Keď je najdôležitejšia otázka: „A kto má omšu?“

Každý kňaz je darom pre Cirkev a každý z nich má Kristovu moc vyháňať zlých duchov, premieňať chlieb a víno na Kristovu telo a krv či rozhrešovať. Boh na jeho slovo zostupuje na zem, deje sa inkarnácia, obeta a vzkriesenie. V eucharistii sa stáva väzňom lásky v rukách kňaza.

Už niekoľko týždňov pracujem v optike. Dennodenne vidím, ako si zákazníci vyberajú okuliarové rámy, skúšajú, až kým im nesadnú tie správne. Človek si neustále niečo vyberá, slobodne sa rozhoduje. Vyberáme si oblečenie, denné menu v reštaurácii, program v televízii či divadelné predstavenie podľa hereckého obsadenia. Človek má na výber. Niekedy sa mi však zdá, že široká ponuka produktov, programov, jedla, oblečenia, smartfónov človeka mätie, ba čo viac, stáva sa prieberčivým, večne nespokojným, rozmaznaným…

Niekedy tú prieberčivosť dotiahne tak ďaleko, že preberá aj v tom, v čom by skutočne nemusel. Najviac ma zaráža, keď človek začne preberať z ponuky svätých omší podľa toho, ktorý kňaz kedy slúži, ktorý kňaz človeku najviac vyhovuje, ktorému sa radšej vyhne, ktorého má v zuboch a na ktorého omšu v žiadnom prípade nepôjde…

A tak priznávam, že otázka: „A kto má omšu?“ mi pripomína spomínané preberanie tovaru v obchode či denného menu v reštaurácii. Jednoducho, táto otázka mi „píli“ uši. Bolí ma. Vtedy mám chuť opýtať sa, kto hrá hlavnú úlohu v „divadelnom predstavení“ s názvom „omša“, na ktorú sa dotyčný chystá. Či je hlavnou postavou on sám, či kňaz, či hudba, alebo Ježiš Kristus a reálne sprítomnenie jeho najsvätejšej obety.

A spomeniem si na misijné krajiny, kde sú veriaci šťastní, keď majú svätú omšu raz za štvrťrok. Stačí si pozrieť niektoré dokumenty zo série Moja misia. Iste, sú situácie, ktoré človek potrebuje po svätej omši, prípadne pred ňou s kňazom vyriešiť. No ja píšem o niečom inom. Úplne inom. A teda, drahá sestra, drahý brat, aká je moja odpoveď na otázku: „Kto má omšu?“? Svätú omšu „nemá“, svätú omšu „slúži“:

 

 

1. Kňaz, ktorý si prešiel cestou od prvotného impulzu uvažovania nad kňazstvom, cez rozpoznávanie svojho povolania až ku kňazskej vysviacke. Iste to boli roky plné hľadania, modlitby, istoty striedajúcej sa s neistotou, strachu, ale nakoniec viery a odvahy vykročiť za Majstrom. Aj keď sa ti zdá, že je neschopný, večne sa v kázňach opakujúci, je Bohom vyvolený. Vyňatý z ľudu, aby bol celý Kristov, aby bol nielen Alter Christus, ale Ipso Christus – nielen druhým Kristom, ale samým Kristom, ako to napísal vo svojej knihe Boh alebo nič kardinál Robert Sarah.

2. Kňaz (rímskokatolícky), ktorý sa pre Krista a jeho nevestu Cirkev zriekol manželstva a s ním spojených manželských dobier.

3. Kňaz, ktorý je zvlášť v dnešnej dobe pod drobnohľadom veriacich, médií, pod tlakom okolia a každý jeho chybný krok je posudzovaný, odsúdený, často býva neprávom obvinený. Ako povedal pápež František: „Kňazi sú ako lietadlá, hovorí sa o nich len vtedy, keď padnú…“

4. Kňaz, ktorý je hriešny človek, no na jeho slová sa mení chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista. Raz mi jeden kňaz povedal, že si v mysli premietal, ako by asi vyzeral rozhovor Boha Otca a Ducha Svätého o slovách premenenia. Podľa neho by vyzeral asi takto: Boh Otec hovorí Duchu Svätému:

„Dobre sa započúvaj… vždy, keď kňaz vysloví počas svätej omše tieto slová: ,Preto ťa prosíme, posväť tieto dary rosou svojho Ducha, aby sa nám stali telom a krvou nášho Pána, Ježiša Krista,‘ zostúpiš do chleba a vína a stanú sa telom a krvou môjho Syna.“

Nato sa Duch Svätý opýta: „A mám zostúpiť aj vtedy, keď je kňaz nesústredený?“

Otec odpovedá: „Áno.“

„Aj vtedy, keď je nehodný?“

„Áno, nikdy nebude hodný.“

„Aj vtedy, keď pochybuje o tom, čo sa práve deje?“

„Áno, aj vtedy.“

„Aj keď je v ťažkom hriechu?“

„Áno, aj keď je v ťažkom hriechu… Jednoducho, vždy, keď budeš počuť kňaza počas svätej omše hovoriť slová eucharistickej modlitby…“

Kňaz vysluhuje sviatosti „ex opere operato“ – bez ohľadu na stav svojho svedomia. Aký obrovský dar veriacim! Boh nie je viazaný vnútornou dispozíciou kňaza.

 

 

5. Kňaz, ktorý slúži svätú omšu in persona Christi (!) – v osobe Ježiša Krista. Svätý pápež Ján Pavol II. píše vo svojom dokumente O eucharistickom tajomstve a kulte: „Kňaz slávi najsvätejšiu obetu „in persona Christi“, čo značí viac než v mene Krista, znamená to, že kňaz slúži v špecifickom sviatostnom STOTOŽNENÍ s najvyšším a večným kňazom, ktorý je výlučným, opravdivým a oprávneným Autorom a Subjektom tejto svojej obety.“

 

Catelina Rivas, mystička, ktorej Panna Mária odhalila tajomstvá svätej omše o momente premenenia, píše: „Celebrant vyslovil slová premenenia. Hoci bol normálneho vzrastu, náhle začal rásť a naplnilo ho nadprirodzené svetlo, ktoré ho obklopilo a okolo tváre zosilnelo tak, že som nemohla vidieť črty jeho tváre. Keď zdvihol hostiu, uvidela som jeho ruky. Na ich vonkajšej strane mal nejaké znaky, z ktorých vyžarovalo svetlo. Bol to Ježiš. Bol to on, ktorý zahalil celebranta svojím telom a akoby láskyplne objímal jeho ruky. V tej chvíli hostia začala rásť, až bola celkom veľká. Bola na nej tvár Ježiša a hľadela na svoj ľud.“

6. Kňaz, ktorý je Božím darom pre Cirkev, pre svet.

A preto, drahá sestra, drahý brat, ktorý si preberáš, vyberáš, zvažuješ, vyhýbaš sa… prajem ti skutočnú slobodu ducha a radosť z ponúkaného daru svätej omše. Nebuď naviazaný na osobu kňaza, neživ v sebe posudzovanie, vyhradzovanie či vyvyšovanie jedného nad druhého. Zameraj sa na podstatu, na Krista a jeho lásku k tebe. Každý kňaz je darom pre Cirkev a každý z nich má Kristovu moc vyháňať zlých duchov, premieňať chlieb a víno na telo a krv či rozhrešovať.

Boh na jeho slovo zostupuje na zem, deje sa inkarnácia, obeta a vzkriesenie. Stáva sa väzňom lásky v rukách kňaza. Iste, nie každý je dobrý rečník, nie každý dokáže byť empatický tak, ako to očakávaš, nie každý vládze počúvať toľko, koľko od neho očakávaš, dať toľko pozornosti, koľko žiadaš, možno ťa niektorý zranil, možno odmietol pomôcť… Odpusť mu. Aj on je len človek. A napokon: akých kňazov si vymodlíme, takých budeme mať!