Kňazov si musím zastať
Nebolo to tak dávno, keď som v práci musela presviedčať kolegu, že hoci som veriaca, nie som fanúšik nacizmu a nie som priaznivcom Kotlebu.
Takisto tomu nebolo viac ako zopár mesiacov, čo som zase inému známemu objasňovala, že hoci som veriaca, naozaj nie som homofób a istej dáme zo susednej štvrte, že nie som ani puritán a so sexom nemám žiaden problém.
Sú tomu asi dva roky, čo mám dojem, že vzduch okolo cirkvi poriadne zhustol a že verejnosť, či už vedome alebo nevedome, sa stavia voči kresťanstvu nepriateľsky, a to nielen na internete. Neviem ani zrátať, koľko nechápavých pohľadov mi venuje nejeden okoloidúci, keď vchádzam do kostola alebo keď kdesi v autobuse na display-i môjho telefónu vidieť, že práve počúvam gospel. Veľmi dobre si pamätám na ten zdesený pohľad muža, ktorý sedel oproti mne v električke a v mojej ruke zbadal drobný ruženec. Napriek všetkému som si nechcela pripustiť, že by spoločnosť voči kresťanstvu bola nastavená takto záporne, skôr som dávala šance tomu, že som asi len precitlivelá a vec zbytočne zveličujem.
// Čítajte celý text //