Jozef Kováčik: Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch

Jozef Kováčik: Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch
Sprevádza pútnikov po Svätej zemi už viac ako dvadsať rokov a aj toto sprevádzanie ho učí pozerať sa na skutočnosti viery inými očami. O sprevádzaní aj Betleheme sme sa rozprávali s kňazom Jozefom Kováčikom (50).

Ako ste sa dostali k sprevádzaniu pútnikov po Svätej zemi?

Prirodzene to vyplynulo z toho, že ako študent som počas štúdia v Ríme pomáhal pri sprevádzaní niektorých pútnikov a potom som navštívil Svätú zem, kde ma oslovila atmosféra a možnosť ponúknuť ľuďom aj takýto rozmer.

 

Spomínate si na svoje prvé sprevádzanie po Svätej zemi?

Spomínam si naň veľmi dobre. Keď som šiel prvýkrát samostatne sprevádzať a bol som zodpovedný za skupinu, tak prvé razy som si to vždy prešiel dopredu, aby som sa nepomýlil a šiel správnym smerom. Lebo napríklad v Jeruzaleme zahnutie do inej uličky znamená veľkú obchádzku. Skôr ako človek dostane licenciu na sprevádzanie po Svätej zemi, musí túto cestu absolvovať niekoľkokrát s niekým iným, musí mať absolvované biblické štúdiá, nie je to také jednoduché získať takzvanú „zelenú kartu“. Ale som rád, že mám túto možnosť a už roky sa mi darí sprevádzať pútnikov.

 

Jozef Kováčik: Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch

 

Ktoré miesta sú vášmu srdcu najbližšie?

Veľmi blízkym miestom sú najmä miesta v Galilei – v Nazarete Bazilika Zvestovania, kde vládne neskutočný pokoj. Rád sa tam vraciam večer, keď už po 18.00 hodine nie je umožnené sprievodcom sprevádzať, ale bazilika zostáva otvorená na súkromnú modlitbu. Vtedy si sadnem do priestoru, kde sa nachádza domček Panny Márie, a cítim tam veľký pokoj. Takisto veľmi rád chodím na miesto Petrovho primátu – Tabgha 2. Nachádza sa pri Galilejskom jazere. Sú to autentické miesta, kde sa to stalo. Veľmi silné miesta sú aj miesta ako Jaskynka narodenia v Betleheme či samotná Kalvária, Boží hrob. Tam však zväčša vládne určitý nepokoj, lebo sú tam stále ľudia, takže je náročnejšie sústrediť sa tam.

 

A na druhej strane, aké miesta majú najradšej pútnici? 

Cieľom je v prvom rade prázdny Boží hrob. Prichádzame sa presvedčiť, že Pán Ježiš vstal z mŕtvych, to je cieľom nášho putovania. Preto vždy nechávam dostatok času v Bazilike Božieho hrobu. Miesta umučenia a zmŕtvychvstania – to sú méty pútnikov.

Ten, kto sa prichádza pozrieť na miesto, kde sa narodil Ježiš, sa musí skloniť

 

Prežívame predvianočný čas, ktorý sa spája práve s Betlehemom. Aké je najdôležitejšie miesto, ktoré by sme pri návšteve Betlehema nemali opomenúť?

Samotný Betlehem je pre ľudí, ktorí prvýkrát prichádzajú do Svätej zeme, šokom, lebo tam si uvedomia, že to mesto je dnes úplne oddelené od Jeruzalema, hoci sa zdá, že je jeho súčasťou. Keď prechádzame hranicou a prichádzame do Betlehema, snažím sa ich navodiť na historickú atmosféru, vysvetliť, že Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch. Jeho názov Bet Lechem znamená „dom chleba“. Bolo to miesto, kde karavány, ktoré vychádzali z Jeruzalema a išli na ďalšie obchodné cesty, mali poslednú možnosť zásobiť sa chlebom. Taktiež sa tam odohrali významné udalosti pre Starý zákon.

 

Aké?

Kráľ Dávid tam bol pomazaný za kráľa, stretli sa tam jeho predkovia. Sú to udalosti, ktoré sú spojené líniou nielen so židovskými predkami, ale prichádza tam aj Rút, ktorá bola Moabčanka a stala sa „prastarou“ mamou kráľa Dávida. Obaja sú v rodokmeni Pána Ježiša. Aj proroctvo o tom, že z Betlehema vzíde ratolesť z kmeňa Jesseho (Iz11, 1), sa napĺňa v Betleheme. Hoci vieme, že Panna Mária s Jozefom žili v Nazarete, ale prichádzajú do Betlehema, pretože bolo potrebné naplniť príkaz sčítania obyvateľov. Tam sa narodí Pán Ježiš.

 

Ústredným miestom v Betleheme je Bazilika narodenia, ktorá je špecifická tým, že pri vstupe do nej sa človek musí zohnúť, lebo má veľmi nízke dvere. Prečo je to tak?

Je to krásne vyjadrenie toho, že keby sme mali my napísať scenár o tom, ako by mal byť zachránený svet, tak by sme ho určite písali inak. Toto je krásny výraz Božej logiky a pedagogiky, ktorá je iná ako ľudský pohľad. V tomto prípade si Boh vyberie spôsob, ktorý je nenápadný. Najväčší z najväčších sa narodí nepoznaný, v podmienkach, ktoré nemožno nazvať kráľovskými, ale napriek tomu je to miesto, kde prúdia davy pútnikov.

A má to aj praktický rozmer: keď hrozilo, že moslimské nájazdy zničia baziliku, kresťania vstup do vnútra baziliky zastavali a nechali len maličký prierez, ktorým sa aj dnes vstupuje do baziliky, práve preto, aby tam nemohli vojsť na koňoch. Preto sa aj dnes hovorí, že je to brána pokory. Ten, kto sa prichádza pozrieť na miesto, kde sa narodil Ježiš, sa musí skloniť.

Jozef Kováčik: Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch

 

SLÚŽIL SOM OMŠU NA MIESTE NARODENIA JEŽIŠA

Aká je história Baziliky narodenia?

Prvý chrám tam postavil cisár Konštantín už v roku 326, ale Hadrián, ktorý bol veľmi naklonený pohanským tradíciám, tam pred ním postavil chrám zasvätený Adonisovmu božstvu. On sa totiž snažil, aby všetky miesta, ktoré si kresťania uctievali, zmizli. Často však urobil úplný opak. Bazilika bola zničená len raz v roku 538 Samaritánmi a v roku 540 cisár Justinián postavil novú baziliku na pôdoryse dnešnej baziliky. Je zaujímavé, že zatiaľ čo na iných miestach Peržania ničia všetky miesta, ktoré sú spojené s kresťanstvom, tak tu to rešpektujú.

 

Čím to je?

Keď prišli Peržania do Betlehema, tak tam našli krásnu mozaiku Klaňania sa troch kráľov. Povedali si, že to sú naši, tak ju nezničíme. Aj moslimovia majú vo veľkej úcte Ježiša ako veľkého proroka, hoci nie ako Božieho Syna, a aj jeho Matku.

 

Čo bolo ďalej?

Najväčší rozmach zažila bazilika počas križiackych výprav. V roku 1347 františkáni opravili strechu, ale v 16. storočí sú vyhnaní gréckymi pravoslávnymi. Až rok 1852 prinesie definitívne rozhodnutie, keď Turci nariadia Status quo – kto aký objekt vlastnil, taký mu aj zostal. Františkáni tam majú právo sláviť sväté omše, aj ja som mal niekoľkokrát možnosť slúžiť svätú omšu práve na mieste narodenia.

 

Je miesto narodenia skutočne na mieste, kde sa naozaj narodil Ježiš?

Takmer s istotou áno. Inak by na týchto miestach neboli starobylé kresťanské pamiatky.

 

Jozef Kováčik: Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch

 

JASKYNKA MLIEKA JE SPOJENÁ S MATERSTVOM

Okrem Baziliky narodenia je zaujímavá aj Jaskyňa mlieka. Čím?

Táto jaskyňa nemá biblický základ, je to skôr o bohatej tradícii. Tradícia hovorí o tom, že keď sa Herodes rozhodol zabiť všetky deti do dvoch rokov, Panna Mária s Jozefom utekajú do Egypta. A keďže Pán Ježiš nie je len dokonalým Bohom, ale aj dokonalým človekom, tak bol hladný, zaplakal a Panna Mária ho potrebovala nadojčiť. Tradícia vraví, že vošla do jaskynky a nadojčila ho, no niekoľko kvapiek mlieka malo spadnúť na zem a zbeleli od nich všetky steny jaskyne. Táto jaskyňa bola mnohými oddávna navštevovaná a uctievaná. Prichádzajú sem nielen kresťania, ale aj moslimovia, pretože toto miesto je spojené so zázrakom počatia života. Mnohé mamy, ktoré dlhé roky nemôžu mať dieťa, sem prichádzajú prosiť. Tisícky takýchto prípadov sú už dnes zachytené, keď mnohé mamy po návšteve jaskynky otehotneli a dnes majú živé, zdravé deti. Je to miesto, ktoré je spojené najmä s materstvom.

 

A čo napríklad Pole pastierov? Pri vianočnej púti do Svätej zeme sa tam napríklad odohráva aj polnočná svätá omša, čo je veľmi autentické…

Je to autentické miesto, ktoré niekedy patrilo Bózovi. Na tomto poli stretol Rút a vyvolil si ju za svoju manželku. Je to miesto, ktoré ako jedno z mála pripomína vtedajšie časy pastierov. Nachádzame tam políčka, ktoré vyzerajú ako za čias Pána Ježiša. Boli to pasienky, na ktoré odchádzali pastieri, aby sa postarali o stáda, ktoré im boli zverené. Pastier nemal žiadne práva, bol to akoby nečistý človek, nemohol ísť do chrámu, čiže aj keby mal ísť svedčiť na súde, tak jeho svedectvo sa nebralo ako pravdivé. Pole pastierov, ktoré sa nachádza niekoľko kilometrov od centra Betlehema, pripomína udalosť, keď sa anjel Pána zjavil pastierom a oznámil im radostnú zvesť: Sláva Bohu na výsostiach, čo si pripomíname počas slávnostných svätých omší. Na pamiatku toho postavil známy taliansky architekt, františkán Antonio Berluzzi, ktorý navrhol väčšinu chrámov vo Svätej zemi, taký zvláštny kostolík, ktorý pripomína beduínsky stan.

 

Prečo práve takýto symbol?

Je znakom istoty, že človek sa môže doň skryť, keď je púštna búrka, stan to ustojí. Symbolicky to ukazuje na to, čo pre nás znamená príchod Božieho Syna.

 

Jozef Kováčik: Betlehem bol dlhodobo v Božích plánoch

 

BETLEHEM – MIESTO, KDE žIJú MOSLIMOVIA A KRESťANIA ZáROVEň

Aké sú ešte iné zaujímavé miesta v Betleheme?

V Betleheme je množstvo zaujímavých miest. Najmä také, ktoré sú spojené napríklad s karmelitánskou či saleziánskou spiritualitou. Napríklad saleziáni tam majú veľmi kvalitné viniče, ktoré umožňujú robiť nielen omšové vína. Karmelitánky tu majú svoju sväticu – Máriu od Ukrižovaného –, ale aj sestru, ktorá bola zabitá, lebo konvertovala z moslimskej na kresťanskú vieru. Sú tam aj miesta, ktoré sú spojené s bežným životom Betlehemčanov. Ľudia tak môžu vidieť, čo to znamená žiť v multikultúrnom prostredí, kde žijú moslimovia a kresťania zároveň.

 

Pomáha vám sprevádzanie po Svätej zemi vnímať Vianoce inak?

Vianoce sú v Betleheme určite iné, lebo to nie je len o tom, ako ich prežívame v určitej romantike, ale sú to doslova a do písmena sprítomnené Vianoce. To, čo je posvätné, sa ukrýva v tajomstve jaskynke. Uvedomiť si, čo sa tam stalo a aký to má dosah na náš život. Človek začne vnímať Sväté písmo po návšteve Svätej zeme úplne inak. Napríklad keď odchádzame z Betlehema, pútnici vidia pri východe stáť množstvo chlapov – to sú nádenníci, čakajú, či im niekto ponúkne nejakú prácu. A samotné Vianoce človek úplne inak prežíva, keď si vie predstaviť, čo všetko sa v Betleheme nachádza.

Viera+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+