TOP

Humor a viera? Skvelá dvojica!

Mám rada citát emeritného pápeža Benedikta XVI. Jedným dychom hovorí o viere a humore, a to je samo o sebe trochu nezvyčajné. Ale, a čo viac, ukazuje, kde presne má vo viere humor svoje miesto.

Autor: Ruth Baker

„Spisovateľ raz povedal, že anjeli môžu lietať, lebo sa neberú príliš vážne. Možno by sme tiež mohli lietať, ak by sme si nemysleli, že sme príliš dôležití.“ (pápež Benedikt XVI.)

Humor a viera nám často nejdú dokopy, lebo humor býva krutý, hrubý alebo na úkor inej osoby. Akokoľvek, kľúčom porozumenia humoru a viery je druhá veta citátu – Možno by sme tiež mohli lietať, ak by sme si nemysleli, že sme príliš dôležití.

„Nie som človek, ktorý každú chvíľu vtipkuje. Ale je veľmi podstatné, aby sme dokázali vidieť vtipnú stránku života a jeho radostnú dimenziu a nebrali všetko tak tragicky. Ba dokonca by som povedal, že je to v mojej službe nevyhnutné.“ (pápež Benedikt XVI.)

Dovoľte mi trochu odbočiť od témy. Moji rodičia nedávno dostali nové šteniatko. Je maličké, veľmi chlpaté a veľmi ľahko sa rozruší. Môžem ju hodiny pozorovať, a potom sa prichytím pri tom, že sa na ňom smejem – pobehuje po dome a v záhrade plnou rýchlosťou, naháňa si chvost, alebo hrabe diery v záhrade. Je jasné, že sa tak čisto a ničím nekazene teší zo života. Môj smiech z neho nie je zlý, je jednoducho vyjadrením radosti, ktorú má šteniatko, a toho, že sa neberie tak vážne. Vrhne sa do života bez pohľadu späť alebo myšlienky na to, ako môže vyzerať. Trošku mu to závidím a núti ma zamýšľať sa nad tým, prečo je to tak. Samozrejme, je to zvieratko, má obmedzený pohľad na život, nemá žiadne obavy, žiadne zodpovednosti a žiadnu slobodnú vôľu, s ktorou by muselo bojovať. Ale čo je podľa mňa centrom toho celého je fakt, že má absolútnu dôveru v to, že sa oň niekto postará. Dôveruje nám, že sa oň postaráme, že bude mať čo jesť, teplú posteľ, lásku a pozornosť. A tak je schopné naplno si užívať život.

Aby som sa vrátila späť k pápežovmu výroku, je jasné, že si myslí, že humor je potrebný pre jeho službu a celkovo pre náš život. Keď si myslíme, že sme dôležití a úplne nenahraditeľní v práci, strácame zmysel pre perspektívu. Staneme sa natoľko zaneprázdnení a dôležití, že si nedovolíme zobrať voľno a užívať si ho, či sa trochu zabaviť. Strácame zmysel toho, že sme stvorení, ale nie Stvoriteľ. Stávame sa bohom nášho života a tlak toho, že všetko musí bežať tip-top a musíme to mať pod kontrolou,  sa stáva enormným. Všetko je to na nás, za všetko musíme byť zodpovední. Keď nás niekto odstaví na druhú koľaj, alebo nás na chvíľu ignoruje, berieme si to osobne. Keď zažijeme sklamanie v práci alebo v škole, alebo v osobnom živote, prepadneme myšlienke, že nie sme dosť dobrí, že sme zlyhali, a že pre nás už nie je nádej.

To však nie je pravda. Na dne, a to nezávisle od situácie, je fakt, že sme milovaní, že nie sme posudzovaní podľa našich schopností alebo toho, čo sme dosiahli. Je o nás postarané a Boh má plán. Nemusíme to mať vždy všetko pod kontrolou. I v našich životoch sa objavia situácie, keď je jasné, že Boh je jediná podpora, ktorú potrebujeme.

Samozrejme, nikto nečaká, že sa celý život budeme smiať a ku všetkému pristupovať ako k dobrému vtipu. Rovnako ak niekto trpí depresiou, nemôžeme čakať, že sa z toho jednoducho „vysmeje“. To je úplne iná vec. Ale ako je to v našich každodenných životoch, vidíme náš pohár poloprázdny, alebo poloplný? Vidíme denne nádej? Pápež František sa k tomu vyjadruje v encyklike Evangelium gaudium:

„Jedným zo serióznych pokušení, ktoré potláča silu a elán, je porazenectvo, ktoré nás premieňa na ufňukaných a sklamaných pesimistov a mrzútov.“ (pápež František)

Náš život je úchvatný neporiadok! Uprostred všetkých našich strachov, chýbajúcej odvahy a pokušení vidieť všetko v najhoršom scenári, nás Kristus podporuje v tom, aby sme boli ako deti. Aby sme nachádzali radosť tam, kde sa zdá, že jej niet, aby sme sa tešili z maličkostí.

 

 

Svätý Tomáš Morus má dokonca modlitbu za dobrý zmysel pre humor:

Dopraj mi chuť k jedlu, Pane,
a tiež niečo, čo by som zjedol.
Daj mi zdravé telo, Pane,
a nauč ma s ním zaobchádzať.
A daj mi zdravý rozum, Pane,
nech vidí dobro okolo nás,
nech s hriechom nikdy nevydržím,
a napraviť ho dokážem včas.

 

A ďalej pokračuje:

A daj mi mladú dušu, Pane,
nech nenarieka, nereptá.
Daj, nech neberiem moc vážne
svoje malé, pochabé JA.
A daj mi tiež humor, Pane,
a milosť, aby som chápal vtip.
Nech mám radosť zo života,
nech dokážem druhých potešiť.

(sv. Tomáš Morus)

 

Pre Tomáša Mora, rovnako ako pre pápeža Benedikta, je kľúčom k dobrému humoru zmysel „nebrať sa tak vážne“. V prvom rade to znamená, že si nebudeme namýšľať, že sme lepší ako ostatní, alebo že všetko záleží len na nás. Tiež to znamená, že musíme mať detskú dôveru v nášho Stvoriteľa. Predstavte si, že niečo môže len tak zmazať všetky vaše obavy. Predstave si život bez obáv. Ako by sa zmenil? Zdá sa vám to naivné? Tak sa zamyslite nad tým, čo vraví Kristus v Matúšovom evanjeliu:

„Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú, ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú, a váš nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony? A kto z vás si môže starosťami pridať čo len lakeť k svojmu životu?“ (Mt 6, 25-27)

Mať dôveru, že nie všetko závisí na tebe, na tvojej produktivite, schopnostiach, ti pomôže odhaliť, o čom je pravá pokora – nie sa podlizovať, ale pamätať si, že skutočne nie sme lepší ako ostatní okolo nás. Tieto veci nám môžu pomôcť objaviť nové svetlo a pokoj v našich životoch. A, ako to povedal pápež Benedikt, možno budeme aj trochu lietať.

„Naša viera je vyzývaná rozpoznať, ako sa z vody stane víno a ako môže obilie rásť medzi burinou.“ (pápež František)

Zdroj: catholic-link.org



Komentáre