Emócie naše každodenné: Nebojte sa objať svoje emócie
Je to už mnoho rokov, ale dodnes si dobre pamätám celú situáciu aj emócie, ktoré som vtedy prežíval. S kolegom sme prvý deň školili skupinu manažérov a ich riaditeľ nám dal po prvých štyroch hodinách počas prestávky nelichotivú spätnú väzbu na našu prácu. Očakával oveľa vyššie tempo.
Autor: Marián Kubeš
Kolega sa trochu otriasol a hneď navrhol niečo v tom duchu, že keď to tak chce, tak to tak urobíme, hoci ani jednému z nás sa nezdalo vhodné takto postupovať, najmä z didaktického hľadiska. Ten riaditeľ chcel, aby sme maximálne zvýšili tempo, zintenzívnili celý výklad a poriadne na jeho podriadených pritlačili. Bol to obchodný riaditeľ; čo iné sme mohli čakať? Ja som však nedokázal pokojne uvažovať o zmene dramaturgie počas zvyšku dňa. Kolega naliehal, chcel, aby som vymyslel nejaké dynamické cvičenia, ja som zasa potreboval znovu a znovu prerozprávať, čo sa stalo.
Tá obedňajšia pauza bola pre mňa jednou z najťažších. Potreboval som túto spätnú väzbu spracovať, pochopiť, čo nerobíme dobre a ako by sme to mohli robiť ináč. A hlavne, moja emocionalita sa potrebovala dostať opäť do rovnováhy.
Každý má svoj jedinečný emocionálny štýl
Vtedy sme netušili, prečo tú istú situáciu spracúvame tak rozdielne. Dnes lepšie rozumiem, čo sa dialo. Ľudia sa líšia v mnohých dimenziách a najnovšie výskumy ukazujú, že aj naša emocionalita má viaceré, navzájom rozlíšiteľné typy. Ako píše Richard Davidson[i], popredný výskumník v oblasti emócií, náš emocionálny štýl má šesť jasne rozlíšiteľných stránok.
Ako rýchlo sa naša pružina vracia
Jedna z nich sa silno prejavila aj v mojej reakcii na vyššie popísanú situáciu. S kolegom sme sa líšili v tom, ako rýchlo sa každý z nás „spamätá“ z nepríjemnej situácie. Niektorí ľudia sú veľmi rýchlo späť v „normálnom“ fungovaní, v emocionálnej rovnováhe, a to aj napriek predošlému výbuchu emócií. Zrazu je všetko v poriadku, dokážu sa otriasť veľmi rýchlo. Pozviechajú sa a vrhnú sa opäť do stredu diania.
Pre iných, a medzi nich patrím aj ja, znamená návrat do „normálu“ oveľa dlhšiu cestu. Nepríjemné emócie odznievajú iba veľmi pomaly. Viem si spomenúť na situácie, keď to trvalo niekoľko dní či dokonca týždňov. Niektorí ľudia môžu pritom prejsť do emócie rezignácie a upadajú do depresie. Dobu návratu určuje hlavne závažnosť situácie, ktorá vykoľajenie spôsobila. Davidson túto dimenziu nazval emocionálnou pružnosťou. Keď rozumieme tomu, že naša emocionálna „pružina“ sa u každého z nás vracia do pôvodnej polohy rôzne rýchlo, môžeme efektívnejšie predchádzať konfliktom a nečakať od druhého, čo je pre neho nemožné.
Ako ľahko prichádzame o emóciu, ktorú potrebujeme
Možno ste si všimli, že niektorí ľudia zostávajú pozitívne naladení a idú za cieľom aj napriek ťažkostiam a problémom. Niekedy až nerozumieme, kde berú všetok elán, keď veci idú zle. Sú akísi veční optimisti. Dobrý zážitok ráno im dokáže presvetliť celý deň.
Iní sa nechajú pomerne ľahko odradiť a znechutiť aj drobnou nepríjemnosťou. Ak sa stane ráno, pokazí im celý deň. Podľahnú sklamaniu, skepse a vzdávajú sa. Rýchlo prichádzajú o emócie, ktoré ich pôvodne poháňali k cieľu. Táto dimenzia našej emocionality hovorí o emocionálnej výdrži, ako dlho sme schopní zotrvať v pomáhajúcej emócii. Navonok sa potom iným javíme napríklad ako optimisti alebo pesimisti.
Zvyšovaním svojej gramotnosti v oblasti vlastných emócií dokážeme cielenejšie pátrať po tom, ktorá emócia nám chýba – a hlavne, aké podnety ju vyvolávajú. Niekedy to môže byť spomienka na odvážny výkon, keď potrebujeme získať viac odvahy. Inokedy je to vďačnosť, ktorú si môžeme pripomenúť, keď sa iné veci nedaria. Alebo je to akceptácia, ak nás nepretržitý zápas v snahe zmeniť nezmeniteľné príliš vyčerpáva.
Ako vnímame emócie u seba a u iných
Ďalšie dva aspekty nášho emocionálneho štýlu hovoria o tom, nakoľko sme vnímaví na emocionálne signály od iných ľudí (sociálna intuícia) a ako citlivo zachytávame vlastné telesné pocity, vypovedajúce o našich emóciách (sebauvedomenie).
Sociálne intuitívni ľudia vnímajú aj najdrobnejšie detaily na správaní iného človeka – tón hlasu, gesto či záchvev na jeho tvári. Takých obyčajne označíme za empatických či súcitných. Naopak, chýbajúca vnímavosť na takéto prejavy vie mimoriadne sťažiť napríklad spolužitie dvoch ľudí pre nedostatok prejavov citovej blízkosti.
Aj v uvedomovaní si vlastných emócií sa ľudia výrazne líšia. Dokonca niektorí tvrdia, že emócie nemajú. To však nie je možné, lebo vďaka emóciám konajú, rozhodujú sa, odhadujú riziká, vyberajú si, čo budú čítať, aké auto si kúpia, kam pôjdu na dovolenku a s kým uzavrú manželstvo. Samozrejme, že v týchto situáciách uvažujú aj racionálne, ale výsledok sa vždy zrodí až zo spolupráce emocionality a racionality. Našťastie, schopnosť rozpoznať a pomenovať emocionálne signály v nás samých sa dá celkom dobre rozvíjať.
Sila našej pozornosti
Všetci máme emócie a máme ich v každom okamihu. Nie všetci však rovnako dokážeme odfiltrovať nové emocionálne podnety, keď sme sústredení na nejaký výkon. Našu pozornosť ovplyvňujú emócie. Buď im dokážeme zabrániť, aby vstupovali do našej mysle, ak s danou úlohou, ktorú riešime, nesúvisia, alebo ich spracúvame paralelne a strácame tak silné zameranie na bezprostrednú úlohu.
Prijmite svoju emocionalitu
A ako to napokon celé dopadlo na spomínanom školení manažérov? Postupovali sme tak, ako môj kolega hneď na začiatku navrhol. Ja som to však spracúval omnoho dlhšie a pomáhalo mi rozprávať sa o tom. Poobedie sme urobili oveľa dynamickejším, čo v závere dňa ocenil aj riaditeľ. Netušil, aká malá dráma sa cez prvú obednú prestávku odohrala.
Svojej emocionalite sa môžeme krok za krokom učiť. Veľkým posunom je už samotná skutočnosť, že poznáte tieto dimenzie svojho emocionálneho štýlu. Dokážete viac predvídať a rozumieť tomu, čo sa vo vás deje. Tak ako som aj ja pochopil, že mi trvá trochu dlhšie vymaniť sa spod vplyvu nepríjemných situácií, a mohol som sa podľa toho lepšie zariadiť. Veľmi mi pritom pomáhalo to, že som sa mal s kým o tom porozprávať.
Všetky spomenuté dimenzie dokážeme vlastným úsilím ovplyvniť tak, aby nám viac slúžili. Umožňuje nám to úžasná schopnosť nášho mozgu vytvárať nové a nové neurónové spojenia. Avšak skôr než sa pustíte do nejakých zásadnejších „prerábok“ samých seba, skúste sa objať a prijať sa takí, akí ste, a urobte tak aj voči druhým. Ich aj váš život sa stane určite o kúsok lepším.
[i] Richard J. Davidson a Sharon Begley: The Emotional Life of Your Brain. How to change the way you think, feel and live. Hodder, Londýn, 2012.