TOP

Koniec sveta ako zavŕšenie stvorenia

Človeka už oddávna fascinuje a zrejme nikdy neprestane fascinovať uvažovanie o večnosti. Fascinujúce je na tom práve to, že večnosť presahuje možnosti našej ľudskej predstavivosti, ktoré sú obmedzené materiálnou štruktúrou sveta, v ktorom žijeme a iný si predstaviť nedokážeme.

Autor: Stanislav Košč, pedagóg na Katolíckej univerzite v Ružomberku

Charakteristickou črtou hmoty je priestor a čas. Preto v minulosti často prevládala predstava, že „večnosť“ si treba (alebo možno) predstaviť kdesi mimo priestoru nášho sveta, resp. kedysi „pred“ či „po“ našom čase, tak ako sa jeho trvanie niekedy začalo a niekedy sa pravdepodobne skončí.

Súčasná teologická reflexia už takéto interpretácie odmieta a pápež Benedikt XVI. vysvetľuje – v kontexte typickej kresťanskej nádeje na „večný život“ –, že to nie je život predĺžený naveky, bez konca, ale „niečo ako okamih plného uspokojenia, v ktorom nás objíma totalita bytia a my ju objímame. (…) Tento okamih je život v plnom zmysle, stále nové ponáranie sa do šírky bytia, pričom sme jednoducho preniknutí radosťou.“ (encyklika Spe salvi, čl. 12)

Takto môžeme pochopiť aspoň to, že

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre