TOP

Vicki a Robert de Hoxar: Vzťahy sú to najpodstatnejšie na svete

Lektori seminára Otcovo srdce sú manželia Vicki a Robert de Hoxar z Anglicka. Tam žijú aj s rodinou, hoci, pokiaľ sa dalo, často boli i na Slovensku. Čo robia radi? Ako sa zoznámili? Majú na Slovensku svoje obľúbené miesta? Spoznajme bližšie túto zaujímavú dvojicu.

Čo je vašou úlohou na seminári Otcovo srdce?

Vicki: Učíme o Otcovej láske, ako mení životy, používame pri tom Bibliu a osobné svedectvo. Ponúkame osobnú modlitebnú službu, aby sme ľuďom pomohli zažiť tú lásku. Robíme všetko, čo môžeme, aby sme ľuďom umožnili mať osobné stretnutie s Bohom. Tiež podporujeme tím, aby rástol ako Božie deti.

 

Ako ste sa zoznámili ako pár?

Robert: Prvýkrát sme sa stretli na univerzite, keď tam bola Vicki prvý deň. Prešli sme okolo seba na schodoch v polovici budovy, v ktorej sme žili. Potom sme sa znovu stretli na tancovačke.

 

Na čo z detstva si radi spomínate?

Robert: Rád si spomínam na školu, pretože roky, ktoré som tam strávil, patria medzi najšťastnejšie v mojom živote. Som veľmi vďačný za svoju školu a s láskou spomínam na učiteľov, zvlášť na učiteľa chémie.

Vicki: Rada si spomínam na čas plachtenia. Od svojich trinástich rokov som chodila plachtiť každú stredu večer a každý víkend. S otcom som chodila do klubu plachtenia. Bol môj veľký podporovateľ a ochranca a stále na mňa dával pozor. Keď plachtím, srdce mi spieva – a ja s ním.

 

Ktorú časť Slovenska máte v obľube a prečo?

Vicki: Toto je ťažká otázka, pretože sme precestovali Slovensko krížom-krážom a videli sme veľa rôznych miest, ktoré majú svoj šarm. Naše obľúbené miesto, kde sedíme a pozeráme na svet, je Mariánske námestie v Žiline. Z miest, ktoré majú pre nás najlepšiu duchovnú atmosféru, spomenieme Rodinkovo a Ľutinu. Keď v Rodinkove vstúpime do kaplnky, cítime, akoby sme vstúpili do Božej prítomnosti, a to nám prináša hlboké občerstvenie. Ľutinu sme si obľúbili, pretože sme tam zažili špeciálny čas, keď nás pozval otec arcibiskup.

 

 

Čo radi robíte vo voľnom čase?

Vicki: Počas koronavírusu máme veľmi radi čas v záhrade a prechádzky. Robert obrába záhradku a ja sa starám o rast ovocia a zeleniny. Je pre nás veľkým požehnaním, že počas lockdownu nie sme sami, ale bývame v dome so svojou mladšou dcérou, jej manželom a dvoma vnukmi. Život tak nemáme vôbec nudný. Veľmi si ceníme rodinu, a preto nám veľmi chýbajú naše každotýždenné návštevy ďalšej dcéry, ktorá žije od nás trochu ďalej (viac než hodinu cesty autom). Keď sme na Slovensku, sme požehnaní svojou duchovnou rodinou, ktorú tam máme. Rodina je veľmi dôležitá.

 

Ak by ste sa mohli vrátiť do nejakého časového obdobia, ktoré by to bolo?

Robert: Rád by som sa vrátil do obdobia prvej cirkvi. V roku 597 na Vianoce svätý Augustín z Canterbury pokrstil stovky ľudí, ktorí s horlivosťou objali evanjelium. To dalo kresťanské základy Anglicku.

Vicki: Rada by som žila v Izraeli v časoch Ježiša. Chodila by som s ním ako jeho učeníčka a videla jeho život. Apoštol Ján napísal, že zažili toho omnoho viac, ako mohol povedať. Bolo by skvelé vidieť všetky tie veci.

 

Čo by ste vo svete zmenili, ak by ste mali nejakú špeciálnu moc?

Vicki: Aby každý človek mohol mať osobné stretnutie s Božou láskou, vtedy by sa svet mohol zmeniť.

 

 

Ktorá kniha Biblie je vaša najobľúbenejšia? Prečo?

Robert: List Rimanom, pretože Pavol bol jeden z prvých, ktorý kresťanskú vieru vedel racionálne vysvetliť. Vďaka Pavlovi mi to celé dáva zmysel.

Vicki: Ja mám tri obľúbené knihy, ale Jánovo evanjelium je pre mňa „top“. List Efezanom mám rada kvôli Pavlovej modlitbe, Jánovo evanjelium obzvlášť kvôli 14. kapitole, v ktorej opisuje pochopenie lásky, Knihu proroka Izaiáša kvôli mnohým nádherným prísľubom. Všetko toto ma približuje k Otcovi.

 

Máte nejaké motto, ktorým sa v živote riadite?

Robert: Vzťahy sú to najpodstatnejšie na svete. Sú dôležitejšie ako status, veci, moc alebo úspech. Ak nemáte dobré vzťahy, čo potom máte? Každý potrebuje dobré vzťahy s inými, so sebou samým a s Bohom.

Vicki: Myšlienka, ktorú teraz neustále počúvam, je: „Stíšte sa, buďte pokojní – a vedzte, že ja som Boh.“ Boh mi to vraví rôznymi spôsobmi už viac než sedem rokov. V tichu sa strácajú rozptýlenia sveta a ja si viac uvedomujem jeho prítomnosť.

 

 



Komentáre