Emócie naše každodenné. Naozaj sú emócie dobré a zlé?

Jeden z prevládajúcich mýtov o emóciách hovorí, že máme dva druhy emócií: dobré a zlé (negatívne a pozitívne). Je pravda, že niektoré vnímame ako príjemné (a túžime ich mať čo najviac), iné sú pre nás nepríjemné, ba až neznesiteľné – a takým sa chceme prirodzene vyhnúť. Pritom všetky emócie nám chcú komunikovať nejakú dôležitú informáciu. Nepripravme sa o toto posolstvo.

Autor: Marián Kubeš

Emócie sú farby života

Ak zamierite do väčšieho kníhkupectva v niektorej európskej metropole, nájdete celý regál kníh venovaný emóciám. Tituly ako Sila negatívnych emócií, Smrtiace emócie a ďalšie vo vás ľahko vzbudia dojem, že jedno zo základných delení emócií je naozaj na dobré a zlé, pozitívne či negatívne. Ako to teda s emóciami je?

Anna Bissi[i] vníma emócie ako pestrú farebnú paletu, ktorá robí náš život zaujímavým. Doslova hovorí, že „emócie sú farby života. Náš život by bol veľmi monotónny, veľmi šedivý, ak by neboli emócie. Ale je tu červená farba hnevu, modrá smútku, sivá úzkosti, ale aj žltá a zlatá radosti. Teda prvá úloha emócií je udržať život živým.“

K životu patrí celá paleta farieb – a aby sme ho obsiahli v plnosti, potrebujeme obsiahnuť aj celú paletu našich emócií. Ak by sme nepoznali smútok, nevychutnali by sme si ani radosť. Ak by sme nepocítili stratu, nezačali by sme sa starať o vzťah. Dokonca aj žiarlivosť je v tomto smere užitočná. Hovorí nám, že môžeme stratiť niečo, čo je nám drahé, že nám to niekto môže vziať. Impulz tejto emócie dokáže usmerniť naše úsilie o prehĺbenie vzťahu. Nabáda nás k väčšej starostlivosti o drahú osobu, ale aj k akceptácii skutočnosti, že nikoho nevlastníme a každý má slobodnú vôľu, podľa ktorej sa môže rozhodnúť.

Vedci s prekvapením zistili, že úspech v terapii nespočíva v tom, že ľudia sa zbavia tzv. negatívnych emócií, aby sa cítili lepšie a prežívali viac pozitívnych emócií. V skutočnosti prináša terapia úspech vtedy, keď ľudia dokážu v pohode žiť so zmiešanými emóciami, tak príjemnými, ako aj nepríjemnými, keď dokážu prežívať šťastie aj smútok, pochybnosti aj nadšenie, odvahu aj strach.[ii]

 

 

 

Emócie vypovedajú o plnosti a pravde života

Emócie sú vždy pravdivé. Vypovedajú o tom, čo práve prežívame, akí sme. Hovoria nám veci príjemné aj nepríjemné. Máme sklon vyberať si z tohto spektra iba časť. Robíme si príliš nárok na šťastie, šťastný život, šťastný vzťah. Vyhýbame sa bolesti, bojíme sa sklamania, desí nás smútok, strach, hnev. Psychológovia upozorňujú, že prehnaná sústredenosť na príjemné emocionálne zážitky, doslova nárokovanie si na ne, je iba cestou k väčšej bolesti. Ozaj, vedeli ste, že šťastní ľudia sú lenivejší v premýšľaní a menej si pamätajú? Nemáme sa vzdať šťastia, ale máme sa učiť prijať aj to ostatné.

Iniciačné posolstvá pre kresťanských mužov, ktoré už niekoľko desaťročí organizuje františkán Richard Rohr po celom svete, napríklad učia mužov, aby prijali to, že život je ťažký (emócia akceptácie), a aby nemrhali časom v snahe urobiť si život za každú cenu ľahším. Ak nesieme znak kríža, kríž aj musíme očakávať.

Iné posolstvo učí mužov prijať to, že nie sú až takí dôležití. Je to zvlášť ťažké pre mužov. Pritom ide o emóciu pokory, ktorá je zásadná pre ľudskú pravdivosť a šťastie. Našou jedinou dôstojnosťou je skutočnosť, že sme bytosti milované Bohom. Všetko ostatné, ako hovorí Richard Rohr, je iba výzdoba nášho ega. Emócie nám prezrádzajú veľa práve o našom egu a sú dôležité pri nachádzaní pravdy v našich životoch. Sme však zároveň príliš pod tlakom kultúry, ktorá sa nám snaží často nahovoriť niečo iné, tvrdí Matthew Elliott.

 

Každá emócia sa stará o niečo dôležité

Pri každej z dvestopäťdesiatich šiestich emócií, ktoré popisuje vo svojej knihe Dan Newby[iii], uvádza aj tretí dôležitý aspekt: to, o čo sa tá-ktorá emócia v našom živote stará. Už vyššie sme spomenuli, že žiarlivosť môže byť užitočná. Takto sa dokážeme pozrieť aj na ostatné emócie. Nuda nás upozorňuje, že trávime čas spôsobom, ktorý nás nenapĺňa, a nabáda nás opustiť to a nájsť niečo zaujímavejšie. Nuda jasne poukazuje na to, v čom vidíme hodnotu a v čom nie. To, samozrejme, neznamená, že je to aj morálne správne.

Sklamanie nám signalizuje, že existuje rozdiel medzi tým, ako sme si predstavili, že sa veci budú vyvíjať, a ako sa naozaj dejú. Môžeme sa potom kriticky pozrieť na vlastné očakávania alebo sa pokúsiť zmeniť okolnosti, aby sme dosiahli väčší súlad medzi realitou a našimi očakávaniami. Obdiv nám umožňuje identifikovať vzory, ktoré chceme nasledovať, a obavy nám majú pripomenúť limity našich vlastných síl.

Ak by sme nedokázali prežívať nádej, nikdy by sme sa nepustili do zápasov, ktoré sú potrebné na dosiahnutie zmeny. Manželských párov v kríze sa pýtame ako prvé, či obaja majú nádej, že veci by mohli byť aj lepšie. Nikdy nevybudujú lepší vzťah, ak to jeden z nich už viac či menej vo svojom vnútri vzdal – čiže stratil nádej.

 

 

Nie či sú dobré a zlé, ale či nám slúžia, alebo neslúžia

Každá jedna emócia môže byť pre nás užitočná, alebo neužitočná. Užitočnosť sa dá najlepšie odvodiť od cieľa, ktorý v tej-ktorej situácii máme. Preto sa musíme pýtať, či nás impulz tejto emócie nabáda konať v súlade s cieľom, ktorý chceme dosiahnuť, alebo nás tento impulz môže dostať do ešte horšieho postavenia.

O tom, ako nám môžu aj tzv. dobré emócie napokon strpčiť život, hovoria Todd Kashdan a Robert Biswas-Diener. Upozorňujú na efekt kontrastu, ktorý sa dostaví, keď po prežívaní výnimočných, emocionálne príjemných situácií sa nám všetky ostatné, v podstate dobré situácie, začnú javiť ako fádne a nezaujímavé. Efekt prenosu zasa spôsobí, že ak majú ľudia sklon nafukovať svoje pozitívne zážitky, podvedome zveličujú aj svoje negatívne skúsenosti.

Všeobecne pozitívnejšie vnímaný optimizmus než pesimizmus sa stane doslova nebezpečným, ak nám zabráni vidieť pravdivo ohrozujúcu realitu. Prehnaná láska sa stane láskou opičou, ktorá prehliada akékoľvek nedostatky a druhému znemožňuje rásť. Vlastné nadšenie nemusí byť prijaté ostatnými, lebo nemáme trpezlivosť získavať ich podporu, a spoločný projekt napokon zlyhá. Viaceré štúdie ilustrujú, ako môže byť prílišná empatia škodlivá tým, že nám prílišné stotožnenie sa s prežívaním druhého človeka zabraňuje vidieť situáciu z nadhľadu.

Podobne by sme mohli pokračovať ďalšími emóciami, či už ich ľudia radia medzi dobré, alebo zlé. Ak sú emócie silou, ktorá poháňa naše životy, potom platí aj opak, hovorí Matthew Elliot. Ak ich potláčame, nerozumieme im, pripravuje nás to o silu žiť zdravé, plnohodnotné životy.

 

[i]     Anna Bissi je talianska psychologička, terapeutka, rehoľníčka a autorka viacerých kníh o emóciách. U nás je známy preklad jej knihy Všemocné emoce?, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Paulínky v r. 2014. Citát vychádza z osobnej komunikácie s autorom počas seminára v Bratislave 23. 11. 2019.

[ii]     Todd Kashdan a Robert Biswas-Diener: The Power of Negative Emotion – how anger, guilt and self doubt are essential to success and fulfilment. Oneworld, 2015.

[iii]    Dan Newby a Lucy Núñez: Neotvorený dar. Príručka emocionálnej gramotnosti. 2019.