TOP

Kázeň môže pohnúť svetom

Legenda však hovorí, že kázeň nie je žiadna hračka.

Raz sme si s kamarátmi vraveli také tie svoje roztomilo trápne nesplnené sny a ambície. Viete, aj dospelí ľudia môžu mať túžby typu: „Chcel by som si v izbe postaviť model nášho mesta z lego kociek…“ alebo „Ja som si vždy predstavovala, aké by to bolo vypýtať si desať kopčekov zmrzliny!“ Skrátka sny, ktoré sa teraz ako dospelí ostýchame splniť si a keď sme boli mladší, nepodarilo sa nám to (kto by už len svojmu dieťaťu doprial desať kopčekov? Ja tiež nie; ak ma však o ne raz požiadajú vnúčatá, možno sa dám prehovoriť – a kúpim aj sebe).

Jeden z priateľov sa nám vtedy zveril, že sa vždy túžil postaviť v kostole za ambonu a kázať. Pár kázní dokonca napísal a dodnes ich pred svetom schováva v tajnej zásuvke! Neviem ako vy, ale ja tomu vravím SUPERODVÁŽNY SUPERSEN! Veď priznajme si – skutočne vám nikdy nenapadlo, ako krásne by ste vedeli svoje myšlienky o nedeľných čítaniach rozviť a nechať sa nimi unášať pred simultánne unášaným publikom, pozorne načúvajúcim v kostolných laviciach? Mne áno – oj, a veru neraz (a minútku či dve som svojmu kamarátovi závidela, že mi jeho sen nenapadol skôr – a že nemám v zásuvke žiadnu vlastnú kázeň, dokelu!).

Áno, je to tak. V obdobiach vlastného rétorického ošiaľu (trvá od strednej školy podnes) som si i ja viackrát predstavovala, ako stojím pri oltári a hovorím ľuďom o Ježišovi, udalostiach z Písma a povzbudzujem k viere a nádeji; ako sypem z rukáva pamätihodné myšlienky a trošku aj mudrujem, jój! Ako malej sa mi to – logicky – nemalo ako podariť (ako malá som vlastne ani netušila, čo je to kázeň – pokrstená som bola až na druhom stupni základnej školy) a dnes už – logicky – rozumiem, že kázne sú výsadou kňazov a ja môžem písať akurát tak do svojej vlastnej tajnej zásuvky (ktorú si plánujem čoskoro založiť).

Máme skúsenosť stoviek kázní – ja i vy. Niektoré nás rozosmiali, iné sa len tak ledabolo obtreli o naše uši; pár kázní zarezonovalo v našich srdciach na niekoľko dní či dokonca dlhšie. Mnoho ráz sme sa dozvedeli nevídané dejinné či filozofické súvislosti. Sem-tam slová kňaza padli na úrodnú pôdu a my sme zmenili detail v uvažovaní, prežívaní či správaní počas bežného dňa. Párkrát nás v našej momentálnej situácii slová kázne dojali k slzám. Viacero kázní bolo popretkávaných príbehmi ako z kníh Bruna Ferrera, niektoré kázne sa začínali či končili výborným žartom (a pán sediaci vedľa vás sa tak rozosmial, až sa sám zháčil). Stalo sa i to, že nás slová od ambony nahnevali či dokonca zaboleli. Pravdepodobne sa však zhodneme na jednom – slová kázne majú veľký potenciál a je výborné, ak sú pripravené s dôslednosťou a láskou.

Uvažovali ste niekedy nad tým, ako taká kázeň vzniká? Myslím si, že ak kňaz spolupracuje na príprave homílie (čo je vlastne kázeň a ja chcem trošku zamudrovať, veď ma už poznáte) s Bohom, nemusí kázať dlho ani kvetnato. Stačí povedať niekoľko viet a človek cíti, ako sa mu Boh prihovára, ako ho chce povzbudiť k dobru. Slová zahrejú, možno i napomenú, ale – tak či onak – prinesú dobré ovocie. V spojení s Eucharistiou výborná kombinácia!

Vždy si predstavujem, ako si kňaz sadne za písací stôl či počítač, ponorí sa do modlitby a potom do čítaní. V hlave a srdci sa mu rozbehne myšlienka, ktorú treba zachytiť, rozviť, možno opäť premodliť… prečítať po sebe viackrát, doplniť, vyškrtnúť… Akoby ste písali maturitný sloh, no máte ho za úlohu každý deň, počas každého mesiaca a roka vašej kňazskej služby. Kdeže pár kázní v tajnej zásuvke! Stovky kázní, inšpirované skúsenosťou, umením, spoveďami či rozhovormi s ľuďmi, vlastným prežívaním, vzdelaním, názormi na to, čo hýbe spoločnosťou… obdivuhodné! A to dokonca medzi nami žijú i kazateľské celebrity, ktoré si farnosti pozývajú pri výnimočných príležitostiach! Hohohó!

Iste, sú i kňazi, ktorí nemajú prirodzený dar slova a srdce ich služby je napríklad v organizácii podujatí vo farnosti, zbožnej mariánskej úcte alebo vo sviatosti zmierenia, kde vedia jednoduchou myšlienkou trafiť pomyselný klinec po hlavičke. Všetci to poznáme – jeden z nás vyniká v tom, iný v dačom inom… A tak nás kázne niektorého z kňazov nadchnú, a iné nie – no a čo. Božie slovo je predsa živé a náš vzťah k nemu prehĺbi aj naše porozumenie toho, čo sa nám kňaz snaží v kázni odovzdať. Nekritizujme, neporovnávajme, nesnívajme o tom, ako skvelo by sme to zvládli my sami či niektorá z kazateľských celebrít, ktorú sme počuli pred pár rokmi v Šaštíne či Levoči. Plňme si svoje stavovské povinnosti a modlime sa, aby sa aj naši kňazi svedomito pripravovali, aby vedeli slovami od ambony predstavovať ľuďom Boha takého, aký skutočne je – ani sladkého a melodramatického, ani tvrdého a pomstychtivého –, ale Boha láskavého, odpúšťajúceho a zároveň náročného na nás všetkých.

Amen. (Prepáčte, beriem späť, nechala som sa uniesť.)



Komentáre