Exorcista Elias Vella: Byť pred Ježišom – to je ako sa opaľovať na slnku
Pred niekoľkými rokmi som viedol duchovné cvičenia v jednej farnosti. Bolo to cez Pôstne obdobie. V tej farnosti vládla smutná atmosféra, mafia bola vtedy na vrchole, a tak nebolo nič nezvyčajné denne sa stretávať s drogami, homosexualitou a prostitúciou. Aj ten kňaz bol zvláštny. Upadol do depresie už po pár dňoch, ako ho tam biskup poslal.
Nikto mu nechodil do chrámu, kostol bol úplne prázdny, nikto neprišiel ani len v nedeľu. Farár sa pýtal sám seba: „Načo som vlastne tu? Čo tu mám robiť?“
Šiel za biskupom a žiadal ho, aby ho poslal z farnosti preč, že on v nej rezignoval a nie je tam nič, čo by mohol robiť. Biskup mu úprimne povedal: „Máš pravdu, asi som ťa oklamal. Poslal som ťa tam preto, lebo tam nikto nechcel ísť. Nemôžem však nechať ten kostol prázdny…“
Nuž, neboli to veľmi povzbudzujúce slová od vlastného biskupa.
Kňaz sa na neho obrátil: „A čo mám teda robiť?“ Biskup sa zamyslel: „Vráť sa naspäť. A modli sa!“ Tak sa tento farár vrátil späť frustrovaný, ale biskupova rada mu denne znela v hlave.
Rozhodol sa. Otvoril kostol, bohostánok a od siedmej rána do siedmej večer nechal Ježiša, aby pôsobil na farnosť cez Eucharistiu. Sám sa obrátil na Pána: „Ja tu nie som farárom, buď ním ty. Nemám žiadnu moc priviesť sem ľudí, ale ty máš moc – prosím, urob to ty!“
Päť až šesť mesiacov každé ráno otváral kostol a bohostánok a vystavoval Oltárnu sviatosť. Sám pred ňou adoroval, ale tiež si plnil svoje povinnosti. Písal texty aj pracoval na počítači. Obracal sa na Ježiša slovami: „Ty si môj jediný spoločník a ja som tvoj jediný spoločník…“
Až raz… vstúpil do chrámu nejaký človek. Bol to homosexuál, posadnutý diablom a tiež díler drog. Kňaz sa ho hneď spýtal: „Ako si sa sem dostal? Prečo si vstúpil do chrámu?“ A on zaváhal: „Ja vlastne neviem… niekto ma sem akoby dotlačil.“
Tento kňaz skákal od radosti, pretože to bol prvý človek, ktorého videl po mesiacoch v kostole.
Povedal mu: „Tam si sadni do lavice a zostaň tu chvíľu…“ On sa zdráhal: „Ale… ja sa neviem modliť.“ „To od teba nechcem, nežiadal som ťa, aby si sa modlil. Len ti hovorím, aby si tu nejaký čas bol…“
A vysvetľoval mu: „Verím tomu, že keď sme pred Ježišom v Eucharistii, je to, ako keby sme sa opaľovali. Ak sa ideš opaľovať, nepremýšľaš celý čas o slnku. Možno si čítaš knihu, spíš, počúvaš okolie. Naspäť však odchádzaš iný. Si červenší, lebo slnečné lúče prenikli do tvojho vnútra, pokožky.
Keď sme pred Ježišom, vôbec nejde o to, aby sme mu povedali všetko, aby sme stihli predniesť všetky prosby. Dôležité je dovoliť, aby jeho moc vstúpila do nášho vnútra, aby nás »opálil« svojou láskou. Potom už viac nebudeš tým istým človekom.“
Boh si po tomto mladom mužovi pritiahol ďalších a ďalších. Bol to chrám plný radostných ľudí, ktorí tancovali a tlieskali od radosti.
Farár mi s nadšením povedal: „Pozri na všetkých ľudí! Sú to zázraky Eucharistie. Ja som ich sem nepriviedol, urobil to Ježiš. Ja tu nie som farárom, jeho som ustanovil za farára. Niežeby som ja privádzal ľudí k nemu, on ich privádza predo mňa, aby som sa o nich staral a slúžil im.“
Toto je moc Eucharistie. My ju považujeme za niečo samozrejmé, ale neustále sa presviedčam o tom, že jej moc je obrovská.
Úryvok je z našej knihy Exorcista Elias Vella, ktorú dopredávame za výnimočnú cenu (3,75 EUR). Objednajte si ju v našom eshope tu.