Fotoreportér Branislav Račko: Najkrajšie je zachytenie momentu, ktorý sa už viac nebude opakovať

Fotografovanie, či cez mobilný telefón, alebo digitálny fotoaparát, sa stalo neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Nie je však fotka ako fotka. Tá na profesionálnej úrovni musí mať svoje presné špecifiká. Branislav Račko je profesionálny fotoreportér, ktorý nás v rozhovore oboznámil nielen so základnými pravidlami fotografovania, ale vyrozprával nám aj svoje zážitky z nezabudnuteľnej skúsenosti fotografovania počas pohrebu pápeža Benedikta XVI.

Branislav, akú fotografiu ste naposledy zachytili fotoaparátom alebo cez mobilný telefón?

Ak to vezmem z profesionálneho hľadiska, tak posledné tam mám pojednávanie na súde s bývalým mafiánom. V mobile mám medzi poslednými fotkami zábery z návštevy galérie Danubiana v Bratislave. 

Kedy ste sa po prvýkrát dostali do kontaktu s fotením?

Začal som fotiť ešte ako dieťa, na dovolenkách. Vtedy som prvýkrát dostal do ruky fotoaparát, ešte analógový. Bola to skúsenosť za všetky drobné, keďže dnes je už doba úplne iná a väčšina fotografov fotí na digitálne zrkadlovky. Dnešné deti si to už nevedia ani predstaviť. Ale ak sa na to pozriem moderným okom, čosi podobné sa deje v softvéroch. Nie je tu už negatív, pozitív a vývojka, ale sú to už digitálne nástroje. Oboje má však čosi do seba.

Kedy ste si kúpili svoj prvý fotoaparát?

Niekedy na strednej škole. Bol som tínedžer, ktorého bavil šport, takže logicky som sa chcel dostať k foteniu športu. Nebolo to však také jednoduché. Peniaze som mal len na malý kompakt, takže som začínal prakticky od nuly. Až po prvých mesiacoch som sa postupne dostal k zrkadlovke, objektívom atď. Fotografovanie je drahý koníček a akonáhle vás pohltí, všetky peniaze idú do výbavy.

FOTKA JE SUBJEKTÍVNA, KAŽDÉMU SA PÁČI NIEČO INÉ

Čo vás na fotografovaní najviac baví?

Najkrajšie na fotení je zachytenie momentu, ktorý sa už viac nebude opakovať. Je jedno, či ide o šport, street fotku, alebo reportáže. Fotografovanie je odvetvie, kde môžete zvečniť práve tie momenty, ktoré chcete, ktoré sú jedinečné.

Aké fotografie majú v dnešnej dobe väčší úspech, digitálne alebo tie, ktoré môžeme držať v ruke?

Ťažko povedať. Fotka je subjektívna, každému sa páči niečo iné. Je však pravda, že momentálne opäť prichádza do módy klasická fotka. Je to akoby vintage návrat analógov, alebo Instax foťákov, ktoré vám v momente vyvolajú fotku. Aj z digitálnej zrkadlovky si môžete dať do fotolabu vyvolať fotografie, alebo si ich môžete vytlačiť doma na tlačiarni.

Čo si ľudia najčastejšie fotia?

Myslím, že v dnešnej dobe prevažujú selfíčka a fotky detí. Ľudia si často fotia aj pekné miesta, ktoré navštívili. Na jednej strane je dobré, že ľudia fotia ľudí, pretože fotiť ľudí nie je jednoduché, no na strane druhej si myslím, že selfíčka trochu degradujú fotografiu ako takú. 

ZA KAŽDOU DOBROU FOTKOU JE ISTÝ PRÍBEH

Akú emóciu by v človeku mala fotka vyvolať?

Emóciu. Človek by mal nad ňou premýšľať, čo sa na konkrétnej scéne odohráva. Mal by rozmýšľať nad kontaktom fotografovaného s fotografom a momentom, ktorý sa na nej deje. Za každou dobrou fotkou je totiž istý príbeh, situácia.

Branislav, študovali ste na Katolíckej univerzite v Ružomberku na Katedre žurnalistiky, dnes ste profesionálnym fotoreportérom. Čo je hlavnou náplňou vašej práce?

Fotím spoločenské akcie, od tých bežných až po tie najdôležitejšie v svetovom meradle. Od politického protestu, cez športové zápasy, rozhovory, až po pohreb pápeža, významné politické stretnutia, či voľby. Foteniu sa venujem na každodennej báze, od rána do večera. Fotografie musím spraviť, následne ich na mieste upraviť, popíšem a odošlem, aby ich konkrétny redaktor či editor mohol publikovať.

Ako konkrétne vyzerá váš bežný pracovný deň?

Niekedy viem, čo budem dokumentovať, už deň alebo viac dní vopred. Vtedy sa viem pripraviť, nachystať si techniku a premyslieť si, ako by som chcel tému spracovať. Inokedy mi len zazvoní telefón a redaktor mi oznámi, že potrebuje fotografie k rozhovoru či reportáži. Vtedy len sadnem do auta a prídem na miesto.

Čo ako fotoreportér fotíte najčastejšie?

Asi sú to rozhovory a reportáže. Rozhovory s bežnými ľuďmi, manažérmi, dokumentovanie zaujímavých ľudí, za ktorými sa skrýva nejaký príbeh. Potom sú to športové podujatia a tlačové konferencie politikov.

Fotografovanie je vašou prácou. Fotíte rád aj vo voľnom čase alebo vtedy chcete mať od fotoaparátu skôr pokoj?

Ako kedy. Niekedy si vezmem aparát aj na dovolenku, inokedy nie. Ono sa to nezdá, ale aj fotograf si potrebuje od fotenia často oddýchnuť. Tak ako pekár od pečenia alebo šofér od šoférovania. Dnes sa už dajú dobré zábery urobiť aj cez mobilný telefón. Často vravím, že najlepší foťák je ten, ktorý má človek momentálne po ruke a je jedno, či je to mobilný telefón alebo profi zrkadlovka.

Dnes je veľkým hitom uverejňovanie osobných fotiek na sociálne siete a používanie rôznych filtrov. Je to podľa vás správne?

Prišlo to s dobou a je to v poriadku. Treba sa držať trendov a ísť s nimi. Zároveň si treba držať aj istý level súkromia. Ja by som si napríklad na sociálne siete neuverejnil fotografiu svojho malého dieťaťa. Treba si totiž uvedomiť, že s touto dobou sú tu aj mnohé nástrahy, ktoré sú živnou pôdou pre rôzne typy kriminálnikov.

Čo sa týka filtrov, je to normálne, filter sa dá použiť aj priamo na objektív, výsledok je z neho často lepší ako z poloautomatických filtrov, ktoré poznáme najmä z Instagramu. Ja fotografie upravujem v programe na to určenom, ale každý nástroj ovládam individuálne, to je rozdiel. Preto môže mať človek pocit, že niektoré fotky, na ktorých sú tieto internetové filtre, sú upravené až príliš.

SAMOTNÝ POHREB PÁPEŽA SI KVÔLI SVOJE PRÁCI „NEUŽIL“ TAK, AKO BEŽNÝ NÁVŠTEVNÍK

Nezabudnuteľnou skúsenosť pre vás určite bolo aj fotenie pohrebu emeritného pápeža Benedikta XVI. vo Vatikáne v roku 2022. Ako ste sa na takúto významnú akciu dostali?

Úplne klasicky. Zazvonil mi telefón, kde mi šéf oznámil, že tam treba ísť. Potom sme riešili vybavovačky, zariaďovanie novinárskej akreditácie, logistiku presunov atď. Je to prakticky práca na dva dni. Samotné fotenie trvá len niekoľko hodín. Upravovanie fotografií na takto veľkých akciách je vždy na mieste, pretože treba, aby fotografie boli čo najskôr na internete.

Samotný edit a posielanie prebiehajú aj počas presunov autom či lietadlom. Je to často hektické, pod stresom a ľudia si neuvedomujú, ako rýchlo všetko prebieha. Keď to človek vidí v televízii alebo na internete, často si vôbec neuvedomí, koľko sa za tým skrýva roboty. Ľudia mi neskôr písali správy, ako mi v dobrom závidia, že som sa dostal na takúto významnú udalosť. Ja som si však samotný pohreb pápeža kvôli svojej práci „neužil“ tak ako bežný návštevník, ktorý sa naň prišiel len pozrieť.

Skúste nám podrobnejšie opísať, ako to tam celé prebiehalo…

Po dvoch dňoch vybavovania som prišiel domov a spravil som si časový harmonogram. Vstávať som musel o štvrtej ráno. Niečo po piatej bol odlet z bratislavského letiska. My novinári sme leteli s vtedajším premiérom Eduardom Hegerom vládnym špeciálom. Na palube sme absolvovali dva fototermíny, premiér dal píšucim novinárom krátke vyjadrenia, spracovali sme to a ja som upravil a poslal fotky. Ledva som si stihol dať raňajky a už sme pristávali v Ríme.

Tam nás nalodili na auto, ktorým sme sa presunuli do Vatikánu. Na novinárske miesta, ktoré boli na terase krídla Carlo Magno nad Svätopeterským námestím, sme prišli desať minút pred. Človek si stihol vybrať a nachystať foťák a už to celé začalo. Potom nasledoval samotný pohreb. Súbežne s fotením som upravoval a posielal fotografie. Poslal som poslednú fotku a o pár minút neskôr to celé skončilo. Opäť sme sa presunuli do áut a šli sme ešte s premiérom na brífing, po ktorom sme sa presunuli na rímske letisko. V lietadle znova edit a o štvrtej poobede som bol doma.

Určite ste sa pri takejto významnej spoločenskej akcii mnohému naučili…

To jednoznačne. Stretol som tam kolegov z najväčších agentúr a médií sveta. Už len to, že máte možnosť ich pozorovať pri práci a rozprávať sa s nimi, vám dá veľa do vašej profesionálnej budúcnosti.

Dokázali ste túto významnú udalosť vnímať aj po duchovnej stránke?

Na to vôbec nie je čas. Keby som to spravil, tak by som nestíhal svoju prácu.

Fotili ste aj počas návštevy pápeža Františka na Slovensku v roku 2021?

Áno, pracujem v tíme fotografov, kde nás je viac, tak sme si to rozdelili a každý pokrýval niečo. Ja som bol na Luníku IX. v Košiciach. 

Pápež František často veriacich upozorňuje na to, aby sa naňho nepozerali cez obrazovku svojho mobilného telefónu, ale pozerali sa naňho priamo. Ďalej kritizoval mnohých veriacich, ba i kňazov a biskupov, za používanie mobilných telefónov počas slávenia svätej omše. Myslíte si, že je to správna námietka?

Pápež je autorita a ak to vyžadoval, potom to zrejme bolo na mieste. Mobilné telefóny nás často rušia v koncentrácii, takže asi mu aj rozumiem.

Na akých ďalších významnejších udalostiach Slovenska či sveta ste ešte boli s fotoaparátom v ruke?

Fotím prakticky každé voľby, či už parlamentné, alebo prezidentské. Fotil som aj voľby do českej snemovne. Zo športu to boli futbalové majstrovstvá Európy, hokejové majstrovstvá sveta, svetový pohár v alpskom lyžovaní, koncerty významných umelcov v Európe a u nás. Fotil som napríklad na koncerte Red Hot Chili Peppers, Dua Lipa, či Jamesa Blunta. Veľmi by som sa chcel dostať k foteniu anglickej futbalovej reprezentácie na štadióne vo Wembley a futbalových majstrovstiev sveta. To snáď tiež raz príde.

Čo všetko sa skrýva za kvalitou fotografie?

V prvom rade je to zámer autora. Môžete mať techniku akú chcete, ale najdôležitejšia je myšlienka a príbeh. Samozrejme, potom sú to aj kompozícia a úprava.

Snímky: archív respondenta