TOP

Ján Buc: Keď sa k problémom nepostavíme seriózne, môžu prerásť do rozmerov, ktoré budú štát veľmi zaťažovať

Aké výzvy prináša dnešná doba pre Cirkev a pre nás – jej telo? Kňaz Ján Buc v rozhovore hodnotí aktuálnu situáciu na Slovensku, spoluprácu kňazov a laikov, jej výzvy, ale i slabé stránky. Poukazuje tiež na oblasti, ktoré by potrebovali radikálnu zmenu a na čo by sme si ako štát mali dať pozor, aby sme si neskomplikovali budúcnosť.

Autor: ver.sk

Ako kňaz ste zapojený priamo do pastorácie, ale komunikujete aj s inými kňazmi, biskupmi. Aké najväčšie výzvy vidíte v Cirkvi? Kde sa potrebujeme zmeniť, na čo sa lepšie zamerať?

Spomínam si, ako to veľmi presne a jednoducho pomenoval náš diecézny biskup, už nebohý Štefan Sečka. Keď som sa ho pýtal, kde vidí priority v diecéze, pomenoval dve oblasti: kňazi a rodina. A myslím, že to vystihol veľmi dobre. My kňazi potrebujeme prežívať akési obnovenie nášho kňazstva. Vedieť, aký má byť kňaz v súčasnosti. Spoločnosť okolo nás sa mení veľmi prudko, prichádza k oveľa rýchlejšej výmene generácií a my potrebujeme vedieť na to reagovať. Samozrejme, obsah toho, čo ponúkame, nie je meniteľný. Evanjelium zostáva, Biblia zostáva, zásady zostávajú, ale je veľmi dôležité, aby sme v súčasnosti našli správny spôsob pristupovania k dnešnému človeku.

 

V nemalej miere sa spomína potreba spolupráce kňazov, laikov, farností a spoločenstiev. Aká je v tomto ohľade situácia medzi kňazmi na Slovensku?

Skúsim na to odpovedať z môjho pohľadu. Na Slovensku je aj pre nás kňazov veľmi dôležité mať otcov, ktorí nám na jednej strane ukážu, ako žiť kňazstvo, na druhej strane nám budú oporou v tom, čo robíme a máme robiť. No určitý druh individualizmu sa dostal aj medzi nás. Sme viac zatvorení na svojich farách, chýba nám bratstvo, ktoré by sme ako kňazi mali žiť. Len z počutia starých kňazov viem, ako sa stretávali, chodili spolu do prírody, ako si spolu hocikedy sadli, len tak sa rozprávali a mali spoločný čas. Bolo to pre nich niečo veľmi dôležité. Stále pri tom myslím na Jána Kováča, ktorý dostal ako svoju prvú faru práve vo Východnej a zostal tu slúžiť 55 rokov. S Jankom Silanom, ktorý slúžil v susednom Važci, mali veľmi silné priateľstvo. Na obe fary chodilo veľmi veľa významných ľudí, boli to miesta stretávania kňazov. Nám to dnes chýba.

Tam, kde sú kňazi vo väčších farnostiach, kde sú aj kapláni, tvoria určitú komunitu, ale aj tak chýba určitá prepojenosť, ešte väčšie, tesnejšie žitie bratstva. Kňazi by mali byť nositeľmi vízií toho, čo sa bude vo farnosti robiť, ako sa bude pracovať, aké budú pastoračné plány, smerovania… No často my sami vo vnútri prežívame veľmi veľa strachov. A myslím, že toto je niekedy našou brzdou. Sám to niekedy zažívam, bojím sa neprijatia, odmietnutia, nepochopenia, toho, že nebudem vedieť zareagovať.

 

Okrem chýbajúceho bratstva medzi kňazmi je ešte niečo, čo vnímate v súvislosti s vaším povolaním ako veľmi náročné a limitujúce?

Kňazi na Slovensku sú podľa mňa veľmi preťažení. Pán biskup Andrej Imrich raz na rekolekciách zdôraznil Ježišove slová: „Moje jarmo je príjemné a ľahké!“ Dodal, že ak toto neprežívame vo svojej kňazskej službe, tak niečo robíme zle. Ja som bol práve vtedy dosť unavený, uvedomil som si, že asi niečo v mojom kňazstve robím zle. Uvedomil som si, ako som vnútorne priam preangažovaný, som na mnohých miestach, kde by som nemusel byť.

Od kňaza sa často očakáva, že bude ako taký multifunkčný stroj, ktorý ovláda mnohé veci. Staráme sa o kostoly, spravujeme faru, staráme sa o ľudí, ktorí sa potrebujú vyplakať, potešiť či potrebujú radu. Okrem toho spovedáme, duchovne sprevádzame, na školách učíme náboženstvo. Pripravujeme sa na každodennú svätú omšu, spravujeme matriky, administratívu na fare. V mnohých, najmä v tých väčších farnostiach by pomohli pastorační asistenti, laici, ktorí by kňazov čiastočne odbremenili. Každodenne musím zápasiť o to, ktoré veci zo svojho denného programu odsuniem. Snažím sa však hlavne každý deň byť s Pánom Bohom, aby som duchovne mohol rásť a z toho odovzdávať.

Keď sa kňazovi nedarí nájsť si čas na dostatočný duchovný život, vtedy môžeme pôsobiť ako smutní, frustrovaní, unavení, stále sa ponáhľajúci, nič nestíhajúci… A vtedy nie sme pozvánkou pre mladých, aby sa vydali touto cestou. Pán Boh im to môže dávať do srdca, ale oni na nás nevidia nič atraktívne. My máme žiť plnosť kňazského života, v ktorom je aj kopec radosti, pokoja, vyrovnanosti, len potrebujeme vedieť hľadať ten správny balans medzi tým, čo venujeme ľuďom, Pánu Bohu, sebe, službe. A potrebujeme v tom veľa múdrosti.

 

Čo sú najpálčivejšie otázky Slovenska, ktoré oblasti by sme mohli a mali v najbližších troch rokoch radikálne zmeniť?

Sú tri oblasti, o ktorých si myslím, že potrebujú na Slovensku veľmi rýchlu zmenu, progres. Prvá je zdravotníctvo. To je naozaj oblasť, kde by sme potrebovali poriadnu rekonštrukciu a stratégiu k zmene. Keď som mal COVID-19 a aj krátko po tom, keď som chodil s otcom na vyšetrenia, videl som množstvá ľudí, ako dlho čakajú v čakárňach, videl som unavených, frustrovaných lekárov, ktorí nevládzu, nemajú dobré podmienky, materiálne zabezpečenie; je to ťažká situácia.

Druhá oblasť je školstvo. Potrebujeme jasnú novú organizáciu učebných plánov, formácie učiteľov aj materiálnotechnické vybavenie v školách, aby učitelia dokázali v oveľa väčšej ľahkosti prinášať efektivitu pri vyučovaní. Keď sa zmení školský systém od memorovania k logickému kritickému zmýšľaniu, chápaniu širších súvislostí, prinesie to pozitívne veci. Na niektorých školách sú veľmi nízke nároky na splnenie požiadaviek, za ktoré študenti dostanú vysokoškolský diplom. Zdá sa mi, že ten systém funguje naozaj „lacno“. Každý žiak prináša do školy peniaze bez ohľadu na kvalitu. A to ničí úroveň školstva. Od základných, cez stredné, učňovské školy až po vysoké školstvo.

Tretia akútna oblasť je problém sociálne vyčlenených ľudí. A to v širšom slova zmysle – od ľudí, ktorí sa dostanú do prekérnych situácií pre nečakané životné okolnosti, až po prípady, kde sa žije v podmienkach, ktoré dnes už naozaj nie sú prijateľné pre ľudský život v súčasnosti. A to ma veľmi bolí. Koncepcia pretvorenia sociálneho života na Slovensku nám zatiaľ veľmi absentuje. Niektoré oblasti si pohadzujeme ako horúci zemiak z vlády na vládu, zo splnomocnenca na splnomocnenca, no nerobia sa potrebné kroky, ktoré by priniesli riešenie. Keď sa k tomu nepostavíme seriózne, problémy v oblasti sociálneho vyčlenenia sa nám raz vrátia. Jednoducho to ako bumerang spôsobí niečo, čo nebude v poriadku a môže raz prerásť do obrovského problému, ktorý bude štát v konečnom dôsledku veľmi zaťažovať. My sa s tým potrebujeme popasovať teraz. Kdesi som čítal, že existuje sedem hriechov v dnešnej spoločnosti a my ich môžeme vziať ako výzvu, aby sme sa zamysleli, čo môžeme a musíme urobiť: politika bez zásad, bohatstvo bez práce, pôžitok bez morálky, vedomosti bez charakteru, obchod bez etiky, veda bez ľudskosti, náboženstvo bez obety. Je veľmi dôležité, aby sa človek pri pohľade na svoj život nemusel báť, že nebude mať na lieky, na chlieb, že nech sa čokoľvek udeje, bude si vedieť nájsť prácu, že mu bude mať kto pomôcť. Viem, že nemôže všetko urobiť štát, nemôže sa o všetko starať do podrobností, ale tá základná bezpečnosť je podľa mňa pre ľudí veľmi dôležitá.

Druhá vec je životná úroveň. My tu na Slovensku vieme, že niekde inde vo svete sa žije na celkom inej úrovni. Myslím si, že Slováci sú veľmi pracovitý národ. Mnohí sa ma občas pýtajú: „Povedzte, pán farár, ako je možné, že robíme každý deň osem hodín denne tak isto ako napríklad v Rakúsku a tam majú oveľa vyššiu životnú úroveň? Ako to tam funguje?“ Nehovorím, že keď sa vyrieši táto otázka úrovne odmeny za prácu, vyrieši sa automaticky všetko, no keď sa zdvihne životná úroveň, ľudia určite budú žiť spokojnejšie. Nebudú sa báť dôchodkového veku, lebo si budú vedieť odkladať. Dnes to mnohé rodiny nedokážu. To môžeme aplikovať tiež na situáciu na Slovensku a mali by sme sa nad tým zamyslieť, kde sa v týchto oblastiach aj my s našimi životmi nachádzame, či my sami nepotrebujeme niečo zlepšiť, aby Slovensko naozaj bolo krajinou, kde nám bude lepšie.

 

Text je úryvok z knihy Vízia kresťanského Slovenska. Môžete si ju zakúpiť v internetovom obchode ver.sk tu (https://www.ver.sk/produkt/1100066469/vizia-krestanskeho-slovenska)

Komentáre