Kardinál Sarah: Potrebujeme kňazov ako mužov modlitby
Meno kardinála Roberta Saraha zaznelo prednedávnom v súvislosti s prijímaním Eucharistie. Málokto však vie, že tento prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí veľmi jasne a trefne pomenúva aj zásadné postoje a otázky kňazstva. Z knihy Boh alebo nič vám ponúkame pohľad na všetko, čo sa týka kňazstva. Ostáva nám už len takých kňazov vymodliť. (Otázky sú vytvorené k odpovediam kardinála Saraha.)
Čo pomohlo rastu vášho kňazského povolania?
Určite to boli naši misionári – bratia Misijnej kongregácie bratov Ducha Svätého, spiritáni. V neľahkých existenčných podmienkach prinášali títo Boží ľudia veľké obety. Fascinovala ma ich pravidelná modlitba a dôslednosť, s akou sa venovali rozvíjaniu svojho vnútorného života.
Pre vašich rodičov nebolo jednoduché privoliť vašej ceste…
Naša rodina bola chudobná, jej hospodárenie postačovalo na základné potreby. Bol som navyše jediné dieťa a bol som zárukou, že sa bude mať kto o nich v starobe postarať. No dali mi povolenie, dokonca mi vlastnoručne zhotovili kufor. Napriek protestom rodiny sa nikdy predo mnou nezmieňovali o nejakých vnútorných rozpakoch, rešpektovali odhodlanie, ktoré dozrelo v hĺbke môjho srdca. Nikdy sa nesnažili zmariť plány, ktoré mal Boh so mnou. Moji rodičia napriek všetkému stáli pri mne a podporovali ma svojimi pokornými a horlivými modlitbami.
BEZ MODLITBY NIE JE KŇAZ NIČÍM
Čo vám dal seminár?
Náš predstavený seminára veľmi dbal na to, aby nám bol vo všetkom príkladom, aby sme sa každý deň zdokonaľovali v bezúhonnosti, zbožnosti a horlivej túžbe po dokonalejšom poznaní Boha. Snažil sa nám vštepiť lásku k pravdivosti a k pokore. Napriek všetkým našim slabostiam nás chcel už v mladom veku sformovať tak, aby každý z nás bol nielen alter Christus (druhý Kristus), ale ipse Christus (sám Kristus). Ako kňaz som to veľmi ocenil.
S čím teraz zápasí Cirkev?
Je to nedostatok kňazov, nedostatky vo výchove kléru a celková, často úplne pomýlená koncepcia misijnej činnosti. Pre budúcnosť Cirkvi je závažnejšie to, prečo klesá záujem o duchovné povolania, prečo kňazi prejavujú nedostatočný záujem o misijné pôsobenie. Príčinou týchto negatívnych javov je úpadok vnútorného života, podceňovanie úlohy modlitby, nedostatočné pristupovanie k sviatostiam.
Povolaní je teda čoraz menej. Treba mať obavy?
Netreba si robiť starosti, že nebudeme mať dosť kňazov, skôr si treba želať, aby sme mali dobrých a svätých kňazov, opravdivých Božích služobníkov, mužov modlitby. Naopak, oveľa väčšiu hrozbu predstavujú nehodní kňazi, večne rozlietaní aktivisti, ktorí si nenájdu čas na intímne stretnutie s Bohom v modlitbe.
Čo môžete vytknúť seminaristom a kňazom v tejto situácii?
Vyvíjajú malé úsilie, aby sýtili svoj duchovný život štúdiom Svätého písma, príkladmi zo života svätcov, túžbou po intímnom spojení s Bohom v pravidelnej modlitbe a rozjímaní. Duchovná púšť a chudoba sa môžu šíriť dokonca aj z vnútra Božích služobníkov.
Aké schopnosti má seminár vychovať v budúcom kňazovi?
Muž pripravujúci sa v seminári na kňazskú službu sa musí v prvom rade naučiť správne modliť, pretože o Bohu dokáže patrične hovoriť len ten, kto ho osobne stretol a nadviazal s ním osobný kontakt. Bez živej modlitby kňazský a cirkevný motor postupne stráca výkon. Ak si seminaristi nevybudujú intímny vzťah k Ježišovi hneď po príchode do seminára a neprehlbujú si ho počas celého štúdia, hrozí im, že z nich vyrastú obyčajní cirkevní funkcionári.
ROZPRÁVAŤ O BOHU SA DÁ, LEN AK HO POZNÁM
Na čo kňaz nesmie zabudnúť?
Kňazovi, ktorý sa nemodlí, hrozí, že upadne do aktivizmu, povrchnosti a svetskosti. Každé ráno, ešte predtým, ako sa začne venovať svojmu apoštolátu, musí sa kňaz pohrúžiť do tajomstva Eucharistie. Život kňaza je nemysliteľný bez jeho synovského priľnutia k Božej Matke, ktorá podporuje kňazov v dodržiavaní ich prísahy vernosti.
Čo hovoríte na intelektuálny slovník kňazov?
Intelektuálna stránka predstavuje len jeden aspekt prípravy na kňazstvo. Oveľa dôležitejšia je vnútorná obsahová hĺbka vzťahu kňaz a Boh, ktorú vyjadrí jednoducho. Duchovní pastieri by mali hovoriť tak, aby im ich ovečky rozumeli. Je veľa takých kňazov, ktorí navliekli svoje kresťanské posolstvo do takého sofistikovaného a myšlienkovo zložitého habitu, že pomerne veľkú časť veriaceho ľudu nielen neoslovujú, ale dokonca odrádzajú.
Prečo je podľa vás dôležité, aby kňaz denne slúžil svätú omšu?
Kňaz zanedbávajúci každodennú svätú omšu si prestáva uvedomovať, ako veľmi nás Boh miluje, keď sa obetoval za nás.
Môže sa kňazovi stať, že zabudne na Boha?
Poznám veľa prípadov kňazov, ktorí už, zdá sa, zabudli, že jadrom ich zasväteného života je výlučne Boh. Cez deň in zostáva na neho len málo času, pretože sa venujú najrozličnejším aktivitám, pre ktoré používam označenie „aktivistická heréza“.
Akým životným heslom sa riadite vy ako kňaz?
Pracovať do posledného dychu, slúžiť Bohu a pomáhať ľuďom.
Titulná foto: vaticannews.va