Finty starého klamára

Finty starého klamára
Ja že robím niečo zlé? Nič také som si nevšimol! Stalo sa nám to asi všetkým: vôbec sme si neuvedomili, že by sme práve cez toto mohli vstúpiť do područia satana. Zabúdame, že knieža zla je rafinovaný inteligent, ktorý svoj mozgový potenciál nepoužíva práve pre naše dobro, hoci situácia vyzerá neškodne či dokonca dobre. Je čas pozrieť sa na jeho finty bližšie.

Diabol nielenže nikdy nespí, ale vie nenápadne vojsť so svojimi ponukami – presne našitými na naše situácie – do našich dní a ich prežívania. Ako a čím sa nechávame oklamať? Spôsobov, ako nás dostať na zoznam obetí zla je veľa, ale určite sa dotýkajú nášho ega, neochoty prijať pravidlá, nelásky ľudí voči sebe navzájom či spoločenského tlaku.

 

Ja sám, ja chcem, ja si myslím!

Všimli ste si? Ako často sa stretávame s presne stanovenými formuláciami, ktoré navonok vyzerajú ako podpora jedinca a jeho schopností? Všetok komunikačný šum je zameraný na to, aby upriamil pozornosť človeka na neho samého, na jeho práva, chúťky, schopnosti – a aby tak vybičoval v prvom rade jeho pýchu. To už nie je len o ocenení a prijatí schopností, ktoré každý má: to je egocentrizmus, ktorý nedovidí cez vysoko zdvihnutý nos na druhého. A potom vyslovíme tú istú vetu, akú povedal Lucifer Bohu pri vzbure anjelov: „Non serviam – nebudem slúžiť!“ Ergo, neobetujem sa, neumyjem ten riad, nezrieknem sa koláčika, nedám nič tomu špinavému bezdomovcovi, nepôjdem na brigádu pred vchodom, nechcem vidieť, že moja mama, deti, manžel, sused, potrebujú dobré slovko… (Nemáš čas, predsa si dnes ešte neoddychoval dosť dlho. Ten riad nech umyje niekto iný. Nie si otrok, vieš, kto si? Koláčik si zaslúžiš, daj si ešte jeden, bezdomovec počká na ďalší týždeň. Brigáda nie je pre teba, ty si predsa kultivovaný človek, nech hrabú neprispôsobiví. A nemôžeš zachraňovať celý svet!)

Jedným z najsilnejších a najvoňavejších lepidiel na diablovu mucholapku je postavenie: a je jedno, či ide o prácu alebo Cirkev. Moc má svoju moc – a diabol to veľmi dobre vie. Mať určitú pozíciu je šteklením ega, ktoré sa len tak nevidí: ak človek neustriehne pokoru a vedomie služby, ktoré má od Boha, je lapený. Všetko to vyzerá cez diablovo našepkávanie tak nevinne: cez túto pozíciu budem mať pre rodinu viac peňazí. (Nepoviem ti, že aj menej času, viac nervov, plus kompromisy pre svoju vieru.) No nevezmi to! Ako dlho už snívame o tom, že si prilepšíme. Som kostolník, tak musím mať rešpekt a keď nie je v sakristii pán farár, za všetko zodpovedám ja – a tí druhí to musia cítiť. Zamračím sa alebo veľkodušne usmejem. Rozhodnem, kto čo môže v kostole robiť a čo nie. Som nepriestrelný, ja predsa strážim chrám! (Zabudni, že len slúžiš na najsvätejšom mieste, kde treba tú smiešnu pokoru… Nespomeň si, že ak si vrátnikom v pozemskom bydle Boha, tak máš byť láskavým odrazom môjho Nepriateľa!)

Niekedy zas stačí tak málo: len poslúchnuť satana a nevšímať si nič a nikoho okolo seba. Nemôžem byť teraz predsa vyrušovaný, mám dôležitú úlohu, potrebujem sa dobre pripraviť na skúšky, prísť načas do práce, nemôžem si vyrobiť problém prejavovaním postojov pred šéfom. A tak radšej (po kamarátskej rade iného ako strážneho anjela) si veci a ľudí okolo seba nevšímam. (Pozor, milovať je teraz nebezpečné, aj Boh hovorí, že máme byť opatrní! Čo ťa po druhých, sústreď sa na to, aby si bol ty dokonalý, tí iní nech si poradia.) Ešte lepšie je pre toho zdola odviesť pozornosť niekam inam, ak by nám aj niečo dobré a chvályhodné napadlo. Rozhoduješ sa, či pôjdeš s malým synom na ihrisko? (Joj, práve teraz bežia majstrovstvá sveta, to ti predsa nemôže ujsť!) Sľúbila si zavolať mame? (Veď ešte päť minút, toto dokončíš a… zaručím, že na to zabudneš.). Ak by ťa náhodou aj omínalo svedomie pre niečo, čo je v rozpore s tvojou výchovou, vierou a názormi, neboj sa, klamár sa postará! Asi som mal predsa len zastaviť a pustiť tú mamičku s kočíkom cez cestu, ešte tam mala dve deti! (Čo si? Nemáš predsa čas, už meškáš do práce!) A čo ten spolužiak, ktorému som sľúbil poslať zadanie cvičení z prednášky? (Ááále, však nie si jediný v ročníku, hádam sa z toho nezblázni a zoženie si inde. Nedalo sa, musel si ísť predsa do kina!) Ak existuje špecialista na výhovorky a hladenie ega, ktoré všetko zľahčuje, tak satan ním určite je. Ty predsa za to nie si zodpovedný! Nabudúce! Sú tu aj iní!

 

Finty starého klamára

 

Viera po mojom

Náboženstva sa satan tak veľmi nebojí, ako pevného puta s Bohom – a dôkladne sa stará o to, aby bolo čím ďalej, tým voľnejšie. Potrebuješ ísť na svätú spoveď, lebo už to nie sú tie oficiálne štyri týždne jedného mesiaca, ale viac. (Mno, dnes to nepôjde, aha, treba navariť večeru, prší, deti nemajú skontrolované úlohy, nestihla si sa pripraviť, manželovi mešká vlak… zajtra, dobre? Navyše, ten kňaz, to nie je žiadne eso, skús čakať, či sa nevynorí niekto lepší! Však Boh je taký milosrdný, on to pochopí…) Ešte ma čaká večerná modlitba, aby som Bohu povedal slovko a naposledy som počul zdôraznenie spytovania svedomia. (To je dobrá vec, ale ešte ti treba ožehliť, potom ste chceli hovoriť o oprave auta a nezabudni, aká únava ťa drží, treba ísť spať!)

Ak niečo diablovi vadí, tak určite poslušnosť Cirkvi a jej nariadeniam. Ale prečo by sa aj tu nepostaral? Na každú vec, ktorá ťa vo svedomí zabolí a mal by si na nej zapracovať, na všetko, čo sa ti zdá príliš náročné a veľmi sa ti do toho nechce, má odpoveď. (To snáď Cirkev nemyslí vážne, však je tu pokroková doba, nebudeme sa predsa pri tvojej inteligencii a vzdelaní baviť o tom, či má pápež v tomto pravdu. Nakoniec, ty si taký schopný, že si vieš rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé, sám. Nepotrebuješ na to Boha ani žiadne zasušené pravidlá.) A tak to frčí: namiesto rešpektovania nedele ako dňa Pána plný nákupný košík po každej nedeľnej omši. Že predmanželská čistota? A ako zistím, či je dobrá? Niekto si šúcha ruky od radosti.

Ak si niekto myslí, že vo vnútri Cirkvi diabol nemá šancu preraziť, mýli sa: sedí presne uprostred modliacich sa v každom kostole a vie, čo zaberie. Prečo sa asi vadia a nie veľmi môžu „starí zboristi“ s mládežníckym zborom s gitarou? A ktovie, ako to vlastne bolo za sporom ružencového bratstva pani Heleny a toho druhého od pani Anny? Prečo niekto môže čítať čítanie aj každý deň a niektorí miništranti môžu stáť pri misáli furt? A ešte lepšie je to, ak idú „duchári“ proti „neokatechumenátnym“ a františkáni majú pochybnosti, či sú saleziáni ešte O.K. Rozdeliť ich, to je čistá práca!

 

Čože, Fero?

Ak ste bez úhony všetko doteraz ustáli, ešte nie je vyhrané. Predsa: sú tu okolo nás tí druhí. Počnúc manželom, deťmi, svokrou, susedom, predavačkou v obchode či tým mojím nemožným spolužiakom zo základnej školy, ktorý… Na to, aby celkom fajn vošiel Zlý do vnútra dvoch ľudí, stačí nespravodlivý, nekontrolovaný hnev. Čo všetko sa podarí v ňom povedať a urobiť! (Lezie ti ten pubertiak na nervy s tým mobilom! Otrieskať o hlavu málo! Alebo mu to aspoň vo forte povedz! Nech vie!)

Dobrým biznisom pre diabla je taká obyčajná ľudská zvyklosť: podávať si druhých bez ich vedomia a hovoriť o ich chybách. V spovednici sa to volá ohováranie, ale ten, ktorý je Otcom lži, to často vo svedomí uhrá – práve preto, lebo vie, že dostáva dve muchy jednou ranou. (Poviem ti, že tá tvoja kolegyňa, to je prípad! Konečne by mohla niečo so sebou urobiť, vyzerá úplne nemožne! A je to čistá pravda!) Zaťaženie, ktoré sa dostáva do tvojej duše aj duše ohováraného, by sme asi mali vidieť a potom by sme sa zľakli.

A hoci nie je temný stredovek, aspoň sa tomu bránime, niektoré perličky sme si ponechali dodnes. Koľkokrát sa nám z úst dostalo: Bodaj by ťa… Bodaj by ho…! Alebo: Želám ti, aby sa ti stalo horšie ako mne! Priať zlé či dokonca prekliať nie je vtip, ale krutá realita. (Nech si ten Amorth hovorí, čo chce, ja sa z tých 90 % otvorených dverí cez preklínanie a zlorečenie teším! Žiadna námaha s presviedčaním a klamaním! Jedna sprostá veta a v človeku aj celý pluk zla! A robíme si dlho, čo sa nám chce!) Ak Ježiš hovorí, že máme žehnať a nie preklínať, dokonca aj žehnať svojim nepriateľom, presne vie, o čom „točí“ a aký dosah má požehnanie a aký neprajnosť.

Finty starého klamára

 

Veď to robia všetci, je to normálne

Satan sa v ponuke neunaví: a tak predostiera pred človeka ďalšie lákadlá. Hoci nenávidí hudbu a umenie ako Boží vynález, nebojí sa ju otočiť proti človeku. (Aké jednoduché je spotvoriť to, čo malo byť krásou a povznesením ducha! Pár sprostých slov, kvičanie gitary, nadávky v texte a trošku pikantnosti, nahoty či vyhrážania sa smrťou…Tak, to by sme mali!)

Nevieš, človeče, kam z konopí a Cirkev ti príde málo výpovedná a bez pomocnej ruky? Však ti tú budúcnosť pekne vyveštia, uvidíš! Síce za liečenie u tej divnej panej s plnou poličkou bosoriek s anjelmi zaplatíš a nevieš, na čo vlastne chcela vlasy tvojej ženy, ale zdá sa ti, že sa cítiš lepšie. Ešte tak vedieť, ako sa má môj prastarý otec, čakať do večnosti nevydržím. (Len pekne poď, ty zvedavý blázon, guľa či karty, to je jedno: už si môj! Nezabudni, čo ti tá moja kamoška povedala, keď ti vykladala z kariet! Ani ja na teba nezabudnem.)

Nie, nie si žiadna poverčivá baba, na teba toto neplatí. Stačí, ak si zapneš internet a si v obraze. Dôkladne ho presurfuješ od začiatku po koniec, na čase nezáleží. Pozri aké titulky, dráždia a pýtajú si odpoveď. Že nejaký denník s pluskou? No a? (Výborne, urob ešte jeden klik sem, to je zaujímavé! Prečo táto star má nového chlapíka? A pozri, ešte tu kliknúť, ako si užiť v sexe… a tuto… no veľmi sa nerozpakuj, veď je to ľudské, aj toto stvoril Boh!) A ešte tu si pokecať s týmito kamošmi, síce virtuálne, ale to nebolí: horšie by bolo vyjsť von, ísť za nimi a reálne im pomôcť. (To radšej nerob, toto je také pre teba bezpečné, fakt, nespotíš sa!) A vieš, až ti bude chýbať adrenalín, stlačíš toto tu a naskočí ti taká srandička, kde si trošku postrieľaš, poriediš ľudí, ale však to len akože!

A špirála zla sa točí čím ďalej rýchlejšie, už strácaš prehľad: všetci predsa dávajú do vačku, prečo nie aj ty? Veď potrebuješ vybaviť operáciu a bolo by fajn dostať zákazku, točí sa tam dosť peniažkov. Nezabudni byť v obraze, počúvať a čítať názor na tých migrantov a hlavne na toho predsedu tých obyčajných. Veď kto to kedy videl, aj tak všetci kradnú, taký šašo. Nepokúšaj sa ho obhajovať, nevidíš, všetci majú v tom jasno. A tie bunky v tele ženy pár dní po vašom úlete, to človek nie je! Veda vie svoje, ver! Ťahaj s prúdom a príliš nepremýšľaj, nekecaj a nepleť tu Boha či morálku: škodí to tvojej obľúbenosti. Skús si vychutnať život do plna, hlavne, ak ťa niečo dožralo… pozri, tuto je také celkom prítulné dievča, však čo! A ak nie ona, trošku zmeny ti prinesie tento automat, uvidíš, len si chvíľu zahraj! Niečo určite pre teba nájdem…

…aby som ťa, človeče, celkom úspešne zničil a odtrhol od Boha…

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00