Kňaz Peter Paľovčík: Vypočúvať ľudí v procese anulácie manželstva je ťažšie ako spovedať

Kňaz Peter Paľovčík: Vypočúvať ľudí v procese anulácie manželstva je ťažšie ako spovedať
Peter Paľovčík alias Páter Peter je gréckokatolícky kňaz, učiteľ taliančiny, cirkevný sudca a autor podcastu, v ktorom sa rozpráva so známymi osobnosťami hlavne o viere a náboženstve. Rád sa pýta a počúva ľudské príbehy a postoje na rôzne témy. Čo všetko obnáša byť cirkevným sudcom, prečo vznikol jeho podcast alebo prečo je lepšie najprv počúvať, až potom hovoriť?

Máme za sebou vianočné sviatky. Ako ste ich prežili?

Veľmi pokojne v kruhu najbližších, v našej farnosti. Chvalabohu sa nám covid i chrípky vyhýbali.

 

Aký bol váš najkrajší moment týchto Vianoc?

Keď som si na Štedrý deň v chráme uvedomil, za čo všetko som Bohu vďačný v mojom živote. Za rodinu, farnosť, za stretnutia počas celého roka.

 

DRVIVÁ VÄČŠINA MANŽELSTIEV UŽ ZAČALA ZLE

Ste cirkevný sudca. Čo vlastne tento pojem znamená?

V prvom rade nie je pojem cirkevný sudca rovnaký, ako pojem civilný sudca. Respektíve cirkevný sudca nemá právomoci, aké má civilný. Dostáva právomoc od biskupa, ktorý mu môže delegovať súdnu a výkonnú moc. Výkonnú napríklad deleguje, aby niektorý kňaz šiel posvätiť obnovený chrám. A tak je to aj so súdnou mocou. Deleguje túto moc na kňazov, aby mohli posudzovať to, čo prináleží Cirkvi. Generálny Súdny vikár musí niektoré rozsudky vynášať v trojčlennom kolégiu sudcov, preto sú potom nominovaní kňazi a medzi nimi aj ja, aby patrili do tohto kolégia.

 

Aké je to byť v role sudcu?

Je to obrovská zodpovednosť. Prvé roky som prípady bral veľmi osobne. V procese anulácie manželstiev prebieha vypočúvanie osôb, kedy si musíme vypočuť neľahké osudy ľudí. Bolo to náročné. Nechcelo sa mi to veriť, ale je to oveľa náročnejšie ako spovedať ľudí. V tomto prípade mi ľudia do detailov hovoria, ako vznikal ich vzťah.

Mnohokrát je človeku až ľúto, ako si dokázali pokaziť život. Vidieť toto všetko na človeka doľahne. Človek, ktorý s tým pracuje, si musí vytvoriť ochranný mechanizmus, aby sa odosobnil od ľudských osudov. Niektoré prípady sú už od začiatku zjavné, iné sú omnoho zložitejšie. Táto rola má svoju tmavú stránku, ale aj povzbudzujúcu, pretože môžem skrze ňu ľuďom pomôcť.

 

V čom vám pomáha táto služba?

Veľmi mi to pomáha pri mojom osobnom manželskom živote, aby som sa vyvaroval niektorým často sa opakujúcim veciam. Pomáha mi to, ak za mnou prichádzajú páry a pýtajú si radu, keď majú manželské krízy. No hlavne mi to pomáha pri príprave snúbencov. Zo skúseností im viem rozprávať, čo sa môže v manželstve pokaziť, ak podcenia alebo sa nevenujú niektorej oblasti. Cirkevný sudca sa potom inak pozerá na manželstvo, na jeho prípravu a aj jeho krízu.

 

Aké najčastejšie prípady sa riešia na cirkevnom súde?

Na našom súde máme kauzy, ktoré sa týkajú anulácie manželstiev a disciplíny kňazov. Vo väčšine prípadov sú už manželstvá civilne rozvedené, následne si podávajú žiadosť na cirkevný súd. Tam sa posudzuje, či bolo manželstvo právoplatne uzavreté a následne vyhlásime manželstvo za anulované, čo pomáha ľuďom, aby opäť uzatvorili v Cirkvi manželstvo a mohli pristupovať k sviatostiam.

 

Čo je najťažšie na celom procese každého prípadu?

Z môjho pohľadu je to zodpovednosť a byť objektívny. Keď človek niekoho vypočuje, má pocit, že je to tak. No potom vypočúva druhú stranu a zistí, že pribudol ďalší pohľad. Potom prídu svedkovia a tak ďalej. Niekedy mi pomáhajú aj starší kolegovia, aby ma usmernili, ako sa mám na danú vec pozerať. Niekedy je ťažké byť ľudský a zároveň profesionálny. Ako napríklad povedať aj to, že anulácia bola zamietnutá. Drvivá väčšina manželstiev, ktoré sa rozpadnú, už zle začala.

 

Kňaz Peter Paľovčík: Vypočúvať ľudí v procese anulácie manželstva je ťažšie ako spovedať  

HOVORIL SOM BOHU: PANE, KEĎ TO MÁ BYŤ, NECH JE TO TVOJE DIELO

Vytvárate podcast, kde pozývate známe osobnosti a pýtate sa otázky aj z oblasti viery. Čo vás pobádalo k vytvoreniu tohto podcastu? Alebo ako sa z kňaza stane tvorca podcastov?

Skrze niektorých priateľov z mladých čias, napríklad skrze Milana Junior Zimnýkovala, s ktorým som bývalý spolužiak z gymnázia, som sa spoznal s ďalšími ľuďmi, ako napríklad Marcel Forgáč, cez neho manželov Moniku Hilmerovú a Jara Bekra atď. Zoznámil som sa s nimi a bolo pre nich fascinujúce, že som gréckokatolícky, ženatý kňaz. (úsmev) Rozhovory, ktoré neboli cielené, boli zaujímavé, a keď som o tom rozprával manželke alebo priateľom, povedali mi, že by v tej chvíli chceli byť pri tom. Zistil som, že sa to dá…

 

Ako ste teda postupovali ďalej?

Oslovil som niektorých známych ľudí na rozhovor, súhlasili, stretli sme sa, aj keď to bolo niekedy ťažké zosúladiť, keďže ja som na východe a oni sú na západe. Začalo to krátko po korone, kedy ešte mali viac času. Sami spomínali, že nad sebou premýšľali, že sa počas nej našli, takže všetko tak akoby do seba zapadalo. Povedal som si, Pane, keď to má byť, nech je to tvoje dielo.

Známi ľudia majú veľa sledovateľov, a tak si ľudia môžu vypočuť mňa kňaza, ako napríklad hlas Cirkvi, a budú počuť rôzne názory, ako ktoré veci vnímajú. Počet vypočutí závisí aj od hostí a ich popularity.

 

Podľa čoho si vyberáte hostí?

Môj výber je skôr intuitívny. Viem, že mi niekto, s kým sa ja poznám, môže zohnať niekoho ďalšieho. Napríklad cez Adelu Vinczeovú som sa dostal k Sajfovi alebo som mal rozhovor aj s Pavlom Čekanom, ktorý je vedec a je veriaci. Tým som chcel vyjadriť skutočnosť, že tieto veci nejdú proti sebe.
Je to hlavne o tom, aby mal záujem o rozhovor a aby bol známy. Boli aj takí, ktorí ma odmietli, ale nebral som to osobne, prijal som to a hľadal som ďalej. Aj ľudia mi píšu, s kým by chceli počuť rozhovor. Niekedy je ťažké nájsť spoločný dátum, miesto a aj technické vybavenie. Minule som robil hodinový rozhovor s Matejom Tóthom, ktorý som nenahral. (smiech) Bolo mi potom z toho do plaču, ale snáď sa to druhýkrát podarí. Už viem, ako nahrávať. (smiech)

 

Ako vnímate vy názory svojich hostí v podcastoch?

Vždy na začiatku rozhovoru ľuďom hovorím, že som prišiel počúvať. Neprišiel som moralizovať, presviedčať o opaku. Moje otázky sú preto, aby zazneli odpovede a mnohokrát je to zrkadlo Cirkvi, kedy ľudia niečo pomenujú, čo sa my v Cirkvi bojíme pomenovať. Keď sa ma oni pýtajú, nebojím sa odpovedať a nebojím sa povedať aj, že čosi neviem.
Inšpirujúca je pre mňa pokora slávnych ľudí, s ktorými sa stretávam.

 

KAŽDÝ DEŇ ZAČÍNA S PREDSAVZATÍM

Boli ste nominovaný na podcast roka v súťaži Signaly awards. Aký to bol pocit?

Predtým, než ste mi to povedali, som ani netušil, že som tam nominovaný, ale bol som príjemne prekvapený. Super je, že som nebol posledný. (smiech) Teší ma každá spätná väzba, každé vypočutie, a že to má taký dosah. Minule mi prišla štatistika, že bol prekonaný nejaký míľnik vo vypočutí, potešilo ma to, ale čo je to oproti večnosti. (úsmev)

 

Začal sa nový rok. Máte nejaké ambície, koho by ste chceli pozvať do podcastu?

Mám, mien je veľa. (úsmev) Za všetkých spomeniem Mariána Hossu. Z môjho pohľadu je to silná osobnosť. Už som rozhodil siete, tak dúfam, že to vyjde. Ďalej viacerí herci alebo speváci, ktorí majú bližšie k Cirkvi alebo aj nie. Dúfal som, že sa porozprávam s pánom Lasicom, ale už to nevyšlo, takisto je mi ľúto, že som nestihol rozhovor s profesorom Krčmérym. Som otvorený rôznym možnostiam, no politike a osobnostiam v nej sa vyhýbam.

 

Vy osobne máte nejaké novoročné predsavzatie?

Novoročné predsavzatie nemám. Ja mám skôr každotýždňové alebo zo dňa na deň, ktoré sa snažím dodržať. Silvester je pre mňa obyčajný večer a Nový rok je pre mňa prikázaný sviatok. (úsmev) Premýšľam nad tým, aká bude homília na tento sviatok. Aj moja manželka to potvrdzuje, že bez problémov idem na Silvestra spať. (úsmev) Každý deň začína s novým predsavzatím, ktoré možno padne, ale treba začať odznova.

 

SPÁJAŤ ĽUDÍ BUDE TO, AK SA BUDÚ POČÚVAŤ

Teraz je spoločnosť dosť rozdelená v názoroch. Ako by sme my ako kresťania mohli, naopak, spoločnosť spájať?

Niekto by povedal, aby sme si stáli za svojou pravdou, ale to je cesta k tomu, ako ľudí rozdeľovať. Kto je zásadový a háji iba svoje, narazí. Pápež František pred synodou povedal: Počúvať, hovoriť, počúvať. To bude spájať ľudí, ak sa budú počúvať. Nemusím na všetko reagovať, ale môžem povedať len, aha, takto som sa na to nepozrel, budem nad tým premýšľať. Som rád, že si mi povedal svoj názor, ja mám iný, ale je to v poriadku. Mali by sme najprv počúvať a potom sa správne pýtať. Pre ľudí budeme príjemní vtedy, keď ich budeme počúvať.
Keď Ježiš prišiel k Zachejovi, nepovedal mu, aby najskôr dal do poriadku svoj život, ale povedal, že dnes budem u teba stolovať. Nie je zaznamenané, aby Ježiš niekoho poučoval alebo moralizoval. A v tej chvíli sa Zachej postavil a povedal, že úplne zmení svoj život. Preto si myslím, že kresťan by mal byť tým Ježišom, ktorý spríjemní atmosféru, nebude vytvárať rozbroje, polarizovať.

 

Prečo je dobré diskutovať aj s neveriacim človekom alebo s človekom, ktorý má iný názor ako my?

Najlepšie je rozprávať sa s ľuďmi o tom, čo nás spája. Dôležité je nájsť si partnera na rozhovor, ktorý je schopný viesť rozhovor a počúvať ho. Ak má opačný názor, mali by sme ho vypočuť s láskou a porozumením.

 

Čo máte najradšej na rozhovoroch o viere?

Fascinujú ma jednotlivé ľudské príbehy, rôzne pohľady a prežívanie viery. Nemám potrebu vyvracať ich názor, skôr zisťujem, ako k nemu dospeli.

 

Dostali ste už otázku z oblasti viery a kresťanstva, na ktorú ste nevedeli odpovedať?

Áno. Buď to boli veci, ktoré som naozaj nevedel alebo som si uvedomil, že by bolo zbytočné o tom hovoriť. Moja odpoveď by neviedla k ničomu.

 

Aké predsavzatie by sme si mali dať, aby to prispelo k lepšiemu spolunažívaniu?

V dnešnom svete máme mnohé predsudky, či už voči menšinám, alebo k jednotlivcom. Odporučil by som každému modliť sa za to alebo za toho daného človeka, voči ktorému mám predsudky. Pomenovať to pred Bohom a modliť sa zaňho. Neviem niekoho počúvať, prijať, modlím sa zaňho, žehnám mu. Je to jedna z najťažších vecí. Silu modlitby nepredčí nič.

 

 

Rozhovory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00

Obchod+