Kňaz v Chorvátsku: V duchovnom živote neexistujú prázdniny, kresťanmi máme byť kdekoľvek sme

Gréckokatolícky kňaz Ján Jakubov prišiel do Chorvátska v roku 2018 ešte ako študent teológie. V roku 2021 sa stal správcom farnosti Kričke a zároveň rektorom Svetišta Pokrova Presvete Bogorodice. O jeho farskom spoločenstve i tunajšom prežívaní duchovného života sme sa rozprávali v rozhovore. 

Otec Ján, predstavte nám vaše farské spoločenstvo.

Moje farské spoločenstvo je veľmi rôznorodé. U Kričkama nebol kňaz dlhých osemdesiat rokov. Na začiatku sme tu boli iba ja a moja manželka, postupne nám Pán posielal ľudí, ktorí sa zaujímajú o východnú liturgiu a duchovnosť. 

Po každej nedeľnej svätej liturgii ponúkame našim farníkom vždy priestor na priateľské rozhovory pri káve, to buduje naše farské spoločenstvo ešte viac a pre ľudí to vždy veľa znamená. Je to tu doslova misia a úplne iná pastorácia ako na Slovensku.

Čo všetko je okrem spravovania vašej farnosti ešte vašou úlohou? 

Okrem našej farnosti som ešte správcom pastoračného centra v Zadare, čo je taká „farnosť v plienkach“, kde slúžim svätú liturgiu každú nedeľu večer. Okrem toho spravujem aj farnosť v mestečku Vrlika, kde každý rok na Svätú Trojicu organizujem svätú liturgiu a som zodpovedný za všetkých gréckokatolíkov na území Šibenko-kninske a Zadarske županije, čiže na území dvoch krajov, a to je polovica Dalmácie. Hovoria mi, že mám jurisdikčné územie ako malý biskup. (smiech)

Chorvátsku sa mi splnil môj sen 

Čo sa vám na tejto krajine najviac páči?

Krajina sama o sebe mi učarovala od prvého momentu. V Chorvátsku sa mi v podstate splnil môj sen. Ešte v seminári na Slovensku som sa niekoľko rokov modlil za malý kamenný chrám neďaleko mora a samozrejme, na prvom mieste za Božiu vôľu v tom všetkom. No a Pán Boh mi dal takú menšiu katedrálu. (smiech)

Ako prežívate v Chorvátsku leto? 

Ak mám pravdu povedať, ja veľmi letnú dovolenku nemám, lebo keďže u nás je dovolenková sezóna, všetci prichádzajú k nám. Nemôžem si veľmi dovoliť v lete niekde odísť. Venujem sa tiež pestovaniu väčšieho množstva rôznych druhov zeleniny a ovocných stromov a ešte všeličoho iného, a to potrebuje pravidelné zalievanie, takže som celé leto doma. More mi veľmi nechýba, keďže ho mám veľmi blízko, asi pol hodiny autom od miesta, kde s rodinou bývame. Na dovolenku cestujeme s rodinou stále na Slovensko väčšinou na jeseň a na jar.

Ako sa žije v Chorvátsku mimo letnej sezóny?  

Pokojne. Často sa už v strede leta smejeme, kedy tí turisti konečne odídu, lebo sa všade motajú. (smiech) Tu sú krásne všetky ročné obdobia, takže človek si môže vychutnať krásu okolia stále. Aj v zime je veľa slnečných dní a tak sa dá vypiť káva na terase pri mori za krásneho teplého slnečného počasia.

Dá sa povedať, že Chorvátsko je kresťansky založená krajina?

Do veľkej miery áno, aj keď sa to nedá globalizovať.

Ak by ste mali porovnať slovenských a chorvátskych veriacich, čo máme spoločné a čo odlišné?

Ťažko povedať, nikdy som sa tak nad tým nezamýšľal. Je tu však dosť veľký rozdiel v mentalite kontinentu a mentalite prímoria. Všeobecne ľudia sú tu omnoho otvorenejší, srdečnejší a mnohí majú väčšiu úctu voči „posvätnému“. Je jedno, či je to pravoslávny, či františkán. Tu spravujú mnohé farnosti františkáni, takže sú nejakým symbolom prímorského vnútrozemia, k takým sa správa väčšina národa úctivo, lebo je to niekto zasvätený Bohu.

V akom stave sú miestne chrámy?

Náš miestny chrám bol napríklad počas druhej svetovej vojny dvakrát podpálený a v poslednej vojne v deväťdesiatych rokoch bola polovica chrámu zbombardovaná. 

Keď sme sa sem s manželkou v roku 2019 presťahovali, chrám bol v procese obnovy, nemal ešte ani veniec. Keď sme prišli do môjho terajšieho pôsobiska, bol som ešte bohoslovec. Dozeral som na obnovu chrámu a nalieval som podlahy s robotníkmi, takže poznám každý jeden kameň v chráme.

Aké vierovyznania môžeme v Chorvátsku nájsť a ktoré z nich má najväčšie zastúpenie?

Chorvátsko je väčšinovo katolícka krajina. Nachádza sa tu aj Pravoslávna cirkev, ktorá je druhá najväčšia, a tiež tu žije aj malé množstvo moslimov.

Tým, ktorým záleží na duchovnom živote, idú do chrámu kdekoľvek sa nachádzajú

Chorvátsko je najmä v lete turisticky veľmi vyhľadávanou krajinou. Povinnosť zúčastniť sa na liturgii však prázdninami nekončí. Ako sú na tom domáci Chorváti, či zahraniční turisti? Vyhľadávajú návštevu chrámu aj počas letnej dovolenky?

Miestni sú v lete doma, keďže majú more niektorí za rohom, niektorí skoro na dvore, a tí, ktorí prídu z kontinentu k nám a sú praktizujúci veriaci, idú na omšu či liturgiu aj počas dovolenky. A takisto to platí aj o turistoch – tí, ktorým záleží na ich duchovnom živote, idú v nedeľu do chrámu kdekoľvek sa nachádzajú.

Stretli ste počas letnej dovolenkovej sezóny na nedeľnej liturgii i Slovákov? 

Samozrejme, prichádzajú mnohí, či už laici alebo i kňazi a stále sa ozvú a zaujímajú sa o to, kedy môžu prísť na svätú liturgiu. 

Ako sa dá žiť duchovný život aj počas letných dní? 

Podľa mňa tak, ako aj počas iných období roka. V duchovnom živote neexistujú prázdniny. Keď ideme na dovolenku, neodložíme Boha doma do skrine a keď z nej prídeme, tak ho z nej vyberieme. Kresťanmi máme byť kdekoľvek sme!