TOP

Ktorý muž je najlepší?

Stál na stoličke, pozrel na mňa s úsmevom a povedal: „Spokojne choď variť, ja to urobím.“ V ruke meter, vŕtačka, na posteli v spálni rozložené rolety, po ktorých som už dlho túžila, aby boli zavesené.

Vydržala by som na neho pozerať celý čas, kým to robil. Ale poslušne som šla po svojom. Pár krát som odbehla, aby som odobrila výšku a umiestnenie rolety, za chvíľu som to isté vybehla urobiť v izbe u chlapcov.

Mala som radosť. Nie je to dar, aby sa vám splnil sen o zútulnení bydla, ktoré po troške z mála zariaďujete? O to viac, že doťahovanie mnohých vecí ostalo až na teraz, za pochodu. Každý klinček v dome si vážim, akoby bol zo zlata.

Preto som šikovnosť muža na stoličke obdivovala. Keď bolo všetko hotové, šla som do záhrady. Ale nemala som pokoja. Stále sa vo mne vynáral ten obraz veľmi šikovného, praktického chlapa, ktorý zavesil za hodinku to, čo už pol roka ležalo pod stolom. Muža, ktorý mi pohladil ego a túžby a v tej chvíli mi prišiel zázračný.

Zrazu sa mi zdal tento muž oveľa lepší, ako ten môj. Pretože na stoličke nad montovaním roliet nestál môj manžel.

Prišla som si zrazu zlá: nepovedal mi muž, ktorý síce nevie montovať rolety a nemá technické schopnosti, „áno“? A nezopakoval to mnohokrát slovami aj skutkami? Nie je práve on ten, kto mi je darovaný od Boha a kto je presne šitý na moje potreby?

Prečo som ho porovnávala s niekým, koho vidím len spoza plota a kto len matne tuší o mojich daroch, radostiach, bolestiach, smútkoch? Komu to vlastne ani neviem vyklopiť, a to ani pri montovaní roliet?

Znovu som zababraná hlinou v hriadkach musela obnovovať svoj manželský súhlas a znovu sa pevne chopiť vernosti. Pretože ten muž, ktorý nosí rovnakú obrúčku ako ja, mi dal oveľa viac, ako sú rolety na okne. Prijal ma celú a bez obáv, hoci to nie je pri mojej povahe ani trošku jednoduché. Prijal obraz a vnímanie našej veľkej rodiny a zodpovedne, vytrvalo jej denne slúži. Prijal povolanie a poslanie muža ako proroka, kňaza a kráľa v našej rodine a je mi cťou sa o jeho pevnosť vo viere oprieť.

Musela som si znovu spočítať aj drobné.

Bolieva ho chrbát rovnako, ako mňa.. ale kým on denne vymasíruje ten môj, na neho už nedôjde. Zaspím pod jeho nežnými dotykmi. Nikdy sa na to nesťažuje.

Včera, keď ma držala viróza už tretí deň a ja som ledva chodila, pri našej rušnej premávke zabezpečil môj dlhší ranný spánok a ustriehol aj poobedňajší teplý kúpeľ a šlofíka v pokoji.

Vytrvalo po nociach skladá nekonečné hory bielizne, ktorú ja po celý deň vkladám a vykladám do a z práčky. Nemusí, v rebríčku delenia prác to je „babská“ záležitosť.

On je ten, ktorý prichádza prvý, ak to medzi nami zaškrípe a hľadá cestu zmierenia. Vždy má po ruke nežné slovo a objatie.

A kľaká na kolená, aby vyprosoval všetko, čo potrebujeme. Ráno, keď rozlepujem oči, vedľa seba na posteli vidím muža, ktorý hovorí s Bohom. Dvíha ma to a napĺňa neuveriteľným pokojom.

Nie je pre neho problém ísť „ešte aj“ v týždni na sv. omšu, a ide tam rád, pre ten istý dôvod, ako ja – aby bol s Pánom.

Trhala som burinu a trhala som divé rastliny v mojom vnútri, ktoré pichali a hovorili, čo môj muž nevie – až natoľko, že zakrývali to, čím pre mňa a nás je, čo nám dáva a čo som nikde na nikom ešte neobjavila.

Kým som doplevala, obraz mužov vo mne sa dostal do správnej pozície: vidina toho, ktorý stál na stoličke a montoval rolety, bledol… a strácal sa, aj keď mal brčkavé vlasy, ako bol môj pôvodný ideál. Stal sa nepodstatným pre môj život a pre moju budúcnosť, hoci som vďačná za jeho čas a nasadenie.

Ten druhý obraz, obraz môjho milujúceho manžela, žiaril, až som priam fyzicky napriek jeho neprítomnosti cítila jeho pohľad, jeho dotyky, počula jeho slová.

Môj muž nie je dokonalý. A isto ani tvoj. Ale je presne tým darom od Boha, ktorý má teba (aj mňa) priviesť k svätosti. Neporovnávaj ho s inými, ani so susedom, ktorý možno vie niečo, čo tvoj muž nie. Susedovi poďakuj a podaj mu čerstvo napečený koláč cez plot. Ale svoju lásku, pozornosť a úctu daj mužovi, ktorý s tebou vo vernosti zdieľa každý tvoj ženský úlet v dobrom aj zlom.

A inak, medzi nami: Boh je natoľko vtipný, že po tejto rekapitulácii a obnove vernosti som si uvedomila, ako veľmi čudne na mňa pozerá môj sused, keď sa postavím z hriadky celá od hliny… nie som tip-top dáma…ako je moja skvelá suseda. Ale môj muž ma presne takú miluje a nosí na rukách.

No… nemilujte ho!



Komentáre