TOP

Koučka a mentorka Martina Chvojková: Baví ma byť s ľuďmi a oni to cítia

Od koučovania a vzdelávania vlastných detí sa dostala k profesionálnemu koučingu a mentoringu. Boh jej vízie potvrdil a požehnal hlavne v oblasti vzťahov. Martina Chvojková (36) je milujúcou manželkou, mamkou a človekom nadšeným pre kohokoľvek, kto ju osloví.

Ako si sa dostala ku koučingu a mentoringu? Študovala si niečo iné…

Študovala som medzinárodné vzťahy a európske štúdiá. Chcela som byť prezidentkou alebo prinajmenšom úradníčkou v Európskom parlamente. Ale potom som stretla lásku svojho života – Paliho – a Boh menil moje srdce. Zobrali sme sa ešte počas vysokej školy. Urobili sme vedomé rozhodnutie byť mladými rodičmi. Keď sa nám narodila dcéra Laurinka, akoby sa mi celý svet založený na angažovaní sa/výkonnosti, pri ktorom som sa cítila dôležitá a obľúbená, zrútil. Angažovala som sa menej, bola som odrazu len „radová” mama a mne to pripadalo príliš nudné, málo zábavné a nedôležité.

 

Nastala zmena v tomto tvojom prežívaní?

Postupne som si uvedomovala, že v každej inej roli ma môže niekto zastúpiť, ale mama je len jedna, a tak som sa snažila byť tou najlepšou mamou. Dnes už viem, že k dobrému vzťahu mamy a detí môžu viesť rôzne cesty. Už nepotrebujem byť dokonalou mamou, stačí mi byť v tíme, kde je dokonalý Boh plus ja (ľudská mama so slabosťami). Veď „tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“. Vďaka rozhodnutiu vzdelávať deti doma, som sa spoznala tak, ako nikdy predtým. Už som vedela, že profesijne túžim robiť niečo flexibilné a zosúladiteľné s rodinou, popri deťoch som pomáhala v e-shope, niekedy som si robila osobnostné testy, na čo by som sa hodila.

 

Takže už si tušila, čo to bude?

Ako dobrovoľnícky pár na Manželských stretnutiach sme dostali možnosť ísť na víkendový tréning o koučingu. Veľmi ma oslovil. Našla som si na internete informácie o kresťanskom koučingu. Koučing bol pre mňa ako magnet, cítila som sa k nemu priťahovaná. Nespĺňala som však vekové kritérium. Vedela som, že je možná aj výnimka, bojovala som v sebe s otázkou, či je tá túžba od Boha, alebo je to len moje chvíľkové nadšenie. Povedala som si, že počkám tých pár rokov, že to neponáhľa a čas ukáže. Neskôr sa manžel cez kamaráta dozvedel o kurze biznis koučingu. Už bol posledný deň na prihlásenie. Zdalo sa mi to veľmi drahé, ale v medzičase moja túžba ísť týmto smerom natoľko dozrela, že som povedala áno.

Tento kurz mi otvoril nové obzory. Ako som už koučovala popri domácom vzdelávaní našich detí, uvedomila som si, že životný koučing mi je oveľa bližší, ako biznis koučing. Pýtala som sa Boha, ktorou cestou ísť a on mi hneď v ten večer poslal mladé dievča a témou večera boli vzťahy s mužmi. Čo bolo zaujímavé, často za mnou prichádzali práve slobodní kresťania a tým, že ma odporúčali ďalej, ich chodilo viac, a ja som sa začala špecializovať práve na slobodných a páry.

 

Čiže sa zameriavaš na nich…

Mojou najväčšou srdcovkou sú práve ľudia vo vzťahoch – mojou veľkou túžbou je, aby si mladí v čo najväčšom počte dobre vybrali životného partnera a aby sa dobre spoznávali vo vzťahoch. Ako som koučovala mladých, veľmi často ma po koučingu prosili o radu, pýtali sa na moje skúsenosti, a tak som už nielen koučovala, ale aj mentorovala. Niekedy sa čudujem Bohu, že si vybral práve mňa, veď som chodila len so svojím manželom, lebo som bola veľmi nedobytná. Neviem, čo je rozchod, študovala som medzinárodné vzťahy, ale keď čítam Bibliu, takýchto prípadov tam nachádzam viac. Verím, že ma Boh vyzbrojí všetkým potrebným. Pamätám si, ako som terajšiemu manželovi svojej kamošky povedala, že viem, koho si vezme, ešte keď spolu nechodili. Boh mi daroval v tejto oblasti šiesty zmysel. Od septembra budem pravdepodobne opäť vysokoškoláčka. Prihlásila som sa na psychológiu. Nikdy nie je neskoro počúvať svoje srdce.

 

 

 

NAJVIAC MA BAVÍ SLEDOVAŤ, AKO BOH PÔSOBÍ V ŽIVOTOCH ĽUDÍ

Aký je rozdiel v pojmoch koučing a mentoring? Vysvetli to nám laikom.

Podstatou koučingu je zmena vytúženým smerom. Kouč je človek, ktorý je partnerom, aktívne počúva, bezpodmienečne prijíma a kladie otázky. Človek si pri ňom nachádza odpovede sám, bez akéhokoľvek radenia. Koučing pomáha meniť sny na realizovateľné ciele, nájsť a posilniť vnútornú motiváciu. Podstatou mentoringu je napredovanie a rozvoj. Môžete od neho očakávať asistenciu, podporu, vedenie a zdieľanie praktických skúseností. V rámci mentoringu ponúkam mladým iný pohľad, skúsenosti z manželstva, z mojej práce a pod.

 

Vnímaš aj teraz, že koučing je tvoje poslanie? Je to Božia cesta pre teba?

Áno, vnímam to ako svoje poslanie, ale je až za mojím poslaním manželky a mamy. Taktiež je súčasťou nášho spoločného poslania s manželom v oblasti manželstva a rodiny. Pred rokmi sme začali s projektom manzelskyslub.sk, ale kvôli nedostatku času, financií a niektorých skúseností sme ho nerozvíjali ďalej; no udržali sme ho a v súčasnosti pracujeme na jeho rozvoji.

V lete som mala v mysli jeden obraz: Videla som mladý pár – muža a ženu pred manželstvom, potom slová „manželský sľub“ a nad nimi veľmi žiarivý zlatý prsteň. Čudovala som sa, prečo je len jeden a nie dva. Nakoniec si muž a žena podali ruky na znak dohody. Bolo nám to interpretované ako vhľad od Ducha Svätého do nášho poslania. Chýbajúci prsteň značí, že naša misia má nástroje pre ľudí, aby žili v zhode, ale chýba prvok, ktorý prináša zmluvný vzťah; riešenie sa nachádza v základoch vzťahov pred uzavretím manželstva. Je to pre nás výzva, aby sme počúvali Božie srdce v tom, ako chce pomôcť párom, aby uzatvárali manželstvá.

Ďalším obrazom k poslaniu bolo: Mala som ružový veniec na hlave a držala som sadeničku voňavých lesných jahôd, pestovala som ich a sadila do lesov. Potom som pozbierala všetku úrodu a prišla na miesto, kde bol obrovský prázdny pohár na džem. Aj keď som do neho vysypala veľa jahôd, zdal sa mi takmer prázdny. Boh ním zatriasol a odrazu bol plný jahodového džemu z lesných jahôd. Boh mi ukázal, že sa pri tomto poslaní môžem spoľahnúť na jeho pomoc.

 

Čo sa ti na tom celom najviac páči? Prečo to robíš rada?

Najviac sa mi páči sledovať, ako Boh pôsobí v životoch ľudí, aký je mocný, láskavý, ako rešpektuje slobodu človeka. Veľmi rada sa stretávam s novými ľuďmi. Teší ma „nahodiť sa“, pekne sa upraviť, niekedy je aj veľká zábava počas koučingu a mentoringu, veľa sa nasmejeme.

 

Akí ľudia majú záujem o tvoje služby?

Väčšinou slobodné ženy a muži, páry a aj ľudia z problematických rodín, ktorí sú už v manželstve.

 

Čo od toho očakávajú?

Je to veľmi individuálne. Niekomu sa opakujú nezdravé vzorce vo vzťahoch a túži to rozlúsknuť; niekto „balí“ dievča a potrebuje si utriasť myšlienky; niekto očakáva povzbudenie, sprevádzanie v ťažkej etape svojho života; niekto sa chce posunúť v nejakej oblasti; niekto chce vyriešiť istý problém; niekto chce pracovať na svojom sebavedomí; iný si potrebuje utriasť myšlienky, zistiť, čo vlastne chce, čo cíti; niekto rozmýšľa, či sa rozísť alebo zotrvať vo vzťahu, a podobne.

 

Máš v tejto dobe viac práce, majú sa ľudia ťažšie? Máš pocit, že riešiš viac prípadov?

Ľudia uprednostňujú mentoring a koučing osobne so mnou, takže aj keď si myslím, že to môžu mať ľudia ťažšie v tomto období, online koučingov či mentoringov mám menej, ako som ich mávala naživo.

 

V čom najviac (ak môžeš prezradiť) musíš radiť?

Každý človek je jedinečný, takže je to veľmi individuálne. Často sa stretávam s presvedčeniami, ktoré potom ľuďom komplikujú život; akonáhle sú ochotní urobiť zmenu vo svojom myslení, tak sa to často odrazí aj v správaní.

 

Kto v živote „koučuje“ teba, ak je to potrebné?

Mojím hlavným koučom je Boh a jeho pravou rukou je môj manžel. Pravidelne mávam aj rozhovory s jednou úžasnou zrelou ženou, ktorá ma sprevádza.

 

Kde berieš druhý dych, ak ti náhodou dochádza?

V modlitbe, v adorácii, v Eucharistii, v chválach, pri rozhovoroch s druhými, v prechádzke okolo poľa, pri filme, v ženskom fitness centre, pri stretnutí s kamarátkami, pri čítaní, pri tvorení a pod.

 

 

RADA SA STRETÁVAM S NOVÝMI ĽUĎMI

Vzdelávaš doma vaše deti. Je to vaša rodinná túžba, životný štýl?

Áno, je to náš životný štýl. Trávime viac času spolu ako rodina, keďže aj manžel pracuje z domu, intenzívnejšie sa budujú vzťahy, máme viac času na výchovu k tomu, aby boli deti zakorenené v hodnotách. Domáce vzdelávanie nám dáva väčšiu slobodu, flexibilitu – môžeme si urobiť prázdniny, kedy chceme, často chodíme von. Silnou výhodou je individuálny prístup, že vyučovanie môže byť pre deti šité na mieru, naučia sa rýchlejšie, ako v škole, a tak majú viac voľného času. Vyučovanie je oveľa viac poprepájané s praxou – ráno sa učíme o gravitácii a večer to, prečo plameň sviečky horí rovno a nespadne. Aj keď to nie je ľahká cesta, posledných šesť rokov na nej nám potvrdzuje, že to bola dobrá voľba pre našu konkrétnu rodinu. Povzbudzujem aj tých, ktorí uvažujú nad touto cestou a vnímajú, že ich Boh do toho pozýva, aby sa nebáli začať, aj keď sa stretnú s nepochopením okolia. Veľa sa naučia cestou, nemusia byť na začiatku najlepší. Niektorí mi povedia: „Ty si taká zorganizovaná…“ a „ja by som nevedela byť toľko s deťmi…“ To ma veľmi pobaví, keďže na začiatku som bola presným opakom. Moje organizačné a manažérske schopnosti sa zlepšili aspoň o sto percent; a tiež, nemôžem byť toľko s deťmi, keďže som extrovertka a rada sa stretávam s novými ľuďmi a najviac si dobijem baterky, keď odídem z domu.

 

Čo je podľa teba dôležité, aby deti mali vo výučbe?

Každé ráno si čítame Sväté písmo, modlíme sa, a keď nám to časovo vyjde, ešte si pustíme nejaké svedectvo alebo rozoberáme tému z oblasti charakteru. Toto považujem za najdôležitejšie – vzťah k Bohu a budovanie charakteru. Potom máme cvičenie, ale to sme v poslednom čase „flákali“. Ak vynecháme „workout“, snažím sa im dať aspoň švihadlá, aby mali aspoň minimálny pohyb aj ráno. Potom sa učíme. Tento polrok začal niektoré školské predmety učiť aj manžel, čo sa deťom veľmi páči. Lauru učí dejepis, nemčinu a fyziku, Dominika vlastivedu a informatiku. Každodenne dbáme na objímanie sa, zdieľanie sa, rozprávanie sa, spoločný smiech; budovanie vzťahu, čítanie – chceme, aby mali celoživotnú lásku k čítaniu; angličtinu – veľa vecí preberáme aj dvojjazyčne, aby ich školou mohol byť celý svet; pohyb na čerstvom vzduchu. Učíme ich praktickým zručnostiam ako varenie, pečenie, upratovanie, podnikanie, robenie si webstránok, a vidia aj nás „v akcii“, ako pracujeme. Túžime, aby sa zdravo stravovali, aby mali balans a vedeli si aj oddýchnuť, aby boli vďační a všímali si, čo majú a čo im chýba, aby sa vedeli rozhodovať a niesť dôsledky za svoje rozhodnutia, aby robili dobré skutky, mali zdravé sebavedomie. Aby si boli vedomí svojich silných aj slabých stránok a rozvíjali silné; aby nehovorili zle o druhých; aby sa sústredili na svoj život; aby boli samostatní, vedeli plánovať; vykomunikovať si, čo treba; ospravedlniť sa, priznať si chybu, spracovávať svoje emócie. Aby boli pripravení na manželstvo a na rodičovstvo a podobne.

 

Dá sa povedať, že vaše deti „koučuješ“?

Áno, často ich koučujem. Deti si to sami vyžiadajú. Laurinka rada využíva koučing pri plánovaní svojich projektov, najnovšie pri plánovaní filmu. Robila som s nimi aj koučing ohľadom ich budúcej profesie, či ktorý darček si vyberú na Vianoce.

 

Tvrdíš o sebe, že si energická (extrovertná) žena. V čom to využívaš?

Využívam to aj pri koučingu či mentoringu. Baví ma byť s ľuďmi a oni to cítia.

Dobíjam pri nich baterky, aj keď celý čas aktívne počúvam; je to pre mňa príjemná zmena v porovnaní s intenzívnym časom s deťmi. Samozrejme, ak ide o extrémne ťažké prípady, z tých sa niekedy potrebujem spamätať, potrebujem si prevetrať hlavu.

 

 

Vieš potom tú správnu energiu preniesť aj na iných?

Nemám rada slovo energia, ale rozumiem zmyslu otázky. Dúfam, že prenášam na druhých nádej, radosť, povzbudenie, inšpiráciu. Keďže som veriaca, pred každým koučingom sa modlím, niekedy mi Boh dáva aj vízie o ľuďoch, ktorých koučujem, mentorujem. Vždy sa modlím, aby tam bol s nami, aby som mu neprekážala a on mohol konať v životoch ľudí. Je mi jasné, že keď príde veľké uvedomenie alebo zmena správania, nie je to moja práca, ale Božia práca, lebo jedine on má moc zmeniť ľudské srdce. Som šťastná, že môžem byť pri tom. Niekedy mi vnukne správnu otázku, ktorá odrazu akoby otvorí dvere k riešeniam. Myslím, že sme s Bohom dobrý tím.

No a niekedy bojujem so svojou extrovertnosťou, musím držať jazyk za zubami, pracovať so sebou, nepremietať svoje pocity a skúsenosti do druhých, vydržať aktívne počúvať, neskákať do reči, pri niektorých povahách viac filtrovať slová a presnejšie sa vyjadrovať, nezľahčovať príliš, ani nerobiť z komára somára, neutekať od bolesti, ale zotrvať v nej s druhými, nezasmiať sa v nevhodnej chvíli…

 

Treba vôbec mať nejakú energiu alebo môže byť človek šťastný aj bez nej (keď má napríklad prirodzene pomalé tempo)?

Boh stvoril každého jedinečne. To by bol veľmi nevyvážený svet, keby v ňom žili len ľudia s rýchlym tempom. Veľmi si rozumiem s ľuďmi s pomalým tempom. Šíria pohodu navôkol, pečú napríklad najlepší domáci chlebík, koláče. Učím sa od nich spomaliť a viac si oddýchnuť. Každá povaha má svoje výzvy, ľudia s pomalším tempom sa potrebujú prekonať a niekedy aj vyvinúť iniciatívu, alebo zariskovať, tí s rýchlejším tempom zas spomaliť, nechať niektorým veciam čas.

 

 



Komentáre