Keď Boh klope na dvere našej bubliny
Pojem komfortná zóna sa udomácnil v našej spoločnosti len pred časom. Nevychádza zo sakrálneho prostredia a môže sa zdať, že nijako nesúvisí s prežívaním viery. No aj kresťan môže (niekedy) nevedome skĺznuť do akéhosi stavu duchovného pohodlia. Ako ho rozpoznať a ako nájsť odvahu vystúpiť z komfortnej zóny v živote kresťana?
Komfortná zóna je psychologický stav, v ktorom sa človek cíti bezpečne, má veci pod kontrolou, pretože všetko je ľahko predvídateľné. Človek nie je konfrontovaný so stresovými situáciami a zriedka prežíva strach či úzkosť. Táto bublina pohodlia a predvídateľnosti má aj svoju druhú stranu. Ak sa pozrieme na človeka, ktorý je veriaci a uzatvára sa vo svojom komforte, ľahko skĺzne až k ľahostajnosti k svojmu okoliu. Uzatvára sa voči potrebám druhých, obmedzuje sa jeho osobný rast aj rast vo vzťahu k Bohu.
Odvaha vystúpiť a ponúknuť pomoc
Viackrát sa mi stalo, že sa mi ponúkala možnosť pomôcť a ja som tú myšlienku zahnala. A keď som už šancu premárnila, bolo mi to ľúto. Začala som sa pýtať, čo ma brzdilo. Keď som nad tým uvažovala, uvedomila som si niekoľko vecí. Prvá bola, že som mala strach, či druhý človek bude chcieť moju pomoc prijať a neodmietne ma. Ďalšia moja obava sa týkala toho, že ma to bude stáť čas a námahu.
Tieto dve veci ma však priviedli k myšlienke, že ak ja mám z toho strach, musí ma do služby a pomoci pozývať niekto iný. Vtedy som si uvedomila, že tieto zdanlivo ťažké veci chce odo mňa Boh a skrze vnuknutia Ducha Svätého ma k nim volá.
Po pár premárnených šanciach som si povedala, že budem mať odvahu odpovedať na toto volanie áno. A tak som cestou do práce zviezla staršiu pani z dediny, ktorá čakala v mraze na autobus k lekárovi. Ponúkla som susedom chlieb, keď sa v nedeľu chystali do obchodu, lebo im došlo pečivo. Navrhla som kolegyni, že za ňu vezmem suplovanie, keď mala iné povinnosti. Zároveň si uvedomujem, že určite boli aj chvíle, keď som potreby druhých nevidela.
Aj malý skutok ako veľký prejav lásky
Výstup z komfortnej zóny nemusí znamenať len veľké gestá. Nie vždy sa nám také situácie ponúkajú a nie vždy je v našich silách a schopnostiach pomôcť. Stačí si všímať aj drobné potreby svojej rodiny, kolegov či priateľov v situáciách, keď by pre nás bolo jednoduchšie nechať to tak. Malé skutky lásky naozaj nestoja veľa a prinášajú radosť nielen tým druhým, ale aj tým, ktorí mali odvahu k nim vykročiť.
Odvaha postaviť sa na stranu slabších a stáť pri tých, ktorých svet prehliada
Keď uvažujem, či je ťažšie ponúknuť svoju pomoc a čas alebo mať odvahu otvoriť ústa, keď sa niekomu ubližuje, to prvé sa mi napokon nejaví až také náročné. V tom druhom prípade sa vystavujeme riziku, že nebudeme pochopení, budeme odmietnutí spolu s tými, ktorých sa zastávame, a často aj zatiahnutí do konfrontácie. Obrana pravdy, spravodlivosti a dôstojnosti človeka je však to, k čomu nás Boh povoláva, aj keď to znamená, že opustíme bezpečný priestor.
Ak uvažujeme o ľuďoch na periférii, vôbec nemusí ísť o okraj spoločnosti. Často sú to ľudia, ktorí sú okolo nás. Kolegovia, ktorých nikto nezavolá na kávu; deti, s ktorými sa v triede nikto nehrá; ľudia z farnosti, ktorí čakajú, či ich niekto prizve do rozhovoru, spoločenstva, do blízkosti, po ktorej potichu túžia. Aj tu sa nám otvára priestor byť tými, ktorí urobia krok k opusteným a zaznávaným.
Odvaha slúžiť
Každý dostal od Boha talenty, aby ich rozvíjal v prospech seba aj iných. Služba v rodine či v zamestnaní sú pre nás jednoduchšie ako nasadenie svojich darov a schopností tam, kde sa to od nás neočakáva. Bojíme sa nielen obety času a síl, ale aj zlyhania či nedocenenia. Keď slúžime, je to navyše často aj bez očakávania odmeny. Prečo by sme sa mali vzdať bezpečia a riskovať nepohodlie? Lebo práve tam nás Boh pozýva rásť a učí nás, že skutočný život sa nežije tam, kde máme všetko pod kontrolou, ale tam, kde sa odvážime darovať.
Ježiš nás pozýva vystúpiť
Naša viera a láska k Bohu i k ľuďom rastú za hranicou pohodlia. Ježiš nás pozýva mať otvorené srdce pre druhých, odvahu ponúknuť pomoc, službu, či postaviť sa za tých, ktorých si svet nevšíma. Pretože „kto by si chcel zachrániť svoj život, stratí ho; ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“.(Mt 16, 25)
Foto: pexels.com