TOP

Dve deti sú štandard. Musím mať viac, keď som kresťan?

Je málo rodín, ktoré sú viac ako štvorčlenné. Ak v dnešnej dobe vidíte rodičov a okolo nich tri a viac detí, je to niečo nezvyčajné. Ľudia sa nad takou rodinkou zvyknú pousmiať a možno sa za ňou aj otočia, aby prekontrolovali ten počet a či podľa výzoru vážne patria všetky deti tým dvom odvážlivcom. My sme sa tiež rozhodli porušiť štatistický priemer. Prekročili sme limit dvoch.

Sú názory, ktoré nám síce druhí vziať nemôžu, ale ak majú na danú vec iný pohľad, dajú nám o tom patrične vedieť. Vzniká vtedy na nás zvláštny tlak od okolia. Pocítila som ho, keď som bola tretíkrát tehotná. Gratulácie boli celkom iné ako pri predchádzajúcich tehotenstvách. Občas som čelila aj poznámkam, ktoré neboli veľmi príjemné. „Tretie? Hééééj? A to ste chceli?“ Alebo „Skúšate chlapca?“ Lebo dve staršie sú dievčatá. Keď som prišla na kontrolu k doktorovi, ten sa automaticky opýtal, či sa nám „pošmyklo“. Pre niektorých som jednoducho lenivá žena a nechce sa mi ísť pracovať. S manželom sme pritom tehotenstvo plánovali. Nebolo to pre nás žiadne nechcené prekvapenie. No vnímali sme, že pre okolie to je teda dosť problém.

Je smutné, ak sa necháme tak ľahko ovplyvniť dobou, ktorú žijeme. Človek stráca slobodnú vôľu a nechá sa unášať davom. Kto by mal rozhodovať o počte detí? Spoločnosť? Cirkev? Moje okolie? Moja blízka rodina? Ja si myslím, že by to malo byť súkromným rozhodnutím manželov v spolupráci s Bohom. Manželia by sa mali dohodnúť. Nemusia počúvať ostatných. Mať málo detí je štandard. Nikto nás ale nenúti pridať sa k väčšine.

 

 

Skúšali ste sa niekedy zamyslieť nad tým, aké sú vlastne dôvody, pre ktoré sa rodičia rozhodujú nemať viac ako dve deti? Mňa minule jeden dôvod dosť zarazil a odvtedy som si začala všímať, aké majú rodičia motívy, že nechcú viac detí. Spravila som malú anketu, aby som pár dôvodov zozbierala a ponúkam Vám z nich môj výber:

1. Zatiaľ nám stačia dve. Možno neskôr.

2. Teraz potrebujeme financie na zateplenie domu.

3. Konečne nám tieto dve trochu podrástli a môžeme ísť na normálnu dovolenku. Už by sme nechceli podstúpiť všetky tie starosti s malými deťmi.

4. Kvôli psychickej pohode u nás doma. S deťmi je veľa roboty a ďalšie sa nám už nechce mať.

5. Bojím sa ďalšieho pôrodu.

6. Zo zdravotných dôvodov nemôžem mať ďalšie deti.

7. Viac detí by sme finančne nezvládli. Takto majú všetko. Tri deti sú v dnešnej dobe luxus.

8. Bojím sa, že by som sa nevedela dostatočne venovať viacerým deťom. V dnešnej dobe je výchova náročná.

9. Chcem mať čas aj pre seba a manžela. Treba budovať aj kariéru.

10. Máme párik, to sme vždy chceli, tak ďalšie nám už netreba.

11. Máme malý byt a tiež neviem, ako by sme riešili prevážanie autom, keby sme mali viac detí.

12. Chcem dopriať svojim deťom to, čo som ja nemal.

13. Rodila som vo vyššom veku, tak viac už nestíhame.

 

 

Dôvody bývajú rôzne, no nie je ich zas až tak veľa. V mnohých prípadoch sa odpovede buď opakovali, alebo boli veľmi podobné. Najčastejším dôvodom, prečo nemať viac ako dve deti, je nedostatok financií. Z môjho malého prieskumu to vyšlo až na takých 80% odpovedí.

Veľa rodičov si myslí, že ich finančná situácia im nedovoľuje mať viac detí. Nie je to ale paradoxné presvedčenie? Veď predsa životná úroveň stúpa. Ktorá rodina sa nemá lepšie, ako sa mali naši predkovia? Naši rodičia a starí rodičia žili vo väčšej chudobe a predsa mali viac detí. Ani životného priestoru nemali tak veľa. Mnohopočetné rodiny žili v malej chalúpke. Boli oni tak bláznivo nerozumní, alebo sme my tak chamtivo sebeckí? Pretože ak sa opýtate svojich starých rodičov ako vyrastali, zistíte, že aj v chudobe sú rodičia schopní zabezpečiť svojim deťom všetko podstatné pre život. Čo také špeciálne drahé potrebujeme dať my svojim deťom, že si ich nemôžeme dovoliť mať viac? Potrebujú tie stovky hračiek, ktorými ich obklopujeme? Musia mať značkové kopy oblečenia a toľko párov topánok? Treba im špeciálne školy a kadejaké krúžky, zatiaľ čo my musíme robiť nadčasy, aby sme im všetko to naj- vedeli zabezpečiť?

 

A to sme sa ešte nepozreli na naše financie z pohľadu viery. My sme si tiež jeden čas mysleli, že nie sme na tom finančne dobre. Úver na krku, dve deti. Žili sme z jedného platu, pretože ja som bola na rodičovskej dovolenke a potrebovali sme auto. Ako sme naň mali našetriť? Stávalo sa nám, že sme rátali peniaze, aby sme utiahli do ďalšej výplaty. A viete, čo sa nám stalo? Ozvali sa nám známi, že im na dvore stojí auto. Je síce pokazené, ale ak by sme chceli, darujú nám ho. A tak sme dostali auto. A dostali sme dokonca od rodiny peniaze aj na jeho opravu. Jednoducho sme len tak prišli k autu. Zázračné, však? Taký je život s Bohom. On má pre nás plány, ktoré nikdy nie sú zlé. Problém je v tom, že my si chceme žiť tie svoje plány. Nechceme sa spoliehať na neho. Radšej sa zodierame a prichádzame tak o jeho požehnania. My nevieme ako a cez čo nás chce požehnať. Spoliehame sa radšej na seba ako na neho. Peniaze nám majú slúžiť. Žiaľ, stávajú sa našimi pánmi.

Sú tie dôvody pre odmietnutie detí vlastne pravé alebo sú to iba také výhovorky? Možno by bolo namieste povedať, že deti skôr nechceme, ako si ich nemôžeme dovoliť. Skutočnými dôvodmi, prečo ich nechceme, sú chamtivosť a sebectvo. Je nám totiž dobre, keď si môžeme kadečo dovoliť. Dopriať si aj to, čo sme nemali, keď sme my boli deti. Dať deťom mnohonásobne viac ako sme mali my. Budiť sa každú noc, tíšiť plač, stále meniť plienky a variť kašičky… komu sa to chce?

 

 

Viete, čo znamená slovo kresťan? Je odvodené od slova Kristus. Som kresťan, pokrstený, patrím Kristovi. A ak mu patrím, chcem mu byť podobný. Ježiš prišiel na tento svet, aby nás spasil. Zmyslom jeho života bola obeta. Z lásky k nám. Ospravedlňujem sa za túto krátku teologickú vsuvku, no verím, že bude správne pochopená.

Ak chceme doriešiť otázku počtu detí, musíme si zodpovedať otázku takúto: Čo je zmyslom môjho života? Je zmysel môjho života to, že sa chcem mať dobre? Že chcem, aby moje deti mali všetko? Aby sme mohli chodiť na dovolenku každé leto? Aby sme sa v byte netlačili? Môžete svojej rodine zabezpečiť z materiálneho hľadiska všetko, no získate  vďaka tomu šťastie a naplnenie?

Alebo je zmyslom môjho života láska? Ak chcem prežívať naplnenie v živote, môže mi ho dať jedine láska . A láska ide ruka v ruke s obetou. Práve dieťa je úžasným dôkazom manželskej lásky. Dieťa dáva pravý zmysel životu manželov. Áno, rodičia sa pre deti musia aj v kadečom obetovať. A tak sa podobajú Kristovi, ktorý sa obetoval za nás. Láska nie je iba v úsmevoch a zamilovaných pohľadoch. Láska je aj v prebdených nociach a v tom, že si nekúpim nové topánky, lebo potrebujem kúpiť plienky.

Ako teda zistiť ten správny počet? Skúsil si sa to niekedy opýtať Boha? On je Pánom života. On požehnáva a bez neho sa nový život nepočne. Čo myslíte, koľko detí Vám chce on požehnať?



Komentáre