TOP
h

Istanbulský dohovor očami kresťanských politikov

O názor na Istanbulský dohovor sme poprosili osobnosti, ktoré mu rozumejú ako politici, no najmä majú voči nemu výhrady ako kresťania.

Vladimír Palko

politik, bývalý minister vnútra

 

Istanbulský dohovor je dohovor, ktorým sa štáty zaväzujú bojovať proti týraniu žien. Problém je v tom, že je najmä i čímsi iným. Je prostriedkom, ako dostať do nášho právneho systému genderovú ideológiu (GI).

V normálnom svete je rod totožný s pohlavím, hovoríme, že ženy sú ženského rodu, a pod. V GI sa rod chápe ako súhrn rolí, ktorému sa človek učí a vykonáva ich. V praxi GI v mužoch potláča mužskosť, v ženách ženskosť (odstraňovanie tzv. rodových stereotypov). U osôb trpiacich genderovou dysfóriou (porucha, pri ktorej osoba má pocit, že by bola radšej tým druhým pohlavím) GI hlása, že ony sú naozaj tým druhým pohlavím a od nás žiada, aby sme tomu verili. GI ich povzbudzuje k chirurgickému zákroku na pohlavných orgánoch. Žiada pre ne právo navštevovať šatne a toalety, vyhradené pre druhé pohlavie. Odstraňuje oslovovanie „dámy, páni“, zavádza do jazyka namiesto zámen „jemu“, „jej“, rodovo neutrálne nové zámená. Žiada, aby sa o tom učili malé deti v školách, aby skúmali samy seba, či sa tiež necítia druhým pohlavím. Trestá každého, kto sa jej nechce prispôsobiť.

O väčšine praxe sa v Istanbulskom dohovore nehovorí, ale ona je dôsledkom oddelenia pojmu rod a pohlavie. A nová definícia rodu je v Istanbulskom dohovore zakotvená.

Kto tvrdí, že taký nezmysel sa nemôže presadiť, má pravdu iba čiastočne. GI je síce nezmysel, ale dejiny učia, že mnohé nezmysly sa presadili a napáchali veľké škody. Skupina kresťanov vedená farárom Mariánom Kuffom, ktorá sa nazýva Slovenským dohovorom za rodinu a vedie zápas proti ratifikácii Istanbulského dohovoru, si zaslúži podporu všetkých rozumných ľudí.

 

Anna Verešová

poslankyňa NR SR

 

Žiadna medzinárodná zmluva nevyvolala toľko kontroverzie v krajinách EÚ, ako Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ktorý je vo verejnosti známy pod názvom Istanbulský dohovor. Tlak na jeho prijatie v národných parlamentoch je obrovský. Dohovor však polarizuje spoločnosti a rozdeľuje občanov aj odborníkov, a to nielen v našej krajine.

Mnohí mi hovoria, aby som im jednoducho vysvetlila, v čom je problém. No, práve v tom je problém, že to tak jednoducho nie je možné. Najvážnejšou výhradou je nejednoznačnosť pojmu gender, ktorého bežný význam v angličtine je synonymom pojmu pohlavie. V Dohovore je však „gender“ vo význame rodu, ktorý je nezávislý od pohlavia. Našimi ďalšími vážnymi výhradami je zasahovanie do rodičovských práv v otázke vzdelávania, snaha o odstránenie zvykov a tradícií a vytvorenie nejednoznačného monitorovacieho mechanizmu GREVIO.

Už od roku 2013 sme žiadali ministra spravodlivosti o odborné diskusie k Istanbulskému dohovoru. Boli sme však ignorovaní. Na Slovensku vždy chýbala celospoločenská diskusia ku závažným otázkam a tak to bolo aj v tomto prípade. Až v roku 2017 zvolala vtedajšia ministerka Žitňanská okrúhly stôl, kde dostali priestor na prezentáciu obidve skupiny, ktoré majú rozdielne pohľady na Dohovor. Konzervatívna skupiny odborníkov z občianskej spoločnosti, ku ktorej sa pripájam, zdôvodnila svoje výhrady a vyzvala k odmietnutiu Istanbulského dohovoru.

Odstraňovanie násilia na ženách a v rodinách nestojí na prijatí Istanbulského dohovoru. Konkrétne pomáhať, dôsledne dodržiavať legislatívu a robiť osvetu a prevenciu môžeme aj teraz. Sama exministerka Žitňanská skonštatovala, že naša legislatíva je zharmonizovaná s podmienkami Istanbulského dohovoru. Znamená to teda, že je potrebné dôsledne aplikovať túto legislatívu v praxi. Tiež je potrebné zamerať sa na výchovu a vzdelávanie k rešpektovaniu dôstojnosti každého človeka a konkrétne pomáhať obetiam. Teším sa, že sme prijali Zákon o obetiach trestných činov, v ktorom máme definované obzvlášť zraniteľné obete, ktorým sa musia poskytnúť adekvátne odborné služby.

Chcem pripomenúť, že Slovensko je viazané medzinárodnou zmluvou v ochrane žien, a to Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Som presvedčená, že financie, ktoré sa vynakladajú na kampane za prijatie Dohovoru by boli lepšie využité na osvetové kampane proti domácemu násiliu. Väčšmi by sme sa mali venovať spoločnému postupu v odstraňovaní násilia v našich rodinách, ako ratifikácii Istanbulského dohovoru, ktorý nás rozdeľuje.

 

Richard Vašečka

poslanec NR SR

 

Bežne nakupujem, varím, umývam riady, vysávam, robím si s deťmi domáce úlohy. Ale priznám sa, že radšej rúbem drevo alebo murujem.

Stereotypy nie sú zlé, najmä ak zodpovedajú prirodzenosti muža a ženy. V dnešnej spoločnosti máme skôr problém s identitou než so stereotypmi. Domáce násilie je neprijateľné, ale jeho príčinami nie sú stereotypy, lenže dostatok skutočných mužov a žien.

Skutočný muž svoju manželku miluje a ctí si ju. Nikdy nie je voči nej násilný. Také niečo mu ani len na um nepríde. Skutočný muž berie svoju manželku vážne, rešpektuje jej názory a predstavy, bez problémov jej ustúpi a podriadi sa spoločnému dobru rodiny.

Istanbulský dohovor pod zámienkou boja proti domácemu násiliu spochybňuje identitu muža a ženy a rozvracia prirodzenú rodinu. Preto ho nikdy v parlamente nepodporím. Naopak, vyzývam vládu, aby stiahla podpis Slovenskej republiky spod tohto dokumentu.

 

Anna Záborská

europoslankyňa

 

Ochrana žien a detí pred násilím je povinnosťou každého civilizovaného štátu. V konkrétnych prípadoch však štátne orgány opakovane zlyhávajú. Mohlo by sa preto zdať, že tzv. Istanbulský dohovor, teda Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, je dobrá vec, pretože donúti štáty, aby prijímali účinnejšie opatrenia.

Lenže podľa Istanbulského dohovoru sa násilie voči ženám definuje ako „forma diskriminácie“. Muži páchajú násilie na ženách pre ich „rod“ pre roly, ktoré ženám (a mužom) spoločnosť tradične prisudzuje na základe predsudkov. Nikto sa totiž ako žena nenarodí, ale tak, ako si postupne osvojuje spoločnosťou určené roly, vzory správania a objavuje vlastnú identitu, postupne sa ňou stáva.

Istanbulský dohovor preto zaväzuje štáty, aby prijali opatrenia na odstránenie takých modelov správania, ktoré sú založené na „stereotypných rolách žien a mužov“.

Muži a ženy sú však v prvom rade definovaní biologicky. „Spoločenská rola“ matky je postavená na biologickom fakte, že len žena môže porodiť dieťa. Materstvo tak nie je stereotypným predsudkom, ale faktom života a hovoriť o žene ako o matke nie je diskrimináciou. Ak Dohovor žiada od štátov, aby „v študijných plánoch na všetkých stupňoch“ učili žiakov opak, nielenže popiera biológiu, ale obmedzuje tiež právo rodičov na výchovu svojich detí, ktoré je základným ľudským právom.

Dohovor obsahuje aj zákaz diskriminácie žien. Ten je však formulovaný tak široko, že môže znemožniť lekárom a zdravotníckym pracovníkom uplatniť si výhradu vo svedomí, ktorú zaručuje napríklad aj Charta základných práv EÚ.

Kľúčom k úspešnému boju proti násiliu na ženách a domácemu násiliu nie sú medzinárodné zmluvy, ale správne pochopenie ľudskej dôstojnosti, v ktorej sme si všetci rovní a ktorá pramení v poznaní, že každého muža a ženu stvoril Boh na svoj obraz (Gn 1, 27). Jej rešpektovanie je najúčinnejším nástrojom prevencie a boja proti akémukoľvek násiliu, vrátane toho, ktorého obeťami sú ženy a deti.

 

Martin Fecko

poslanec NR SR

 

Istanbulský dohovor (ID) vnímam ako veľmi polarizujúci dokument. Vážim si každú ženu a myslím si, že je úlohou každého muža chrániť ju. Text ID nás vyzýva, aby sme si prešli zákony, ktoré máme o ochrane žien a s tým súhlasím, ak to naozaj pomôže ochrane žien. Ak je niečo také, čo by sme mohli vylepšiť, tak prečo nie. Na druhej strane vnímam, že máme celkom rozsiahlu legislatívu a výsledkom revízie tak môže byť zistenie, že máme dostatočnú legislatívu, len sa nie dosť dostatočne aplikuje v praxi a tak ratifikácia dohovoru vlastne ani nemá zmysel. A nakoniec vnímam aj snahy o to, aby sa cez ID vnieslo do našej legislatívy niečo, čo chce deformovať definíciu muža a ženy, tváriac sa, že neprirodzené je prirodzené a naopak, s čím sa neviem stotožniť, a preto s ID ako celkom nemôžem súhlasiť.

 

Miroslav Mikolášik

europoslanec

 

Istanbulský dohovor alebo presnejšie Dohovor Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu má dvojakú tvár a môžem jednoznačne tvrdiť, že určité časti súčasného znenia Dohovoru nie sú v súlade so základnými hodnotami, na ktorých stojí slovenský právny systém.

Poukazujem na problematický článok 6 Dohovoru, podľa ktorého by sa Slovensko ako zmluvná strana definitívne zaviazalo „začleniť rodovú perspektívu do implementácie a vyhodnocovania vplyvu ustanovení tohto Dohovoru.“ Bojovať proti násiliu páchanému na ženách je jednoznačná povinnosť, ale dá sa to efektívne aj inak než obetovaním iných základných hodnôt a akceptovaním právnych formulácií, ktoré sú nezlučiteľné s naším právnym systémom. Je poľutovaniahodné, že zástancovia rodovej ideológie si zobrali za rukojemníka práve tento Dohovor, ktorý bojuje proti násiliu voči ženám a zneužívajú ho na ideologický nátlak na verejnú mienku a presadzovanie absurdného sociálneho inžinierstva.

Eduard Heger

poslanec NR SR

 

Problémom Istanbulského dohovoru je, že je to dohovor, ktorý budí dojem skrytej agendy. Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, obzvlášť my kresťania, že násilie je zlé. Násilie je zlé, či už je páchané na ženách, deťoch alebo mužoch. Musí byť v spoločnosti eliminované. Právne prostredie musí byť nastavené tak, aby ten, kto nad násilím rozmýšľa, rýchlo prehodnotil svoj zlý zámer.

Avšak problém Istanbulského dohovoru vidím inde. Prichádza s novým pojmom, a to slovom „rod“, na základe ktorého chcú sledovať a meniť správanie ľudí, aby odstránili násilie na ženách. Pojmom rod, chcú nahradiť slovo „pohlavie“, ktoré je biologicky prirodzene predurčené. Pohlavie už podľa tvorcov tejto teórie nie je postačujúce a začínajú hovoriť o rôznych druhoch rodov, ktoré sú oddelené od biologického pohlavia.

Práve toto je jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý Istanbulský dohovor nepodporím a myslím si, že by nemal byť na Slovensku ratifikovaný. Toto je totiž tá skrytá agenda, na ktorej sa s tvorcami tejto teórie nezhodneme.

Ak chceme riešiť násilie na ženách, musíme k tomu upraviť patričné zákony slovenskej legislatívy a odstrániť nedostatky, ktoré sa tam nachádzajú.

Preto je aj veľmi nekorektné, keď zástancovia Istanbulského dohovoru hovoria, že kresťania nie sú proti násiliu na ženách, lebo odmietajú Istanbulský dohovor. Ja som proti násiliu, či už na ženách, deťoch alebo mužoch. Ale som aj proti tomu, aby sme potierali prirodzené rozdiely medzi mužmi a ženami a kategóriu pohlavie. Boh nás predsa stvoril ako muža a ženu.



Komentáre