Evanjelizácia – privádzať ľudí ku Kristovi
Archívny text z magazínu
Čo nás učí naša Cirkev o evanjelizácii? Rozumieme, čo sa pod týmto slovom skrýva? Poďme si ho rozmeniť na drobné.
Katechizmus Katolíckej cirkvi vidí evanjelizáciu ako „hlásanie Krista svedectvom života, ako aj slovom“ (KKC 905). Avšak dodáva, že tento apoštolát nespočíva len v svedectve života, ale aj v ohlasovaní Krista slovami, veriacim aj neveriacim.
Evanjelizácia je túžba privádzať ďalších ľudí ku Kristovi. Katechizmus hovorí, že Cirkev – teda my všetci, čo sme pokrstení – má povinnosť aj právo evanjelizovať všetkých ľudí.
EVANJELIZÁCIA NA ZAČIATKU
Poďme k počiatkom evanjelizácie – k apoštolom, ktorých si Ježiš vybral, „aby boli s ním“. Volí si na začiatku svojho verejného účinkovania Dvanástich a posiela ich „hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých“ (Lk9, 2). Zároveň ich vo svojom mene posiela, aby išli a hlásali všetkým národom Ježišovu zvesť, krstili, a tak privádzali ľudí ku Kristovi. Aj Ježiš hovoril, že krst je nevyhnutne potrebný na našu spásu – preto posiela učeníkov, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Posolstvo je jasné: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 19 – 20)
Apoštol Pavol v Liste Rimanom (10, 17) píše: „Viera je z hlásania.“ Uverili sme preto, lebo nám niekto zvestoval Krista, od niekoho sme o ňom počuli, na niekom sme videli, čo s ním robí, že žije s Kristom a pre Krista a inšpirovalo nás to, aby sme to objavili aj my vo svojom živote.
„Ten, koho posiela Pán, nehovorí a nekoná vlastnou autoritou, ale na základe autority Kristovej; nehovorí k spoločenstvu ako jeho člen, ale v Kristovom mene. Nik nemôže udeliť milosť sebe samému; musí mu byť daná a poskytnutá. To predpokladá služobníkov milosti, ktorých splnomocňuje a uspôsobuje Kristus,“ hovorí ďalej Katechizmus (KKC 875).
AKO UVERIA V TOHO, O KTOROM NEPOČULI?
Evanjelizácia – šírenie evanjelia, čiže dobrej zvesti – je nevyhnutná pre šírenie Božieho kráľovstva a posolstva o spáse, ktoré máme v Kristovi. V Liste Rimanom (10, 14 – 15) čítame: „Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní?“ Preto sme pozvaní šíriť toto Ježišovo evanjelium do celého sveta.
Pápež Pavol VI. v Evangelii Nuntiandi, encyklike, ktorá hovorí o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete, v bode 80 píše: „Vďaka Božiemu milosrdenstvu, ľudia sa môžu spasiť aj inými cestami, než našou evanjelizáciou. Ale či sa budeme môcť spasiť my sami, ak z nedbanlivosti, zo strachu alebo hanblivosti – svätý Pavol tomu hovoril „hanbiť sa za evanjelium“ – alebo preto, že sme sa dali zviesť falošnými názormi, zanedbáme šírenie evanjelia? Nie je to totiž nič iného ako spreneveriť sa Božiemu povolaniu…“ Sme preto povinní hlásať evanjelium spôsobmi primeranými svojmu stavu a životným okolnostiam.
V encyklike okrem iného čítame aj o tom, že úsilie ohlasovať evanjelium ľuďom dneška – ktorí sú plní nádeje a neraz aj úzkosti – treba pokladať za povinnosť voči celej ľudskej spoločnosti. „Evanjelium je pravda. Preto je potrebné, aby ohlasovateľ pravdy jej venoval všetok čas a všetky sily a, ak by bolo potrebné, aj život,“ píše sa ďalej.
Pavol VI. v encyklike zdôrazňuje, že najväčším hlásateľom evanjelia je Ježiš Kristus. Zhŕňa to v niekoľkých bodoch: Kristus ohlasoval Božie kráľovstvo, ohlasoval spásu, vytrvalo kázal, jeho hlásanie bolo potvrdzované nespočetnými znameniami, založil Cirkev ako spoločenstvo hlásateľov pravdy. A táto Cirkev je nerozlučne spojená s Kristom. „Príkaz, adresovaný dvanástim apoštolom: ‚Choďte a hlásajte evanjelium‘ platí pre všetkých kresťanov, aj keď odlišným spôsobom,“ čítame slová pápeža.
V encyklike si kladie aj otázku, čo to znamená ohlasovať evanjelium. „Nijaká čiastočná a neúplná definícia však nemôže vystihnúť takú bohatú, zložitú a dynamickú skutočnosť, akou je evanjelizácia, bez toho, žeby sa nevystavovala nebezpečenstvu, že pojem evanjelizácie ochudobní alebo skomolí. Evanjelizáciu nemožno naplno pochopiť, ak nevezmeme do úvahy všetky jej zásadné zložky,“ zdôrazňuje.
Evanjelizovať znamená obnovovať ľudstvo, prinášať radostnú zvesť celému ľudstvu – všetkým, bez rozdielu. „Nemá sa evanjelizovať len nejakým okrasným spôsobom, nemá to byť len nejaký povrchný náter, ale treba evanjelizovať do hĺbky a takým spôsobom, aby evanjelizácia presiakla celý život.“ V tom celom je veľmi dôležité svedectvo vlastného života – radostná zvesť je ohlasovaná v prvom rade vlastným svedectvom.
Foto: stockphotos