčením, že ja som pri tebe.
  20. Neriaď sa citom, lebo on nie je vždy v tvojej moci, ale celá zásluha spočíva vo vôli.
  21. Buď aj v najmenších veciach vždy závislá od svojich predstavených.
  22. Nesľubujem ti pokoj a potechy, ale pripravuj sa na veľké boje.
  23. Vedz, že teraz si na javisku a prizerajú sa ti celá zem i nebo.
  24. Bojuj ako rytier, aby som ťa mohol odmeniť.
  25. Zbytočne sa neboj, lebo nie si sama.

A nezabudnime, že víťazstvo nám už vydobyl Kristus. On je víťazom. Otázkou však zostáva: Na ktorej strane sa nachádzame my?



Komentáre