Kontemplatívna mama: 5 duchovných lekcií, ktoré mi prinieslo práve materstvo
Od začiatku manželstva som si kládla otázku, akým spôsobom je vlastne manželstvo a rodičovstvo cestou ku svätosti. Mám pocit, že po desiatich rokoch manželstva a štyroch tehotenstvách a čo chvíľa aj štyroch pôrodoch, som odpovedi na túto svoju otázku na stope. Tu je 5 lekcií, ktoré vo mne dozreli počas posledných rokov práve uprostred rodinného života.
- Všednosť je plnosť Krista
Toto stretnutie sa odohralo počas jedného z tých dlhých, pravidelne prichádzajúcich období, ktoré nazývam „prechod všednosťou“. Sú to obdobia, ktoré dôverne pozná každá žena na materskej. Sú to obdobia pozostávajúce zo sledu dní, v ktorých sa mi večer ani nechce odpovedať na manželovu otázku: „Aký si mala deň?“ Nuž, rovnaký ako ten včerajší a ten predvčerajší a ten predpredvčerajší… a zrejme rovnaký ako ten zajtrajší. Deň vyplnený varením, upratovaním, prebaľovaním, vybavovaním, úlohami, únavou, nedostatkom zaujímavých podnetov a tak. Ann Voskamp sa nebojí nazývať takéto obdobia „pohoršujúcou všednosťou“. Súhlasím s ňou. Pretože keď tá všednosť príde s prvým dieťaťom a trvá a trvá pri druhom a je stále prítomná aj v náručí s tretím maličkým, tak je naozaj často až pohoršujúco neznesiteľná.
Počas jedného z týchto prechodov všednosťou som bola navštíviť v Brne starú priateľku, kontemplatívnu sestru žijúcu v klauzúre, sr. Immaculatu. Počas rozhovoru sme si povedali všeličo. Čo sa mi však vrylo do srdca, bola veta: „Všednosť je plnosť Krista.“ Od nej, ktorá bola stelesnením týchto slov, mali úplne zvláštnu váhu. Zrazu som videla tú púšť, ktorou som prechádzala, v novom svetle. Upokojila som sa na nej. Začala som tú všednosť prijímať nie ako nevyhnutnú fázu, ktorej sa nedá vyhnúť, ale… ako cestu, moju cestu, ako domov. Veď Boh hovorí: „Preto ju ja vyvábim, zavediem ju na púšť a prehovorím k jej srdcu.“ (Oz 2,16)
Takže tak. Naučila som sa, že všednosť je plnosť Krista. Netreba ho hľadať inde. Stačí ho zbadať a objať v tej – niekedy ‒ sivej všednosti každodenného života.
- Bez ohľadu na výsledok, dôležité je, že sa dávam, že dávam život
Táto téma ma bolela a bolí roky. Tie momenty, keď naše deti vyzerajú strašne nevychované, au. Nespratné, hlučné, neposlušné. Keď ich nezvládam stravovať zdravo a hovoriť s nimi láskavo. Keď nezvládam byť dôsledná vo výchove, keď mám pocit, že strácam kontrolu nad životom (lebo som napríklad práve v prvom trimestri tehotenstva a zvládam len ležať a čakať na lepšie dni).
// Čítajte celý text //