Kňaz Dávid Černiga: Najdôležitejšie je, aby dieťa v Pôste pochopilo, že Ježiš ho má rád a že láska sa prejavuje cez malé skutky
Pôstne obdobie je pre dospelých časom stíšenia, sebazaprenia a prípravy na Veľkú noc. Ako ho však prežívajú deti? Dokážu pochopiť jeho hlbší význam alebo ho vnímajú len ako obdobie zákazov a obmedzení? V rozhovore s novokňazom Dávidom Černigom sa pozrieme na to, ako možno deťom citlivo priblížiť zmysel pôstu, ako s nimi hovoriť o obete, dobre a vďačnosti a ako im môžeme pomôcť objaviť radosť z malých skutkov lásky počas prípravy na sviatky Zmŕtvychvstania.
Prečo by sa deti už od detstva mali učiť to, aký je hlavný význam Pôstu?
Je to veľmi dôležité, lebo práve v Pôstnom období sa viac naučia myslieť na Ježiša a menej na seba. Je to obdobie, keď si trochu niečo odoprieme, aby sme mali viac miesta v srdci pre lásku, dobro a modlitbu. Pôst nie je o smútku, ale o tom, že sa pripravujeme na najväčší kresťanský sviatok, ktorým je Veľká noc.
Líši sa prežívanie pôstu (pôst od jedla na Popolcovú stredu a Veľký piatok) u detí od toho, ako ho v tieto dni prežívajú dospelí?
Áno, líši sa. Cirkev deti nepobáda k prísnemu pôstu od jedla, ktorý platí pre dospelých. Deti sa učia pôstu skôr cez malé obety, sebaovládanie a dobré skutky. Ide tu skôr o výchovu srdca, nie o splnenie zákona.
PÔST V RODINE MÁ BYŤ SPOLOČNÁ CESTA, NIE TREST
Ako môžu rodičia prispôsobiť Pôst rodinnému životu s menšími deťmi? Musia sa deti niečoho vzdať alebo existujú aj iné formy pôstu vhodné pre ich vek?
Deti sa nemusia nevyhnutne niečoho vzdávať v zmysle bolesti. Pre ne je vhodné napríklad obmedziť rozprávky, mobil, viac pomáhať pri domácich prácach, naučiť sa odpustiť, pomôcť súrodencovi, ak je treba, alebo urobiť niečo pekné pre druhých.
Pôst v rodine má byť spoločná cesta, nie trest. Je tiež pekné, ak dokážeme počas Pôstu jeden druhého v pôstnom predsavzatí správne podporiť slovami ako: „Nevzdávaj sa, zvládneš to, spolu to dokážeme!“
Čo je podľa vás najdôležitejšie, aby si dieťa z Pôstneho obdobia odnieslo?
Najdôležitejšie je, aby dieťa pochopilo, že Ježiš ho má veľmi rád a že láska sa prejavuje cez malé skutky. Ak si dieťa odnesie skúsenosť, že dobro má zmysel a že Boh odpúšťa, tak si myslím, že pôst u konkrétneho dieťaťa splnil svoj cieľ.
KRÍŽOVÁ CESTA PRE DETI MÁ BYŤ JEDNODUCHÁ, KRÁTKA A KONKRÉTNA
Aký charakter by mala mať modlitba krížovej cesty, ktorá je venovaná deťom?
Krížová cesta pre deti má byť jednoduchá, krátka a konkrétna. Mne sa veľmi páčia krížové cesty v prírode. Pochádzam z mestečka Stropkov a u nás je krásny zvyk, že sa na Veľký piatok chodí na krížovú cestu zo Stropkova na jednu z našich filiálok – na Baňu. Cestou tam ideme v sprievode, modlíme sa svätý ruženec a keď prídeme hore na Baňu, už nás tam čakajú veriaci z Bane.
Tam je vidno, koľko detí sa spolu s ostatnými veriacimi modlí krížovú cestu. Je to krásny spôsob, ako deti nenútene viesť k modlitbe krížovej cesty. Dôležité je, aby deti cítili, že sa nemodlia samy, ale spolu s rodičmi, rodinou, kňazom, či celým spoločenstvom.
Počas môjho pôsobenia ako diakona vo Farnosti Kráľovnej pokoja v Košiciach sme mávali aj polodramatizovanú krížovú cestu, do ktorej sa zapojili deti i mladí a stvárnili v nej jednotlivé postavy. Aj takýmto zaujímavým spôsobom dokážeme deťom krížovú cestu spestriť a obohatiť.
Ako môžeme deťom jednoduchým spôsobom priblížiť význam pokánia a odpustenia?
Najlepšie im to ukážeme cez príklady zo života: hádka, krivda, zmierenie. Deťom môžeme povedať, že pokánie je, ako keď si umyjeme špinavé ruky – srdce sa očistí a znovu môže milovať. Spoveď potom nie je strašiak, ale dar.
Viete uviesť jednoduché príklady pôstnych „výziev“, ktoré sú pre deti vhodné?
Je veľmi dôležité, aby boli primerané veku dieťaťa, jedine tak ich môže zvládnuť. Napríklad: urob každý deň jeden dobrý skutok; pomodli sa za niekoho konkrétneho; skús prežiť deň bez zbytočného sťažovania sa; pomôž niekomu bez toho, aby si čakal pochvalu; večer pred spaním nezabudni poďakovať za prežitý deň Bohu.
Dokážu deti pochopiť pravý význam Ježišovho utrpenia na kríži?
Menšie deti vnímajú skôr emócie, smútok, bolesť. Staršie už chápu obetu a zmysel utrpenia. Treba zdôrazňovať, že Ježiš netrpel preto, že musel, ale preto, že nás miluje. Nikdy by sme nemali deti strašiť, ale viesť ich k dôvere.
Čo je podľa vás najdôležitejšie posolstvo, ktoré by si deti mali odniesť z príbehu Ježišovho utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania?
Že láska je silnejšia než smrť, že aj keď prídu ťažké chvíle, Boh nás nikdy neopustí. A že po kríži vždy prichádza vzkriesenie, radosť a nový život – pre Ježiša aj pre nás. Nech je pre nás všetkých Pôstne obdobie časom stíšenia, návratu k podstatnému a prehĺbenia vzťahu s Bohom i s ľuďmi okolo nás.
Prajme si navzájom, aby sme v tichu Pôstu nanovo objavili silu modlitby, radosť z odpustenia a istotu, že Boh kráča s nami v každej situácii. Nech nás Veľká noc naplní nádejou, že láska má vždy posledné slovo.
Foto: archív respondenta