Kňaz, vdovec a otec Marián Kolník: V starobe treba ďakovať a tešiť sa

Keď mal 21 rokov, rozhodol sa, že bude kňazom. Jeho sen sa splnil až o šesťdesiat rokov. Dnes má vyše deväťdesiat a takmer každý deň ešte spovedá.

Zmaturovali ste v roku 1949. To už vládli komunisti. Napriek tomu ste sa rozhodli byť misionárom. Bola to dobrá voľba?

Rozmýšľal som nad medicínou a teológiou. Už vtedy museli maturanti, ak chceli študovať na vysokej škole, ísť na brigádu. Poslali nás na stavbu širokorozchodnej trate z Košíc. Napísal som odtiaľ svojej sesternici Stázke, chcel som od nej radu. Ona mi napísala: „Maroško, vyber si to, kde môžeš urobiť viac dobra.“ Ten list mám dodnes odložený. Aj medicína je krásna, ale keď som chcel zachrániť človeka pred zánikom, tak som si vybral teológiu.

Rok už boli komunisti pri moci, nijako vás to neovplyvnilo pri voľbe povolania?

Vtedy sa to ešte nedalo tak jasne vidieť. Rok 1949 bol posledný rok, keď sme sa ešte na gymnáziu modlili. A to bola novomestská reálka, teda štátne gymnázium. V auguste som sa išiel do Nitry k verbistom opýtať, či by som mohol ísť študovať k nim za kňaza, za misionára. Páter provinciál povedal, že samozrejme.

Takže pred vami bola kariéra misionára. Kam ste chceli ísť do sveta?

// Čítajte celý text //