Kedy je človek naplno človekom
Autor: Jozef Žvanda, univerzitný kaplán na Katolíckej univerzite v Ružomberku
Človek je naplno človekom, ak rešpektuje Božie zákony.
Jozef a Mária naplno rešpektujú Božie zákony. Jozef a Mária však rešpektujú aj svetské zákony. Svetské zákony a predpisy majú mať svoj základ v Božích zákonoch. Ak tomu tak je, potom aj Božie aj svetské zákony pomáhajú človeku byť naplno človekom. Ak svetské zákony a predpisy majú svoj základ v Božích zákonoch, potom sa človek nemusí báť, že zblúdi. Ak svetské zákony majú svoj základ v Božích zákonoch, potom ich má človek rešpektovať. Ak to tak nie je, má byť veľmi pozorný a opatrný a má urobiť všetko pre to, aby svetské zákony mali svoj základ v Božích zákonoch.
Človek je naplno človekom, ak miluje.
Jozef miluje Máriu, má k nej nesmiernu úctu. Jozef miluje aj dieťa, ktoré Mária nosí pod srdcom. Jozef miluje Máriu, a preto ju neopúšťa, ani v šťastí, ani v nešťastí. Problémy a ťažkosti nie sú pre Jozefa dôvodom, aby Máriu s dieťaťom opustil, naopak, stojí pri nich. A rovnako aj Mária. Nie je hysterická, nešomre, ale dôveruje Bohu a o svoj údel sa delí s Jozefom. Tak aj Mária aj Jozef sú naplno ľuďmi, lebo naplno milujú.
Človek je naplno človekom, ak je naplno slobodný.
Jozef s Máriou sú naplno slobodní ľudia. Sú naplno oslobodení od matérie, ktorá často človeka zotročuje. Naplno si uvedomujú, že nie ľudské dlane, ale na prvom mieste ľudské srdcia treba naplniť. Ak naplníme ľudské srdcia láskou, raz ľudské srdcia naplnia aj ľudské dlane. Sú naplno oslobodení od ľudských názorov a ľudskej logiky. Na prvom mieste rešpektujú Božiu logiku. A tak sú naplno slobodní a naplno ľuďmi, tak ako naplno človekom, Bohočlovekom, bude to malé betlehemské dieťa, ktoré je jediným dôvodom našich Vianoc.
Boh sa stáva človekom, aby nám ukázal, ako sa stať naplno človekom. V jednom starom dome bol tento nápis na stene: „Len svätí a milujúci uzdravia svet. Tí, ktorí sa neustále náhlia, ho znetvorujú, tí, ktorí nenávidia, ho ničia, tí čo stále hýria a len sa zabávajú, ho vyprázdňujú. Len šikovní a obratní ho nezachránia a pôžitkári zhasínajú svetlo. Tí, ktorí v tichosti kráčajú, zachránia dom, tí, ktorí sa zriekajú, zdobia ho. Tí, ktorí slúžia Bohu, žehnajú dobe a kajúcni zbavujú svet utrpenia. Si povolaný, aby si sa zúčastnil. Vstup medzi svätých, milujúcich.“